Dorami 11

31. května 2010 v 21:39 | Pupa |  S-Dorami
pokračko pod perexom


Dorami 11

Lesom som kráčal už vyše hodiny a stále som nenašiel žiaden zráz z ktorého by som skočil a skúsil si lietanie. No možno to nebol dobrý nápad si hneď skočiť z nejakej skaly, ale nevedel som o žiadnom inom nápade. Sára mi sedela na chrbte a rozprávala o tom aký som krásny keď sa mesačné svetlo odráža od mojich šupín a aké to je zvláštne vidieť zviera, ktoré už dávno nežije a ani sa poriadne nevedelo že či naozaj žilo. Boli to len domnienky, ale ja už viem že to zviera naozaj žilo a ja som ho znovu prebudil k životu. Veľmi dlho rozprávala o tom aký som krásny a dokonalý, pravdepodobne ju podoba draka nadchla, ale pre mňa to boli iba slová pretože ona bola tá, ktorá bola dokonalá a prekrásna. Prestal som to počúvať, čiže som ju vôbec nevnímal a keď som sa o niekoľko minút znovu započúval, počul som len jej pokojný a tichý dych. Zaspala. Kráčal som asi ešte pól hodinu keď v tom som vstúpil na veľkú priestrannú lúku medzi lesom. Poriadne som sa nadýchol aby som zistil či tu necítim nejaké ľudské pachy. Necítil som nič, ľudia sa asi neodváža ísť až tak ďaleko. Dostal som sa do stredu lúky a zastal som. Chvostom som jemne oblapil Sáru a zložil ju na mäkkú trávu, pretože som dostal nápad. Keď som teda nenašiel žiadny zráz, tak si to nejako vyskúšam na tejto lúke. Trochu som sa vzdialil od Sáry aby som jej náhodou neublížil. Keď som bol dostatočne vzdialený, rozprestrel som krídla. Najprv som si chcel skúsiť aké to je mať tlak pod krídlami aby som vedel čo to bude vo vzduchu, preto som začal mávať najprv pomaly a postupne som zrýchľoval až som ucítil tlaky kvôli tomu že váhu môjho tela krídla len tak nezdvihnú. Keby som chcel aby ma len tak zdvihli musel by som mať špičkovo vypracované a svalnaté krídla, viac ako mám teraz. Preto keby som chcel vzlietnuť musel by som sa odraziť od nejakého zrázu alebo sa poriadne odraziť od zeme. Aj vták keď chce vzlietnuť tak sa musí odraziť od zeme, je to prirodzené. Prestal som mávať krídlami a prikrčil som sa na poriadne odrazenie sa od zeme. Chcel som sa odraziť, ale môj bystrý sluch zachytil tiché šuchotanie trávi. Vzpriamil som sa a otočil sa za zvukom. Bola to sára ktorá sa akurát prebudila. "Učíš sa lietať?" opýtala sa ma keď sa ku mne doklopýtala. Pokrútil som jej hlavou na súhlas a novu sa prikrčil. Trochu ustúpila odo mňa a pozorne ma sledovala. Nadýchol som sa a veľkou silou som sa odrazil od zeme. Musel som si to načasovať. Hneď pri odraze som silne mávol krídlami aby som to mal ľahšie. Bol to zvláštny pocit necítiť pod nohami zem. Mával som krídlami čoraz silnejšie a silnejšie. Užíval som si ten krásne uvoľňujúci pocit. Keď som prestal so stúpaním narovnal som stabilitu, ale nejako ma kolísalo. Pochopil som v čom je problém. Musím viacej uvoľniť krídla aby sa prispôsobili prúdeniu vzduchu. Mal som ich až moc kŕčovité. Ešte som si chvíľu skúšal lietanie a skúsil som aj robiť vrtuľu a potom som začal klesať dole. Aby som to docielil musel som sa nakloniť trochu kolmo dole a trošku stiahnuť krídla, ale šlo to pomaly preto som krídla stiahol úplne a rútil som sa dole veľkou rýchlosťou. Pred dopadom na zem som prudko krídla roztiahol a spomenul si ako pristávajú väčšie vtáky. Pred dopadom na zem rozprestrú krídla a začnú nimi prudko mávať. Tým spomalia rýchlosť a jemne dopadnú na zem. Aj ja som to tak urobil a podarilo sa. Sára ku mne dobehla s očarujúcim úsmevom. "Bol si skvelý! Išlo ti to fantasticky. Teraz sa bude čo diať?" opýtala sa ma a zahľadela sa mi poriadne do očí. Usmial som sa na ňu mojím dračím úsmevom a ľahol som si na zem a hlavou ukázal na môj chrbát. "He..no ja....neviem. Mám trochu strach." Jemne som na ňu fúkol a znovu ju chvostom oblapil okolo pásu. Dal som si ju na chrbát a ona sa pevne chytila môjho ostňa. "Prosím! Jemne!" povedala mi vystrašená. Prikrčil som sa a poriadne sa odrazil od zeme mávajúc silnými krídlami. Keď som bol vysoko nad lesom, vyrovnal som sa a lenivo som sa znášal v prúdoch. Takto to nebolo až tak namáhajúce pretože ma pomocou krídel držal vzduch na rovnakej línii. Lietať by som vydržal aj niekoľko hodín. Sára na mojom chrbte bola celá stuhnutá, ale prekvapilo ma keď sa nadýchla a začala sa smiať. "Je to úžasné!" povedala nadšene a vychutnávala si to. Len som sa pousmial a prehodil som si zrak tak, aby som lepšie rozoznal živé bytosti v lese. Teraz som videl len tmavé farby. Sem-tam sa objavili svetlé farby ale boli to len srny alebo veveričky či lasice. Musím pokračovať ďalej aj keby som mal prehľadať celý les. Nedovolím aby niekto ublížil mojim priateľom!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama