Dorami 4

31. května 2010 v 21:30 | Pupa |  S-Dorami
pod perexom =)


Dorami 4

Zobudil som sa na skvelú vôňu jedla. Otvoril som oči a zbadal pred sebou tanier s mäsom. Sáru som nikde nevidel, tak som sa hneď pustil do jedla a napil sa. Keď som bol plný šiel som sa poobzerať po dome. Nakoniec som ju našiel v jej ,teda myslím, spálni. Niečo si čítala na posteli a zapisovala do veľkého zošita. Asi sa učila. Keď ma zbadala doširoka sa na mňa usmiala krásnym úsmevom. "Najedol si sa?" Pokrútil som jej hlavou. Vždy jej to vyrazilo dych. Nemal by som sa s ňou takto rozprávať, ale zase ani premeniť sa pred ňou nemôžem. A ja sa s ňou potrebujem nejako dorozumievať, potrebujem to, chcem to! Chcem ju! Moje inštinkty zvieraťa sa prebudili viacej ako bolo treba, preto som ich musel začať krotiť. "Naozaj mi rozumieš?" povedala neisto. Znovu som jej naznačil že áno. "Vieš, kamarát, trochu sa toho desím. Nechceš mi ublížiť však?" Ako ju niečo také mohlo napadnúť? Neublížil by som jej aj keby ona ublížila mne. Nemal by som na to srdce. Pokrútil som jej hlavou že nie. Trošku sa na mňa usmiala. "Čo si zač? Ako je to možné že mi rozumieš. Ako nechcem ťa uraziť, ale si zviera." Dal som hlavu na bok, že na typ takých otázok neviem odpovedať. "Jasne rozumiem ti. Ale si vlk však?" znovu som jej pritakal. "Divý vlk?" pritakal som jej a ucítil som u nej strach. Začal sa jej z tela uvoľňovať čo raz viacej. "Mal si už niekedy niekoho?" opýtala sa neisto. Pritakal som jej a vtedy sa prestala menej báť. "A kde je teraz?" Pri spomienke na moju kamarátku babičku mi ostalo smutno. Sklopil som uši a zakňučal. "Aha, asi rozumiem. Zomrel ten človek však?" znovu som jej pritakal. Ona sa zrazu na mňa usmiala a povedala: "Chceš ísť ku mne? Tak poď, hop!" Vyskočil som ku nej a ona si ma pritiahla bližšie. "Ak chceš, môžeš ku mne chodiť kedy chceš, kamoško, dobre?" Veselo som jej štekol a ona zrazu trochu ohrnula nos. "No nechcem ťa zase uraziť ale trochu zapáchaš. Poď so mnou umyjem ťa." Šiel som za ňou do kúpeľne a tam som si skočil do vane. Pustila sprchu a opláchla ma vodou. Potom ma vydrhla šampónom, tým čo sa umýva ona. Na nej vonia krajšie, na mne bude síce smrdieť, ale za to že je to jej vôňa tak to pretrpím. Potom ma znovu opláchla. "Počkaj tu idem po uterák." Povedala a odišla. Keď sa vrátila doniesla veľkú osušku, ktorú položila na zem. "Tak poď." Naznačila mi aby som skočil na tú osušku, tak som skočil. Začala mi tam vysúšať srsť od vody. Keď som ju mal vydrhnutú, zobrala a zapla fén. Začala ma ním fúkať, bolo to príjemné, tak som si ľahol a vychutnával. Približne za polhodinu som bol suchí. "Tak hotovo. Teraz máš nádhernú srsť. Úplne inej farby ako si mal. Ak chceš choď sa pozrieť do zrkadla." Ukázala mi prstom kde je a bežal som tam. Keď som sa tam kukol, bol som prekvapený. Myslel som si že mám aj trochu hnedej farby na srsti ale ja som bielo šedý a srsť bola zdravá, krásna a lesklá. "Tak čo hovoríš?" Jedenkrát som jej štekol a zavrtel chvostom. "To som rada že sa ti to páči. Počuj ja na chvíľku odbehnem na takú hodinku. Ak chceš môžeš ísť zatiaľ kam chceš, ale môžeš ostať aj tu. Chceš byť tu?" Áno chcem! Budem ťa čakať tu! Pritakal som jej hlavou. Usmiala sa na mňa a pohladkala ma. Potom si vzala tašku a tenký sveter a odišla. Konečne príležitosť sa premeniť.
Keď som sa premenil na človeka, bolo to zvláštne. Už dlho som nebol premenený. Povystieral som sa, ponaťahoval končatiny. Išiel som sa do kúpeľne pozrieť do zrkadla a ako vyzerám. No bol som čistý keďže ma už umyla Sára, ale iritovali ma tie dlhé vlasy. Vyzeral som otrasne. Poprehrabával som sa šuplíkmi a našiel čo hľadal. Nožničky. Ostrihal som si vlasy tak aby som ich nemal príliš krátke a ani dlhé. Bol to strih hala-bala, ale celkom dobre to vyzeralo. Vlasy som spláchol v záchode. Potom som šiel ešte na WC a potom som si šiel pozrieť čo sa Sára učila. Bola to biológia. Učila sa o nejakých rastlinách. Začal som to čítať nech si znovu precvičím čítanie. Keď som to dočítal, ľahko som si to pamätal. Potom tam mala matematiku, tak aj tú som si pozeral. Sranda na tom bola tá, že som si prečítal postup výpočtov a hneď som vedel vypočítať príklad. Tie ťažšie čo boli, tak to mi trošku trvalo ale vypočítal som to a to som do školy nikdy nechodil. Chcel som pozrieť aj ten dejepis čo bol vedľa, ale zrazu sa otvorili dvere. To už je doma? Rýchlo som sa premenil a utekal ku dverám. Ona tam stála a s niekým sa ešte rozprávala. A keď som začul hlas toho neznámeho, zúrivosť dravca sa vo mne prebudila. Bol to ten, ktorého som napadol. "Ja sa s tebou už o ničom rozprávať nebudem! Je koniec, pochop to! Ublížil si mi, sám si si to medzi nami pokazil. Už za mnou nechoď." Chcela zavrieť dvere ale on jej v tom zabránil rukou. Mal oveľa väčšiu ruku čiže aj silu oproti nej. Potrebovala moju pomoc. Pribehol som úplne ku nej a začal vrčať a ceriť zuby. Keď ma zbadal, pustil dvere a trochu odstúpil. "Povedz tomu tvoju čoklovi nech zmizne!" "Tak hentak o ňom hovoriť nebudeš lebo ja sa nezodpovedám za to čo ti urobí za to že ho urážaš a nie je to pes ale vlk!" "To je jedno!" zrazu nahodil utrápený pohľad. "No tak Sára! Prosím! Ja ťa milujem a ja som ti nechcel ublížiť." "Tak potom prečo si sa s ňou vyspal, a nie iba raz! Trvalo to už dva mesiace! Dva mesiace a ja som o ničom nevedela! Bola som iba bokovka. Ja ti už na to nenaletím! Daj mi pokoj, je koniec nevrátim sa ku tebe a bodka. Ja si vystačím sama s ním." A ukázala na mňa. Ona chce byť so mnou? Znovu chcela zavrieť dvere ale zabránil jej v tom. Už som sa neudržal. Skočil som po jeho ruke, ktorá držala tie dvere. Zahryzol som mu do nej a hneď pustil stisk. "Au! Ty parchant! Ja ťa zabijem!" a rozbehol sa po mne. Chcel som sa premeniť na tigra, ale pred ňou som nechcel. Preto som sa rozbehol cez ulicu za jednu budovu. Pravdaže on ma nasledoval. Keď tam ešte nebol, rýchlo som sa premenil na tigra. Možno si nedomyslí že som aj vlk aj tiger. Keď dorazil za tú budovu, s hrôzou v očiach sa na mňa pozeral. Chcel utiecť ale zdrapol som ho pazúrmi o nohavice a zhodil ľahko na zem. Mal som chuť ho zabiť, ale nemohol som. Len som mu priložil tesáky ku krku nech si okúsi aké to je byť porazená korisť!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Petr Petr | Web | 23. září 2010 v 19:38 | Reagovat

hledá se spoluadmin pro blog hrypropc.blog.cz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama