Dorami

31. května 2010 v 21:26 | Pupa |  S-Dorami
pod perexom :D


Dorami

Človek si nevyberá aký život bude žiť. Keby si každý mal vybrať čím chce byť a čo chce byť, myslím že by tu bol chaos. Ak by som si mohol vybrať, chcel by som žiť život ako normálny človek. No namiesto toho som sa narodil do kmeňa menom Kiyoraka. Ľudia sa tam rodia s dvoma lesnými zvieratami v tele no mne dali do vienka niečo iné a preto ma odvrhli. Moja vlastná matka ma nenávidela, otec sa za mňa nepriznával. Považovali ma za monštrum, ktoré sa do matkinho lona dostalo náhodou. Zhadzovali to na zlých duchov, že od tých ja pochádzam. Ale to už je dávno za mnou. 6ijem ďaleko od nich, tu ma nenájdu. Žijem si život potulného psa, ako si skoro každy myslí no behám po meste ako vlk. Ľudia sa ma stránia no niektori mi háďzu zbytky jedla čo je odporné, ale keď ste hladný urobíte čokoľvek. Raz som zmietaný hladom, inštinktami, dravosťou a neskrotnosťou vlka zabil tak povediac nechtiac jedného domáceho miláčika. Ale urobil som to iba raz. Do podoby človeka sa premieňam iba niekedy aj to iba na chvíľku, len preto aby som nezabudol chodiť po dvoch a ovládať ruky. Čítať a písať som vedel, naučil som sa to pozorovaním mojej priateľky babičky, ktorá mia prichílila keď som bol na tom najhoršie. No teraz už nie je medzi nami. Bol to jediný človek, ktorému som dovolil sa ma chytať a dôveroval som jej. Teraz som sám a tak je to lepšie. Na svoju druhú pečať, tigra, sa tiež mením občas a to väčšinov keď lovím v lese. Ako veľký a mocný tiger sa mi lový lepšie ako vlkovi. No na moju tretiu pečať, draka, sa nemením. Neviem čo mám čakať, to zviera už dávno nie je medzi živými a predsa som ho dostal za pečať. Musím povedať že mám aj trochu strach premeniť sa. No keď som človek zostanú mi znaky zvierat na tele. Mám zlaté oči ako vlk, bočné zúbky predĺžené a kožu tvrdú ako dračie šupiny. Prakticky nič ma nemôže zraniť. Som chránený pred ohňom, nožmi a inými vecami, len pred guľkou nie. Tá by ma zasiahnúť mohla. Čo sa týka pravých zvierat no nechcem povedať že sú hlúpe, to nie, len majú iné myslenie a niekedy nerozumejú.
Moj život nie je ľahký, ale človek či zviera si časom zvykne.

Prebudil som sa do krásneho dňa na otrasnom mieste. Pod mostom. Je tu síce smrad a bordel, ale aspoň tu nefúka vietor. Oklepal som sa, trochu ponaťahoval svali a vydal sa do mesta. Možno niečo dostanem, na lov nemam moc náladu. Najradšej som chodieval pred reštaurácie, ktoré mali vonku sedačky a ľudia tam jedávali. Bolo zaujímavé čo dokáže utrápený zrak a sklopené uši. Ešte ktomu zakňučanie a hneď ste niečo dostali. No niekedy sa to nepodarí. Práve tam som mal namierené. Cestou sa ľudia po mne pozerali, niektorí znechutene iný ľutujúco. Keď som tam dorazil bolo tam už plno. Sadol som si ku jednému stolu kde stedel starší pár. Tí by sa hádam mohli zľutovať. Sklopil som uši a nahodil vlčí, teda psí pohľad. "Oooo! Ten je rozkošný!" povedala tá stará paní a usmiala sa na mňa. "Ale netrep Klára. Je to všivavý pes nič viac!" Vystrel som uši a vyceril na toho zlého ujka zuby. Tá starká sa iba smiala a dala mi celé svoje, skoro nenačaté, mäso. "Tu máš a rýchlo bež, lebo dostane mŕtvicu." Zobral som si ho a utiekol som s ním do jednej uličky. Chcel som sa do neho s chuťou zahryznúť no niečo po mne zavrčalo. Spoza veľkého kontajnera vyliezla pupa. Bola krásna, celá čierna a na pohľad vyzerala byť veľká bojovnica. No ja som sa nehodlal stať jej večerou. A počkať! Čo tu robí puma? Tá puma po mne znovu zrevala a rozbehla sa za mnou s vystrčenými pazúrmi. V rýchlosti som sa premenil na tigra a zreval po nej. Puma zaskočená ledva predomnou zabrzdila. "Och! Prepáč! Nevedela som že máš pečate!" "Tak radšej neštvi tigra slečna! A ako to že si tu a nie v Tasmánií." Tá puma sa na mňa čudne kukla. "Prečo akurát v Tasmánií?" "pretože tam sú posledný členovia kmeňa." Začala sa smiať. "Tiger, tiger. Myslím že to máš pomýlené. V Tasmánií žije len časť kmeňa. Ostatný sa rozpŕchli kade-tade.
Len tu v amerike nás žje stovky a aj tak veeeeľmi ťažko narazíš na niekoho." "Aha, to som nevedel." "A ty prečo teda nie si so svojím kmeňom?" "To je jedno. To ťa nemusí zaujímať, puma! Ani ty s nimi nie si." Smutne sa na mňa kukla a stiahla uši dozadu. "Ja som kmeň ano nikdy nemala. Mala som iba matku a otca, ktorí boli z kmeňa, ale odišli od neho aby začali bezpečnejší život ako ľudia. Mysleli si, že keď zostanú v kmeni tak bude na nich poľované, preto sa odtrhli a chceli žiť ako ľudia. Potom som sa im narodila ja a pred desiatimi rokmi zahynuli ako ľudia pri autohavárií čiže im ostali už len zvieracie podoby. Nevedela sa s tým zmieriť preto odišli a mne povedali aby som žila ako človek, že odchádzajú preto aby som mala lepší život. Nevedela som sa s tým dlho zmieriť ale teraz mi už je dobre aj keď mi niekedy chýbajú. Vôbec netuším kde sú."
Pozorne som počúval jej príbeh. Bolo to smutné. "Inak, volám sa Titany. A tvoje meno?" "Som Simon. Aké máš pečate?" "Pumu a vlka, tak ako ty, a tvoje už poznám." "Nie nepoznáš." Vzdychol som si a povedal: "Poviem ti môj príbeh. Žil som v kmeni v tasmánií. Keď som sa narodil, od začiatku ma nikto nenávidel v kmeni, odvrhla ma matka aj otec, pohŕdali mnou všetci a to preto lebo mám tri zvieracie životy. Som vlk, tiger a drak. Preto som odišiel a teraz tu žijem od svojich šiestich rokov. Teraz mám 19. Zvykol som si." Titany na mňa pozerala akoby videla ducha. "D...d....drak? Ako je to možné aby niekto mal tri životy a ktomu byť ešte drakom? Veď už vyhynuli! To nie je možné." "Ja viem, ale tak som sa narodil. Ak chceš pokojne ma odsudzuj, už som zvyknutý." Titany sa na mňa usmiala. "Nebudem ťa odsudzovať. Nemôžeš za to ako si sa narodil. Si taký aký si." Prvá krásna vec ktorú som počul od svojho druhu. "Tak ja sa už poberiem. Tešilo ma Titany a ďakujem." premenil som sa na vlka a otočil sa na odchod. "Poooočkaj! Kam ideš!" Otočil som sa a už aj ona bola vlk. "Idem s tebou! Môžeme byť svorka!" "Ho-ho! Na to zabudni mladá! Ja som samotár. Koľko más vlastne rokov?" "17! A no táák! Môžme byť tím! Tiger a puma. Spolu neporaziteľný!" Povzdychol som si. "Tak dobre ale nebudeš mi žrať nervy dobre?" "Dohodnuté!" Zajásala a pribehla ku mne. Rozdelil som sa s ňou o ten kus mäsa, ale to nám nestačilo. Preto sme sa pobrali z tej tmavej uličky preč. A keď som vyšiel z tmavého miesta do jasného, tam na námestí oproti zmrzlinárni som ju uvidel!

PS: pokračovanie nabudúce :D

A obrázky postáv:

Simon:
nejak tak xD























































































Titany:
nevedela som stiahnúť ten čo si chcela tak som ťa dala takúto hádam neva :)

























































zdroj obrázkov: deviantart.com
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 wolfgirll wolfgirll | 27. července 2010 v 19:21 | Reagovat

páči sa mi ten nápad :-D  :-D  zaujímavé...ked budem mať čas pozriem si aj dalšie kapitoly...

2 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 16. července 2011 v 14:28 | Reagovat

ja teda rozhodne idem čítať okamžite ďalej...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama