Dorami12

31. května 2010 v 21:42 | Pupa |  S-Dorami

pod perexom



Dorami 12

Začal som cítiť únavu. Lietal som celú noc a nikoho som nevidel. Čo sa prepadli pod zem? To je jedno, musím pokračovať ďalej. Poriadne som zaostril a skúmal okolie. Ešte bola v celku tma tak ma bolo len ťažko spozorovať na oblohe vďaka mojim čiernym šupinám. Muselo byť už päť ráno. Lietam vyše 9 hodín. Sára ešte spala s kŕčom v ruke, ktorou sa držala môjho ostňa. Keď sa do mojich krídel oprel vietor, trochu so mnou zakolísalo a Sára sa prebudila. Bol som unavený, už som nevedel tak udržiavať rovnováhu. "Ešte stále lietame. Nemal by si si oddýchnuť?" Iba som prskol. Nechcem oddychovať zatiaľ čo tie dve behajú samé po nepriateľskom území. Znovu som sa zahľadel do lesa a skúmal.
Vydržal som asi len hodinu potom som už ledva videl. Už som ani poriadne rovnováhu nevedel udržať. "A dosť! Pristaň!"
Mala pravdu musím pristáť. Začal som sa pomaly spúšťať dole a vtedy som ich zbadal! Dve žlto-červené telá šeliem utekajúce lesom v tmavých farbách. Preto som si prehodil zrak na normálne videnie a skontroloval či sú to oni. Mám ich! Museli sa niekde stretnúť. Predo mnou bola akurát dobrá čistinka na pristátie a tie dve tam akurát smerovali. Preto som pritiahol krídla k telu aby som sa prudko spustil dole. Sára sa poriadne chytila môjho ostňa a úplne sa mi pritisla k telu aby sa prispôsobila tlaku. Myslím že sa jej lietanie páčilo. Titany s Nele akurát dorazili na čistinku, ale zatiaľ si ma nevšimli. Bola síce ešte tma ale už nie taká ako pred tým. Trochu som sa nasmeroval na nich. Tesne pred pristaním som rozprestrel krídla a začal nimi prudko mávať aby som spomalil pád. Sára sa automaticky vystrela. Nele a Titany prudko zabrzdili až nechali ryhy predných láb v pôde. Zložil som si krídla a zazubil sa na ne. Neboli schopné ani jedného slova. "Tak čo! Mali ste na mále, že?" robil som si z nich srandu. Trochu viac sa uvoľnili. "Ani mi nehovor!" povedala Titany. "Mali sme pocit že nás niekto sleduje, inštinkty nám brneli ale nikoho som nevidela. Pfu!" povedala Nele a zahľadela sa mi do očí. "Tak je to nakoniec pravda. Zaujímavé vidieť ako naozaj drak vyzerá. No myslela som si že krídla budú tiež šupinaté ale ty máš perie." Keď to povedala, natiahol som krídlo a pozrel sa. Ani som si to nevšimol. Mal som veľké a dlhé čierne perá. Neboli klasické ako majú vtáci. Boli hrubšie a pevnejšie. "Ani som si to nevšimol. Viete čo mi to dalo prácu vás nájsť? Letel som vyše desať hodín dokým som vás našiel. Som maximálne vyčerpaný!" Keď som to povedal, premenil som sa na vlka a padol únavou na zem. Sára ešte stále na mne sedela no hneď som mňa zoskočila a kľakla si ku mne. "Pospite si, určite ste aj vy unavené. Dám pozor." 
Spokojne som zavrel oči a zaspal. Neviem prečo, ale snívalo sa mi o mne v dračej podobe. Bol som naozaj zviera, žiaden človek vo mne. Lietal som si slobodne vo vzduchu a nič mi nemohlo ublížiť. Cítil som oheň v každej mojej končatine. Užíval som si to no môj pôžitok z letu mi prekazila ona. Rútil som sa dole za ňou. Keď som pred ňou pristál vyceril som zuby. Nebála sa. Namiesto toho vytiahla nôž. Namiesto toho aby som po nej vyštartoval, pozrel som sa jej priamo do očí a začal akoby hypnotizovať. Zrazu pustila nôž a pristúpila ku mne bližšie. Zavrela oči, zaklonila dole hlavu a ruky voľne pustila. Ona sa mi vzdala a ja som to využil. Keď som do nej zaryl zuby, zobudil som sa. Zostal som prekvapený. Bol som v dračej podobe a bol som zahryznutý do veľkého jeleňa. Hneď som pustil zovretie a pozrel sa na sáru. Bola kúsok odo mňa a prekvapene sa na mňa kukala. "Zlý sen?" opýtala sa ma. Iba som jej prikývol. Všetci boli už hore. "Boli sme s Nele na love a ulovili sme aj tebe niečo. Dosť dlho si spal." "Ďakujem. No bol som unavený. Mali by sme sa dať na pochod." Povedal som im. Obe sa premenili na druhé pečate a ja som zostal v dračej podobe. Zjedol som toho jeleňa a naznačil sáre aby si vysadla. "Ja budem vo vzduchu dávať pozor." Obe sa na mňa usmiali. "Musí to byť krásny pocit lietať." Poznamenala Nele. "Neuveriteľný. Raz ťa vezmem." A usmial som sa. Rozprestrel som krídla pripravený vzlietnuť no zastavil som sa. Moje zmysli mi hovorili niečo iné. Prehodil som si zrak a prečesal okolie. Mali pravdu! Niekto ich sledoval. A ja viem presne kto! Stiahol som krídla. "Čo sa deje?" opýtala sa Titany. "Vás naozaj niekto sledoval. A ten niekto nie je nikto. Volá sa Jinx. Nie je to obyčajný človek s pečaťami. Bol vyhnaný z kmeňa tak ako ja, ale on bol kvôli tomu že bol divný. Vraj zabil vtáka pohľadom. Jeho vyhostili o niečo skorej ako mňa. Sme skoro rovnako starý len on je starší. Nepozerajte sa mi do očí." Sáre som naznačil labou aby si zakryla oči. Pochopila a zakryla si ich. Ja som sa vystrel a zreval: "Hej! Tak vylez ty slizký prízrak lesa! Ukáž sa! Vieme že nás sleduješ!"
Z lesa sa pomaly a ladne ťahala divá mačka. To bola jeho prvá pečať. Boh vie akú ma druhú, tú som ešte nevidel. Keď bol od nás pár metrov, posadil sa a mykal spokojne chvostom. "Zdravím utečenci. No sledoval som ich len zo zvedavosti. Chcel som vedieť prečo utekajú no teraz to už viem. Zaplietol si sa s človekom. Ty rebel!" a zaškeril sa na mňa. "Nehraj sa so mnou mačka!" zavrčal som. "Ty si nedovoľuj drak! Asi nevieš kto som." Povedal pokojne. "Ak si myslíš že sa zľaknem tvojich schopností tak si na omyle. Ešte nevieš čoho som schopný ja." Schuti sa zasmial a v tom sa premenil na jeho druhú pečať. Bol rys! Zodvihol hlavu a oči mu sčervenali. "Vieš ako ma volajú tí čo tu žijú? Prízrak smrti. A vieš prečo?" A vtedy som to ucítil. Jeho pohľad ma ochromil. Celým mojím telom začala prechádzať zima. Myslel som že zamrznem a drak vo mne nachvíľku prebral kontrolu. Prestalo to na mňa pôsobiť a začal som ho hypnotizovať. Cítil som že som v ňom. Mohol som urobiť čokoľvek. Bol som jeho myseľ, jeho laby, jeho srdce. Mohol som ho zabiť, cítil som sa tak mocne a to bolo pre mňa nebezpečné! Moc mení hlavne ľudské zmýšlanie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama