Dorami 2

31. května 2010 v 21:28 | Pupa |  S-Dorami
pod perexom :D


Dorami 2


A tam som ju uvidel. Dievča tak krásne, slovami nepopísateľné. Prebudila sa vo mne dravosť túžba po nej, no ja som človeka nesmel mať. Ohrozil by som tým moje tajomstvo, ale ako potrava by mohla byť, no to by som ja neurobil. Pozorne som ju pozoroval. Ako sa smiala, ako sa ladne pohybovala a ako pomaly dýchala. No z pozorovania ma niekto odtrhol. "Hej! Chlape! Žiješ? Neviem čo na nej vidíš, je celkom obzčajná." Škaredo som sa pozrel na Titany. "Nie je obyčajná. Je nádherná." Tytany len pokrútila hlavou a zafunela. Nohy ma nútili ku nej pribehnúť, ale nesmel som, ale nakoniec nohy aj tak vyhrali. Začal som k nej veľmi opatrne pristupovať. "Hej! Kam ideš! Ja tam nejdem!" kričala na mňa Titany. "Tak tam počkaj!" povedal som jej a sústredil sa na to krásne dievča. Z takej diaľky som už cítil jej pach. Nepochybne patril jej, tak krásne sviežo a mám pocit že aj po kvetinách. Schválne som šiel za tým pachom. Vedel som to! Bol jej. Teraz bola ku mne otočená chrbtom, čiže ma nevidela, ale jej kamarátky hej. "Fuj! Je za tebou špinavý psisko!" povedala jedna z nich. Vôbec som si ju nevšímal. Dievča sa ku mne otočilo a prezrelo si ma. Potom sa na mňa usmiala a povedala: "Melisa, ty si úplne sprostá! Náhodou je krásny a vizerá milo. Nemáš pána, zlatko?" Neodolatelne sa usmiala a zohla sa ku mne. Zodvihol som vyššie hlavu a poriadne nasal jej pach aby som si ho lepšie zapamätal. Keď sa vzpriamila urobila niečo na čo som nebol pripravený. Zaborila prsty do mojeho kožuchu. Ľuďom som toto nedovoloval iba mojej kamarátke babičke, ale teraz som nebol schopný jej dať na javo že mi je to nepríjemné, ale od nej to bolo úžasné. Mala tak nežné ruky, na srsti mi vôbec nevadila jej ruka, práve naopak. Bolo to neskutočne príjemné. "Dievčatá njedete so mnou? Idem mu niečo na jedenie kúpiť." "Mi ťa tu počkáme, potom príď sem." povedala tá zlá čo ma nazvala špinavé psisko. "Dobre hneď som tu. Poď." povedala mi usmiato. Šiel som automaticky za ňou. Zastavili sme sa pred obchodom. "Počkaj tu niečo ti donesiem." a stratila sa v obchode. Sadol som si pred schody a čakal. O pár minút sa vrátila s niečím zabaleným, ale cítil som čo to je. Bolo to mäso a pekne šťavnaté. Prišla ku mne a rozbalila mi to. Bol to naozaj veľký kus mäsa, keby som nemal tak siľnú čelusť tak by som to neuniesol. "Tak tu máš! Ber." povedala s úsmevom. Pozrel som sa na ňu najnežnejšie ako som vedel a dotkol sa jej nosom líca. Trochu sa zachichotala no potom sa odomňa odvrátila a zahľadela sa na nejakého chalana, ktorý sa približoval. Položila mäso na zem a chcela odísť, ale ten chalan ju dobehol a schmatol ju z lakeť. "Sára poď okamžite so mnou!" "Ja s tebou nikam nejdem!" "Poď! Porozprávame sa!" "JA sa s tebou už nemám o čom rozprávať! Podviedol si ma a rozišli sme sa a koniec! Tu už nie je o čom debatovať!" "Ideš so mnou!" A to bolo dosť vyštartoval som po tom debilovi. S besným vrčaním som sa k nemu prirútil a zatiaľ ho zastrašoval. Okamžite ju pustil. "Tak si si už zaobstarala ochranku?! Obyčajného všivavého psa. Naozaj je tvoj?! To je jedno! Okamžite poď so mnou!" "Nejdem s tebou nikam, James!" "Tak pôjdeš násilím. JA sa nzmierím s tým že si ma opustila!" "Správaš sa ako psychopat!! Daj mi pokoj lebo ho na teba pošlem!" "Už sa bojím!" a znovu po nej chňapol. "Bež!" povedala mi a ja som sa dal do útoku. Vyskočil som a zahrýzol mu do ruky a silno mu kopol zadnými nohami do brucha. Spadol na zem a ja na neho. "Už ma viac neotravuj lebo skončíš horšie ako si na tom teraz. A neskúšaj sa ma udať za napadnutie psom lebo som konala len v sebaobrane! Daj mi pokoj! Môžeš ho pustiť." Okamžite som ho pustil a zavrčal na neho. Sára, počul som ako sa volá, zobrala to mäso a odchádzala preč. Rozbehol som sa za ňou. Vôbec sa mi neprihovorila, bolo vidno na nej že chce rýchlo zmiznúť. Ani sa jej nečudujem, je to chrapúň. Budem ju sprevádzať až dokým si nebude myslieť že je to pre ňu bezpečné. Zastali sme asi po 10 minútach cesty. "Ďakujem kamarát. Tu máš to mäso. Dúfam že sa ešte niekedy stretneme." Položila to mäso na zem, pohladkala ma a odišla. Pozeral som sa až dokým nezašla za roh. No to bola chyba. Pred nosom mi veľmi drzá líška zobrala moje mäsom a utekala s ním preč. O taký kus mäsa som ochotný ju aj zabiť. Čo si to dovoľuje! Rozbehol som sa zaňou. Bolo Ľahké ju dobehnúť lebo bola malá a ten veľký kus mäsa ju dosť spomaloval. Zdrapol som ju za kožu na šiji a prudko stiahol dozadu no v tom sa tá malá líška premenila na rysa. Zaťal mi pazúre do pravého boku. Neváhal som a premenil som sa na tigra. Rys šokovane zaprzol a ja som mu zaťal pazúre hlboko do stehna. Ten rys zreval a pustil mäso. Ochotne som si ho zobral a premenil na vlka. Chcel som ho nechať tak no zrazu za mnou pribehla líška. "Nepodelíš sa so mnou? Prepáč že som ťa chcela okradnúť, ale som už zúfalá dva týždne som už nejedla. Líške na zem nič nehodia." "Tak choď za svojou rodinou." Líška zvesila ušká. "Nemám rodinu. Zabili ich iný z našeho druhu. Zabili ich vo všetkých podobách. Chceli aj mňa no ušla som. Ja ti rozumiem. Prežijú len tí najsilnejší. Tak ja idem." povedala a rozbehla sa preč. Bože môj. Už druhá ženská, ktorá nemá rodinu a má pečate. Nemôžem každého prichíliť, ale pravda je že prežije len ten najsilnejší a ona nemá šancu a ak hej tak veľmi malú a to som nechcel. "Počkaj!" zakričal som na ňu. Líška zastala. Dobehol som ku nej. "Poď so mnou." Líška sa len usmiala a následovala ma. Dorazili tam kde ma čakala Titany. Okamžite začala vrčať na líšku no hneď som ju zastavil. "Je tu so mnou aj teba som zobral do partie tak nebuď zlá. Bude s nami aj ona, ale už nikto viac. Tu máte jedzte. Ja nechcem." Titany zafunela a chcela sa pustiť do jedla no tá líška ju zastavila. "Počkaj rozdelím to." a premenila sa na rysa. Titany znovu zavrčala. "To môžem preseknúť aj ja!" povedala arogantne a premenila sa na pumu. Znovu začali po zebe vrčať. Len si závideli jedna druhej nič viac. "Prestante lebo vám ja seknem!" zahriakol som ich a premenil sa na tigra. Obe prestali vrčať a trochu predomnou ustúpili. Vystrčil som pazúre a predelil im mäso na dve polovice a hneď som sa premenil na vlka. "Inak volám sa Nele a ďakujem že môžem byť s tebou. Veľmi si mi pomohol, myslela som že už neprežijem." hovorila mi keď sa napchávala mäsom. Usmial som sa na ňu. "Vravela si že prežije len ten najsilnejší a my sme spolu silný." Obe sa na mňa pozreli a usmiali. Nechcel som si to priznať, ale je mať lepšie niekoho ako byť sám.

PS: pokračovanie nabudúce :D

obrázky nových postáv:

Sára:


































Nele:






























































































Zdroj obrázkov: deviantart.com

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama