Dorami 7

31. května 2010 v 21:35 | Pupa |  S-Dorami
pod perexom


Dorami 7

Sára sa na mňa pozerala zvláštnym pohľadom, takým skúmavým, zaskočeným. "Prepáč, ospravedlň ma idem to ešte rozdýchať. Za chvíľku mi to vysvetlíš dobre?" povedala mi roztraseným hlasom, postavila sa a odišla do kúpeľne kde sa zamkla. Zatiaľ som sa premenil na vlka. Titany sa na mňa uškŕňala a aj Nele ale tá nie až tak ako Titany. "Aaa, kus chlapa." Povedala Titany nečakane. "To akože patrilo mne?" spýtal som sa jej. "No nie, tomu za tebou! Jasné že tebe!" Musel som sa tomu zasmiať. Nikto mi nikdy ešte nič také nepovedal, vlastne nemal ani nikto šancu. "Tak teda ďakujem." Nele sa len uškŕňala. "Ani ja som vaše ľudské polovičky nevidel, premeníte sa aj vy? Lebo ja teraz budem dlhšie v ľudskej podobe." "Ani za svet! Na nepriateľskom území musím byť pripravená." Povedala Titany. "Ja sa tiež radšej nepremením, veď zatiaľ ti treba kryť chrbát keď budeš zraniteľnejší. A ešte jedna otázka. Prečo ti zostali predĺžené špičáky aj keď si človek?" "No to presne neviem ale zostalo na mne niečo z každého zvieraťa. Kožu mám nepriepustnú ale nie som si istý či to platí aj pre guľky z pištolí to mám vďaka dračej pečate, oči mám zlaté po vlkovi a špičáky po tigrovi. Neviem prečo mi to ostalo." "Je to zvláštne." Konštatovala. Započul som ako sa odomykajú dvere na dverách. Asi je už pripravená. "Prosím zostaňte v podobe pumy a rysa. Teraz pôjdu po mne a nie len po mne ale aj po vás lebo ste mi pomáhali. Nemali ste tak riskovať, ale aj tak som vám zaviazaný." "Si priateľ a my sme svorka, no trochu divná, ale nevadí a musíme si pomáhať. Vždy budeme za tebou stáť. Neboj kryjeme ti chrbát, môžeš sa premeniť." Tak som sa premenil a obalil dekou. Keď Sára vyliezla z kúpeľne zamierila so to do jej izby. Počul som ako sa hrabe v skrini. Čo asi tak robí? O chvíľku prišla ku mne aj s nejakými vecami. "Doniesla som ti nejaké tie rifle a tričko. Je to ešte tak môjho bývalého, ja len že aby si nemusel behať len v deke." Povedala už v celku upokojená. "Ďakujem." Zobral som si od nej veci. Ako človek som pri nej ešte tak blízko nebol. Bolo to zvláštne. Moje oči sa vpíjali do tých jej a jej sa vpíjali do tých mojich. Trochu sa začervenala a zneistela. Išiel som sa prezliecť do kúpeľne kde som sa aj trochu umyl. Vlasy som mal upravené, videl som také účesy už na niektorých ľuďoch pravdaže že mužoch a mal som aj trochu strnisko ale fakt len jemné, vyzeralo to celkom štýlovo. Prišiel som do obývačky. Sára sedela na gauči a Titany s Nele ležali pri dverách. "Môžem si prisadnúť?" "Jasné sadaj. Prosím odpusť že som sa zahnala na teba nožom. Bola som strašne vystrašená. Viem mám rada čítať si o tých starovekých kmeňoch, ale nečakala som že sa s nejakým stretnem a dokonca že nejakého zabijem." "Vôbec sa nemusíš ospravedlňovať. Ja ti rozumiem a možno sa ti trochu uľaví, ale nezabila si ho len si mu zničila jeho pečať. Teraz môže už nadobúdať podobu sovy a človeka. Takže, ako už vieš volám sa Simon. Ako malý som sa narodil do kmeňa Kiyoraka. Môžem ti povedať len to že najprv to bolo tak že pomocou kúzla do nás dávali podoby zvierat, ale časom sa telá prispôsobili a začali sa rodiť deti už s pečaťami. Aj ja som sa s nimi narodil no nie s obyčajnými. Ako malého ma vyhostili z toho kmeňa vďaka daru, ktorý mám a ty si ho už z časti postrehla. Mám podobu vlka a tigra, no ja som dostal do vienka ešte jednu podobu, ktorú som si zatiaľ nevyskúšal pretože mám strach. Je to drak." Na chvíľku som sa odmlčal. "Tááák počkať, počkať. Ty mi tu chceš nahovoriť že máš pečať draka? Prepáč mi, ale tomu sa mi veriť nechce." "Dobre, nechám na tebe čomu budeš veriť a čomu nie. Ale vďaka týmto trom pečatiam, vlastne iba dvom a to tigrovi a drakovi, ma vyhostili z kmeňa. Tak som prišiel sem. Ako malé vĺča som behal ulicami a ujala sa ma jedna babička. Bol to byť jediný človek, ktorému som dovolil chytiť sa ma. Ale keď som mal 16 tak zomrela a ja som zostal na ulici až do teraz. V ten deň ako som stretol teba som stretol aj Titany. Spriatelili mse sa a zostali spolu. Vtedy keď som ťa uvidel cítil som z teba niečo čo ani sám neviem opísať. Musel som prísť bližšie a vtedy si sa mi prihovorila a so mnou sa to viezlo. Mal som veľkú potrebu byť pri tebe a neviem prečo a to bola najväčšia chyba akú som mohol kedy urobiť." Znovu som sa odmlčal a sklopil hlavu. Keď som jej to rozprával nepozeral som sa jej do očí. No ona urobila niečo čo ma veľmi zaskočilo. Jednou rukou mi zdvihla hlavu a pozrela sa mi uprene do očí. "Ty si bola po dlhom čase jediný človek čo sa ma mohol dotknúť." Povedal som jej. "Simon, ja ti nerozumiem, ale viem že to chyba nebola. Aj mne s tebou bolo dobre aj keď si bol vlk. Pomohol si mi. Nemôžem sa na teba hnevať." "Ja som ťa ohrozil na živote. Kvôli mne ťa prišiel ten diviak zabiť! Predpokladám že už dlho ma sledovali ako za tebou chodím. Totiž keď ma vyhostili z kmeňa myslel som si že pre mňa zákon kmeňa neplatí. Ľudia s pečaťami majú zakázané stretávať sa s ľuďmi, za to je smrteľný trest pre všetkých, ktorý pomáhajú a sú na jeho strane. Nás tiež napadli ale zdolali sme ich. Povedali že zomriem za to že sa stretávam s ľudskou ženou. Bolo mi v tom prípade jedno aj keby som zomrel, ale keď povedal že zomrieš aj ty, musel som sa postarať o to aby som prežil a išiel ti na pomoc. Neodpustil by som si nikdy keby ťa kvôli mne zabili. Viem že mi to asi nikdy neodpustíš, ale som aspoň rád že si ma vypočula. Ja teraz pôjdem. Je jasné že mi nedajú pokoj preto sa vyberiem hľadať kmeň. Keďže nás tu napadli tak kmeň musí byť niekde tu. Niekde v horách. Titany s Nele tu ostanú s tebou, budú ťa ochraňovať. Ešte neviem čo urobím s ľuďmi v kmeni, ale oni nebudú riadiť môj život!"
Chcel som sa postaviť, ale Sára ma vzala za ruku a posadila ma naspäť. "Nerobil si to naschvál a preto ti odpúšťam, ale nechcem aby si niekam chodil sám keď vieš že ťa tam čaká smrť." "A čo iné mám robiť? Ohroziť vás? Oni nedajú pokoj dokým si s nimi nepohovorím a ak to nepôjde po dobrom tak to pôjde po zlom. Zaplietli ste sa všetky tri do toho kvôli mne a ja sa musím postarať o to aby sa vám nič nestalo. Nezaručujem že sa vrátim, ale vám zabezpečím bezpečie." Titany s Nele na mňa zaprskali. "Zostanete tu a dáte na ňu pozor." Postavil som sa a prišiel ku nim. Pohladkal som ich obe hlave. "Som rád že som vás stretol." Zrazu si Titany išla zobrať moju deku ktorou som bol prikrytý ja. Schovala sa pod ňu a premenila sa. Vykuklo z tade veľmi pekné blonďavé dievča. Bola skorej rozkošné dievča ako dospelá žena. Bola naozaj zlatá. "Povedali sme ti že ideme s tebou nech sa deje čokoľvek a aj teraz ideme s tebou." Nele si strhla deku, ktorá bola v poličke a tiež sa premenila. Tento krát vykuklo dievča s havraními vlasmi. Najviac ma upútali jej oči ktoré vyzerali tak rozumne a dobrácky, že len jeden pohľad vás zbaví starostí. Jedno mali spoločné. Obe vyzerali mlado, ako som povedal rozkošné dievčatá, ale neupútali ma tak ako Sára a ja som nevedel prečo. "Titany má pravdu Simon. Sľúbili sme ti to tak ideme s tebou." "Nie! Prosím musíte tu zostať so Sá..." ani som nedopovedal a skočila mi do reči. "Aj ja idem." Povedala Sára nečakane. "ČO?" povedali sme jej všetci traja. "No, chcem ísť aj ja. Je jedno či mi hrozí nebezpečenstvo tu či tam. Chcem sa dozvedieť viac o vašom živote, veľmi ma to zaujíma, prosííím." Asi jej nevadí že je v ohrození života a že som jej to spôsobil ja. "Ale..." chcel som namietať no položila mi prst na ústa. "Neboj, nehnevám sa na teba a mimochodom pekné zúbky." Povedala a zasmiala sa. Vzdychol som si a dovolil jej ísť s nami. Pri jej reakcií prešiel mojím telom zvláštny pocit. Jej pery sa dotkli môjho líca. Celý som zamrzol a do môjho tela stúpal adrenalín ako pri boji alebo pri love. "Ďakujem." Povedala mi celá vytešená a ja stále zasnený. No od snenia ma prebralo klopanie. Titany s Nele sa premenili na pumu a rysa. "Bežte sa schovať do kuchyne." Poslúchli a rozbehli sa tam. "Sára, ty sa postav za mňa a ja otvorím." Aj ona poslúchla a postavila sa za mňa. Keď som chytil kľučku dverí, zacítil som, ako sa Sára na mňa nalepila a ako jej rýchlo tĺklo srdce. Znovu mala strach. Odhodlane som otvoril dvere a keď som zistil kto to medzi nimi stojí, uvoľnil som napätie svalov. Bol to jej bývalý. Aj Sára sa vystrčila a nahodila unudený výraz. "Ty tu čo chceš?" "Prišiel som sa porozprávať o nás dvoch. Chcem aby si sa vrátila ku mne!" povedal mierne podráždene. "Nevrátim. Si proste hlupák, ktorý neznesie prehru. Berieš ženy ako nejaké stroje, ktoré použiješ každý večer v posteli. Chodili sme spolu a mal si kopu iných bokoviek. A ty proste neznesieš že si ma nedostal do postele. Si chudák nič viac." Celý zúril. Pozrel som sa do očí Sáry a ona do tých mojich. Vtedy akoby som počul ako jej nápad cinkol v hlave. "Aaa ešte niečo. Toto je môj priateľ!" povedala mu a v tom ma pobozkala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama