Dorami 10

31. května 2010 v 21:38 | Pupa |  S-Dorami
pod perexom


Dorami 10

Keď sme dorazili k tomu jazierku, bola naisto noc. Všade bola tma, ale tam kde bolo jazierko s menším vodopádom bolo svetlo, pretože naň svietil krásny veľký mesiac. Bol to nádherný pohľad. Hladina jazierka bola žiarivá a vodopád sa krásne trblietal. Svätojánske mušky lietali okolo. Videl som že aj Sára bola z tej krásy mimo. Potom sa pozrela na mňa a povedala: "Ľahni si a premeň sa. Ošetrím ťa." Tak som si ľahol a premenil sa. Bol som pekne doriadený, ale mal som iba pár škrabancov no keby som nemal kožuch tak by bolo vidieť veľa modrín. Sára vytiahla plátennú vreckovku ktorú namočila v jazierku a s ňou mi vyumývala rany. Veľmi dôkladne ich vyumývala a ja som sa cítil oveľa lepšie. Keď skončila, prikryla ma dekou a sadla si ku mne. "Prečo nás napádajú, keď vedia aký si mocný. Ja viem že je to kvôli tomu že si so mnou, ale ich nezaujíma to že by pri tom mohli umrieť všetci? Si drak! Nikto by ťa nepremohol, ale oni aj tak útočia." Povedala náhle do ticha. Aby som jej odpovedal musel som sa premeniť. "Pretože vedia že sa na draka nepremením." Odpovedal som jej a ona sa trochu zľakla pretože si nevšimla že som sa premenil. "Prečo sa vlastne bojíš premeniť?" "Bojím sa čo sa stane. Je to neprirodzené. V našom svete také zviera nejestvuje. Ono to nie je také že ty máš len podoby zvierat. Tie zvieratá žijú v tebe, sú to tvoje duše. Ľudská duša si ich musí podmaniť a ovládať ich ako chce. Niekedy sa stane že zviera začne protestovať a v tom náhodou ublíži niekomu kto je vedľa neho pretože si ho na chvíľku nepamätá lebo zviera nie je ten kto si pamätá osoby ktoré stretol síce ako zviera, ale používal rozum človeka.
Dám ti príklad aby si to lepšie pochopila. Napríklad bol by som teraz vo vlčej podobe. Ako vlk či tiger používam rozum človeka, ale keby sa vo mne prebudil vlk ako divé zviera ktoré žije normálne v lese tak by sa automaticky myslenie človeka stiahlo a začal by som používať rozum vlka a vtedy by som ťa bral ako votrelca a mohol by som ťa zraniť. Mne sa to nestalo ešte nikdy, ale zažil som to raz keď som bol ešte v kmeni. Bol to len taký skrat jedného člena. Bol veľmi zničený, zomrela mu manželka ešte s nenarodeným dieťaťom a on to nezvládal. Raz pri večeri sa jeho medvedia pečať prevážila nad ľudskou. Medveď sa automaticky začal brániť keď uvidel vedľa seba vlka a jeleňa. Vlk mal roztrhnuté rameno a jeleň zlomený jeden paroh. No ten útok bola len otázka pár minút. Ľudská stránka sa hneď prevážila nad medvediu a on sa hneď dostal do normálu. Takéto skraty, keď zvieracia stránka preváži ľudskú, nastanú len keď je človek ovplyvnený silnými emočnými výkyvmi. Zvieratá také emócie neprežívajú preto akurát pri tom prežívaní veľkých emócií zatienia ľudskú myseľ. Takže tým som ti chcel povedať len to že zvieratá vo mne sú zvieratá a nie podoby a drak vo všeobecnosti moc nehrá rolu zvieraťa, ktoré sa dá skrotiť a preto sa bojím." Sára ma zamyslene a napäto počúvala. "Ale ten drak je tvoja podstata už od malička! To sú len výhovorky! Ten vlk, ten tiger, ten drak a ten Simon si ty a nikto iný! Všetko si ty len v iných telách!" nahnevane sa na mňa pozerala. Možno mala pravdu. Možno som si to iba ja nahováral, že to nepôjde. "Ale..." "Ale nič! Je to jediná možnosť ako vyhrať. Bude to naše eso! Nebudú vedieť že sa vieš premeniť a to bude naša výhra keď pôjde do tuhého. A vo vzduchu lepšie nájdeš Titany s Nele." Chvíľu som sa zamyslel. Mala pravdu. Zhlboka som sa nadýchol a postavil. "Idem na to. Máš pravdu, musím to skúsiť. Choď sa schovať tam za ten kameň pre istotu." Poslúchla ma a rozbehla sa tam, ale ešte pred tým sa pri mne zastavila a pobozkala ma so slovami: "Verím ti." Znovu som bol plný adrenalínu. Jej pery boli také hebké, nemohol som si pomôcť. Zavrel som oči a hľadal tak povediac spojovací kábel na premenu. Keď som ho našiel zapojil som ho a mnou začala prúdiť teplá priam až horúca energia. Stále mi bolo teplejšie a teplejšie, celý som sa chcel. Moja ľudská myseľ začala upadať akoby do kómy, nevedel som si na nič miestami som si nič nepamätal a preto som prerušil premenu na draka. Celý spotený a zadychčaný som sa díval do blba. Bol som v menšom šoku ale z neho ma prebral chladný dotyk na mojom ramene. Zľakol som sa a preto som sa rýchlo obrátil ku svojmu protivníkovi, ktorého som chytil pod krk a zdvihol do vzduchu. Vyceril som zuby a začal vrčať. "Simon! To som ja! Sára!" povedal ten človek priškrtene a mne sa hneď vyjasnilo. Okamžite som ju pustil a objal. "Odpusť mi! Prosím odpusť! Ja....ja som bol v šoku. Musel som to prerušiť, nezvládol by som to!"
Sára sa odo mňa odtiahla a chytila ma jemne za ramená. Jej pohľad bol nežný a plný dôvery. "Nehnevám sa na teba, ale ak sa o to nepokúsiš dnes tak sa ti to nepodarí nikdy. Zvládneš to len sa musíš plne sústrediť, choď a skroť najdivokejšiu stránku tvojho JA!" povedala mi odhodlane a vrátila sa naspäť za skalu. Znovu som sa poriadne nadýchol a začal z premenou. Moje telo akoby začalo horieť a moja ľudská myseľ znovu začala ustupovať dominantnejšej, tej dračej. Bojoval som z celých síl a keď sa mi podarilo ju premôcť spustil som premenu. Moje telo akoby vybuchlo a v tom som sa ocitol v úplne inom tele. Mal som veľké laby s pazúrmi ostrými ako nabrúsené nože, dva rohy na hlave a pozdĺž zadnej strany krku. Rozprestrel som veľké a mocné krídla ktoré boli dvakrát tak dlhé ako moje telo. Hlava mi dosahovala do veľkej výšky, bol som veľký. Myslel som si že je koniec, že už sa nebude nič diať, ale dračia myseľ sa začala prebúravať do popredia. Znovu som mal výpadky pamäte. "Musím s tým bojovať!" zreval som. "Je to moje ja! Ten drak som ja! SOM TO JA!" kričal som. A v tom drak ustúpil. "Dokázal som to!" pyšne som sa narovnal. Začal som sa znovu obzerať. Oči draka boli iné. Videl som dvojako, dalo sa mi to prehadzovať ako som chcel. Raz som videl tak, že som videl ako tvory ktoré žijú čiže vydávajú teplo a preto som ich videl v žltej, oranžovej a červenej farbe. Veci ktoré nežijú mali studené farby. To druhé videnie bolo normálne len som videl perfektne v tme a mohol som si približovať veci, ktoré boli ďaleko. Bolo to fascinujúce. Ako som tak skúmal samého seba ucítil som niekoho strach. Každý dravec cíti strach niečoho čo je oproti nemu slabšie a to vyvolávali u neho lovecké pudy. Viedlo ma to za skalu. "No jasné! Sára! A prečo sa bojí? Asi som robil bordel." Hovoril som si v duchu. Prišiel som ku skale a natiahol chvost tam kde bola Sára. Ako náhle som sa jej dotkol jej srdce začal veľmi rýchlo biť, ale nekričala. Ovinul som okolo nej chvost a zdvihol do vzduchu. Pritiahol som si ju k sebe a pozorne sa na ňu pozrel. V jej očiach som videl veľký strach. "Si to ty?" opýtala sa ma tichúčko. Preto som sa na ňu usmial no jej začalo ešte viac búchať srdce a z oka jej vypadla slza. Vtedy som si uvedomil že môj dračí úsmev nevyzeral ani ako úsmev ale vycerenie zubov. Keby som bol človek aj mňa by odradilo veľmi veľa zubov dlhšie ako jej prsty a ostrejšie ako nože. Preto som si ju pritiahol k hlave a papuľu jej priložil jej ju na srdce. Ku podivu sa začala upokojovať. Dokonca položila ruku na moje čelo. "Si to ty." Povedala pokojne. Skúsil som znovu ten úsmev, dúfam že si to už domyslela. "To je úsmev však?" pokrútil som jej hlavou. Položil som si ju na chrbát a postavil sa. Sára sa ma pevne chytila za jeden osteň na spodnej časti krku a usadila sa v priehlbine kde mi končil krk. Musím sa dostať na nejakú vysokú skalu odkiaľ by som mohol vystopovať Nele s Titany. A preto mojou ďalšou úlohou je naučiť sa lietať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama