Dorami 9

31. května 2010 v 21:36 | Pupa |  S-Dorami
pod perexom


Dorami 9

"Čo si si zbalila?" opýtal som sa Sáry keď prišla s menším batohom ku nám do obývačky. "Mám tam jeden hrubý sveter, jedny ponožky, jednu deku, nôž, zápalky a mobil." Odpovedala mi rýchlo. "Hádam by to malo byť všetko. Takže k lesu kadiaľ pôjdeme sa dostaneme tak za pól hodinku, bude to náročná cesta tak si ešte rozmyslite či idete so mnou." Titany s Nele sa na mňa odhodlane pozreli. Sú to skvelé kamarátky, ale nechcem ich zatiahnuť do niečoho čo sa ich netýka a ohrozujú svoje životy. Ale ja nikoho nútiť nebudem a moc im ďakujem že mi pomôžu. Potom som sa pozrel na Sáru. Oči upierala na mňa a bolo vidieť že má trochu strach. "Nemusíš ísť." Povedal som jej potichu. "Idem! Je to už aj môj problém. Prijala som ťa k sebe dobrovoľne aj keď som nevedela čo si zač a ani to neľutujem. Takže si to ideme s nimi vybaviť!" povedala a rozbehla sa ku dverám. Keď prešla okolo mňa pošepkala mi. "Prepáč že som ťa pobozkala, chcela som len aby sal pokoj." "Nič sa nedeje. Dokonca sa mi to aj....celkom páčilo." Povedal som trochu nesmelo. Bolo to divné. Takto nesmelo som sa ešte necítil. Sára sa na mňa iba usmiala a otvorila dvere. "Simon. My sa premeníme, budeme strážiť." Povedala mi Titany a S Nele sa hneď premenili na líšku a vlka. "Keď budeme v lese môžete sa premeniť do druhých podôb ja sa premením až tam. Tak teda poďme." Vyšli sme z jej domu, zamkla a vybrali sa k lesu. Dokým sme tam prešli museli sme prejsť cez pár ulíc až ku koľajniciam, tam k poľu a až za polom bol začiatok lesa ktorým pôjdeme až tri dni. Keď sme vstúpili do lesa, cítil som sa uvoľnenejšie. Predsa len tu bol pokoj ako v meste. Počkal som s premenou až kým sme nevošli trošku hlbšie. Keď sme zastali, Nele a Titany sa premenili na druhé pečate. "Sára, teraz sa premením aj ja. Drž sa vedľa mňa nech sa deje čokoľvek. Keď nebudeš vládať tak mi to povedz dobre? Ja ťa odnesiem. Je tu aj možnosť že na nás zaútočia. Špehov môžu mať kdekoľvek a poviem vám že ich majú dosť. V tom prípade mi vysadneš na chrbát, dobre? Teraz mi prosím požičaj tú deku, vyzlečiem sa." Podala mi ju a ja som sa ňou obalil a vyzliekol svoje veci. Keď som bol vyzlečený premenil som sa na veľkého tigra. Sára mi zbalila veci do ruksaku a vydali sa na cestu. Brala to doslova. Stála vedľa mňa tak že sa jej nohy o mňa ošuchovali, miestami ma aj prstami poškrabkala. Človeku by som nikdy nedovolil aby ma chytil, ale od Sáry to bolo príjemné.
Dostávali sme sa stále hlbšie a hlbšie a hodiny ubiehali. Videl som ako už nevládze, ale asi sa hanbila mi to povedať. Preto som zastal a vtedy automaticky zastala aj ona. Obišiel som ju zozadu podliezol popod nohy. Keď mi bola nad chrbtom vystrel som nohy a jej vyleteli nohy do vzduchu. Ona je taká malá? Pomyslel som si. Bola veľmi ľahká a malá. Nohy jej nedočiahli na zem. Alebo ja som veľký. Je to jedno. Pokračovali sme v ceste lesom v tichosti. Nechceli sme zbytočne robiť rozruch aby sme nedali nejaký signál. Neviem ako ďaleko sme boli, ale naokolo nebolo cítiť žiaden ľudský pach, takže ľudia sem nechodia. "Titany. Nele. Tu už buďte ostražitejšie. Ak sa vám nebude niečo zdať tak hneď mi to pov..." nestihol som ani dopovedať a zo stromu zleteli 2 sovy a 3 vrany. "O-OU! Nie!" zavrčal som. "Kto to je!" "Pochádzajú z naše ho klanu kde som sa narodil. Volajú sa kiyorakan-suho čo znamená bojovník kmeňa Kiyoraka." Všetci sa premenili na obrovských medveďou a rozbehli sa po nás. Sára sa ma zakvačila ako kliešť. Nemohol som bojovať, keď som ju mal na chrbte. Preto som začal utekať preč a najhoršie na to bolo že Titany a Nele sa každá rozbehli iným smerom. Dúfam že im ujdú. Bežal som ako som len vedel, ale medvede mali výdrž, no v tom sa zrazu zastavili a ja neviem prečo. Zistil som to keď som sa kotúľal dole kopcom. Sára sa rýchlo zachytila nejakej vetvy, ale ja som stále padal dole. Narazil som na akési kamene, papradie, konáre a tŕne. Ani som nevedel kedy som sa prestal kotúľať, bol som v bezvedomí. Dúfam že sa tigrej pečati nič nestalo. Prebral som sa len na jemné hladkanie a tiché plakanie. Otvoril som oči a nad sebou zbadal Sáru. Keď videla že som živý, jemne ma objala. "Myslela som že si mŕtvy. Ach bože máš všade zranenia. Som taká šťastná že sa ti nič nestalo. Si v poriadku? A kde sú dievčatá a kto to bol!" mala kopu otázok. Moje telo zaplavil krásny pocit. Bol som zrazu taký šťastný. Ona sa o mňa bála. Mala strach o mňa. Potreboval som si ošetriť niekde zranenia. Musím nájsť vodu. Premenil som sa na vlka a začal vetriť. Pach čerstvej vody si nepomýlite. Keď som ju zavetril pozrel som sa na Sáru a vydali sa k vode. Prvé dobrodružstvo je za nami, ale ja viem, že toto je nič oproti tomu čo sa ešte len stane.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama