Dorami 3

31. května 2010 v 21:29 | Pupa |  S-Dorami
pod perexom :D


Dorami 3

Existuje jeden príbeh, ktorý sa rozprával v našom kmeni. Bol o jednom mužovi s pečaťami. Ten muž pochádzal z nášho kmeňa, ale žil pred niekoľko stovkami rokov. Vtedy nebol nikto z kmeňa nažive a ten príbeh sa prenášal z generácie na generáciu. Ten muž sa volal Noah. Mal pečate divej mačky a medveďa. Noha raz stretol veľmi krásne dievča, ktoré mať nesmel.....pretože bola človek. V kmeni to je prísne zakázané, také boli pravidlá. Väčšinou rodičia vyberajú mužovi nevestu v kmeni už po dosiahnutí pätnásť rokov. Noah bol do dievčaťa úplne zamilovaný a ona do neho. V jeden večer, bez toho aby o tom kmeň vedel, sa stretli pri vodopádoch. Tam si spolu sľúbili vernosť a lásku až po hrob. V ten večer sa udialo aj niečo iné. Milovali sa a to znamenalo spojenie duší v jednu. O tom Noah nevedel. Keď sa spojili, dievča dostalo rovnaké pečate ako Noah. Navždy a nenávratne bola spätá s divými zvieratami. Keď sa to kmeň dozvedel, chceli ho zabiť. Za porušenie pravidiel bol trest smrti. Noah aj dievča sa snažili utiecť, ale utiecť už nedokázali. Nechceli sa zmieriť s tým že ich od seba rozdelia a zabijú, preto sa naposledy pobozkali, pevne sa objali a spoločne skočili z vodopádu. Už nikto ich nikdy nevidel. Besná voda ich navždy pochovala pod hladinou. Tento príbeh akurát bežal v mojej hlave no namiesto Noaha som bol ja a na miesto dievčaťa bola Sára. Keď sme spolu skočili z vodopádu, prudko som sa strhol a zobudil. Bolo už ráno, slnko krásne svietilo a vtáci štebotali. Ten sen ma úplne zaskočilNeviem čo je na tom pravdy, ale ak hej tak ja sa so Sárou nikdy nespojím. To sú hlúpe sny, som debil. Ale ak sa Noah spojil s tým dievčaťom a ona dostala pečate tak to asi preto , lebo si vybrala muža z kmeňa čiže sa aj ona musela stať plnohodnotnou členkou kmeňa, tak asi preto dostala pečate aby sa ku nim mohla pridať a žiť s Noahom. Bože čo si to tu vyprávam, samé kraviny. Hovoril som si v duchu. Oklepal som sa a išiel sa napiť z potoka, ktorý tiekol popod most kde som spával. Titany a Nele ešte spali, nechcel som ich budiť. No keď som sa postavil, ich pozorné uši ma počuli. Dokorán si zívli, ponaťahovali sa a išli so mnou k rieke. Napili sme sa a premýšľali, čo by sme dnes robili. Naplánovali sme si lov v lese, ktorý je odtiaľto 5 kilometrov. Keď sme sa ešte chvíľku zohrievali na slniečku, zobrali sme sa a utekali na lov. Nele na to že bola líška utekala dosť rýchlo, držala s nami tempo. Keď sme tam dorazili premenili sme sa na svoje druhé podoby. Tiger, puma a rys. Zase tie ich pohľady. Nemali sa moc v láske, neviem či si závideli zvieratá alebo čo, fakt netuším, ale radšej som si ich nevšímal. Po lese sme mohli behať ako šelmy. Veľmi malá pravdepodobnosť je že stretneme človeka. "Nezízaj na mňa!" zavrčala Titany na Nele. "Ty na mňa zízaš tak prestaň!" "Už len na teba by som zízala ty vevericové ucho!" Nele zaprskala. "Pche! Lepšie ako keby som mala vyzerať ako obhorená!" "Hej no tak!" zastavil som ich. No ich reakcia ma prekvapila. "Ticho zebra!" zaprskali na mňa. Neviem či som sa mal smiať alebo zúriť. Inštinkty zvieraťa vždy hovoria bráň sa, no boli to moje kamarátky a ja som práve dnes zlý nechcel byť. Ani som ich neupozornil ani som na nich nezavrčal a uvedomili si čo povedali.
Sklopili uši a previnilo sa tvárili. "Kašlite na to." Povedal som im. "Nechápem prečo sa hádate." Kukli sa na seba a zagánili. "Prepáč, ale to je naša vec." Povedala mi Titany. "No prepáč ty mne, ale ja vás furt nemienim počúvať. Ak s tým budete pokračovať utvorte si vlastnú svorku." Povedal som im, šklbol chvostom a začal vetriť korisť. Zavetril som pár jeleňov. Pomaly som sa vydal po stope a moje dve nepríčetné "ženské" šli za mnou. Keď sme našli stádo, určili sme svoje ciele. Mne prenechali najväčšieho. Pomaly sme sa ku nim blížili, dokým sme nedosiahli čo najmenšiu vzdialenosť a potom sme vyštartovali. Každému sa podarilo uloviť svoju korisť. Keď sme sa najedli premenili sme sa na svoje prvé pečate. "Stretneme sa večer pod mostom, dobre?" povedal som im a chcel odísť. "Ty niekam ideš sám?" opýtala sa Nele. "Áno, aj keď sme svorka nemusíme byť furt spolu. Každý môže ísť kam chce, ale stále sme spolu." Žmurkol som na ňu a rozbehol sa do mesta. Chcel som ísť na to miesto kde mi dala Sára mäso. Jej stopa by tam ešte mohla ostať a podľa nej ju vystopovať.
Keď som tam dorazil s potešením som zistil, že jej stopa tam ešte stále je. Začal som ju sledovať a o pol hodinu ma doviedla ku krásnemu malému domčeku. Otvoril som si bráničku a vstúpil na záhradu. Započúval som sa dovnútra, aby som zistil či je niekto dnu, ale bolo len ticho, preto som začal vetriť ďalej. Našiel som jej stopu, táto bola čerstvejšia, myslím že od rána. Začal som ju sledovať a doviedla ma pred strednú školu. Vonku behalo len pár ľudí takže asi bola ešte hodina. Jej pach by som našiel veľmi ťažko, pretože sa prekrýval s tisíckami ďalších pachov. Jednoducho som si sadol na chodník a čakal kým ju nezazriem. No myslel som si že to bude trvať o niečo dlhšie. Študenti začali vychádzať z budovy a tam som ju zbadal. Medzi davom najviac žiarila, ako zlatá kvetina medzi čiernou burinou. Mala urobený chvost, ofina jej voľne poletovala. Oblečené mala tričko na ramienka, farebnú neformálnu kabelu a kraťasové rifle. Bola neodolateľná. Rozbehol som sa za ňou, vôbec som si nevšímal tie udivené pohľady. Ona bola môj cieľ. Vrhol som sa za ňou, akoby bola ona tá korisť,ktorú som dnes skolil. Zbadala ma. Udivene sa na mňa pozrela, ale potom sa usmiala. Čupla si na zem a roztvorila priateľsky náruč. Veľmi ma to potešilo. Dobehol som ku nej a objala ma. "No ahoj, kamoško. Ty si ale bystrý psík keď si ma tu našiel. Chceš ešte nejaké mäso však?" Ach bol som plný. Pokrútil som jej hlavou že nie a to ju prekvapilo. "Nechceš?" opýtala sa ma znovu. Opakovane som jej pokrútil hlavou že nie. "Videli ste to? On mi odpovedal." Povedala svojim dvom spolužiakom a spolužiačke. Tí sa tiež udivene pozerali. "Ehm, Sára. Nechcem ťa vystrašiť, ale toto pes nie je. Je to vlk a ten je podstatne bystrejší ako pes." Povedal jeden z jej kamarátov. Pozrela sa na mňa s malým strachom v očiach. Predsa som bol len predátor. No potom sa usmiala a znovu ma pohladkala. "Nemôžem sa ťa báť a ani ťa nenávidieť keď si mi včera pomohol. Chcel by si ísť so mnou?" opýtala sa ma tak som jej pritakal že áno. Znovu udivene pozerala. ""Rozumieš mi čo hovorím?" opýtala sa ma. Pritakal som jej. Skoro až spadla na zem. "Počujte, nikomu nehovorte že ste stretli vlka čo odpovedá na otázky dobre? Hehe." Povedala im s rozpakmi. "Neboj sa, sľubujeme." Povedalo to dievča čo bolo s ňou. "Dobre decká, ja idem stretneme sa zajtra a nezabudnite sa naučiť na ten test." "Jasné Sára, maj sa." "Čaute! Tak poď kamoško. Určite máš aj meno a ja ťa nechcem uraziť tým že by som ti dala nejaké ja tak ťa budem volať kamoško, dobre?" Znovu som jej odpovedal. Bolo vidieť že je z toho trošku mimo, ale bavil som sa. Keď sme dorazili ku nej domov, prestrela mi deku na zem a ku nej položila hlboký tanier s vodou, potom niekam zmizla. Ja som sa zatiaľ napil sviežej vody a ľahol si na deku. Bola tak mäkká a voňavá, že som zaspal za pár sekúnd. Všetky psovité a mačkovité šelmy majú schopnosť zaspať tvrdo za pár sekúnd. A ja som zaspal veľmi rýchlo. Vo voňavom prostredí, kde bolo cítiť všade jej vôňu sa mi sníval znovu sen o spojení duší.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama