Červen 2010

All this can be otherwise - 4.diel

30. června 2010 v 19:42 | sam |  S-All this can be otherwise
Zlatíčka moje!! Konečne je tu pokračovanie!! Mala som teraz viacej času, tak som napísala dielik tejto poviedky :D Dúfam, že sa bude páčiť. A veľmi ďakujem za komenty, vždy veľmi potešia a mám viac chuť písať ďalej, keď sú pozitívne. Takže, príjemné čítanie. sam xD

All this can be otherwise - 4.diel - Hádka, strach, mobil

Nočné mory ma naháňali celú noc, takže som sa poriadne nevyspala. Nakoniec som predsa len zaspala aj keď len na hodinku vďaka mojej milovanej sestričke, ktorá ma vždy zobudí skôr ako je potrebné.
" Vstávaj ty naše zamilované."
Ach, nie. Už začína zase. Spomenula som si na včerajšok. Teraz som sa ale nebála tak ako včera. Akoby všetok strach zo mňa opadol. Znova je pondelok a to znamená znova ten hrozný týždeň v škole. Ako každý deň som nerada vstala a zamierila si to rovno do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, obliekla sa a šla na raňajky. Otec čítal noviny, Lindsey si niečo písala a tuším aj kreslila ,a mama jedla rovnako ako ja.
" Viete, že Grace má frajera?" vyhŕkla Lindsey a ja som sa skoro zadusila sústom ktoré som práve jedla. Začala som kašľať až som sa musela napiť čaju. Upreli sa na mňa 3 pári očí.
" M- moment! To ale nie je...." nedokončila som.
" Videla som ich včera. Odprevadil ju domov a bozkávali sa pred dverami!" Ja ju asi zaškrtím. Takto kecať! Zalial ma pot a moja červenajúca sa tvár naberala na farbe. Ani nie tak od hanbi ako od zlosti. Potom som si však spomenula na otca. Pomaly som k nemu otočila hlavu a stretla som sa z nahnevanými očami. Odložil noviny na stôl a ja som cítila, že sa niečo pokazilo. Hlasno si vydýchol a pozrel sa na mňa.
" Zajtra ho priveď na večeru, nech ti ho ohodnotím a uvidíme či s ním budeš chodiť aj naďalej. Nemôžem si dovoliť aby si mala nejaké problémy vôli nemu. Stačí, že si sa o dosť zhoršila v škole." Odpil si s kávy a pokračoval v čítaní novín.
" To snáď nemyslíš vážne?!" zvýšila som hlas a rovno aj prudko vstala. " Nenechal si ma to ani len vysvetliť! Ja s nikým nechodím. To, že veríš radšej 9 ročnému decku ako 18 ročnej babe je tvoja vec" " Mám 10!" vykríkla Lindsey ale nevenovala som jej pozornosť a ďalej pokračovala "ale to, že by si hodnotil mojich priateľov je už trochu moc! Mám právo vybrať si s kým sa chcem priateliť po prípade s kým chcem chodiť! A pre informáciu. To, že nie som bifloš a už nemám samé jednotky, neznamená že som sa zhoršila v škole neviem ako!" bola som vážne nahnevaná.
" Sadni si Grace." Povedal pokojne. " Ešte máš len 17 nie 18 a ja chcem pre teba len to najlepšie, preto ti vyberiem partnera. Takže zajtra ho tu očakávam."
" Ale na to nemáš právo! Je to predsa môj život! Ak si ho pokazím, bude to moja chyba a nikoho iného. Nie sme v 18-tom alebo koľká tom storočí aby si mi vyberal muža. Pre mňa nie je dôležité čo sa o nás hovorí. Kašlem na celú popularitu!"
" Čo si to dovoľuješ?" ou, tuším som ho naštvala.
"Ak veríš Lindsey tak sa nebudem hádať. Je mi to jedno. A nikoho neprivediem, pretože s nikým nechodím!" zobrala som si batoh a šla preč.
" Kam ideš?! Odveziem ťa!" zakričal otec.
" Idem pešo! Prevetrám si hlavu!" zakričala som a opustila dom. Pravdaže som nevynechala buchnutie dvermi.
Šla som pomalým krokom do školy a bolo mi jedno, že budem meškať. Tešila som sa na Tonyho. Musí mi vysvetliť tú pusu aj keď by vôbec nemusel. Už len vôli otcovi. Ako ja toto neznášam!!! Celá popularita. Na čo je dobrá? Len vás zbytočne otravujú. Zastala som. Všetko je také komplikované. Pokiaľ neprišiel Tony, všetko bolo normálne. Nebola som zamilovaná, nemala som strach keď som chodila v noci po lese a a ....... Čo som to povedala? Zamilovaná? Ja? Ah, to je vtip. Neviem čo ma to napadlo. Nie som zamilovaná. Tony je dobrý kamarát a viac v tom nehľadám. Ach Tony. Chýbajú mi tie tvoje oči. Sama pre seba som sa usmiala. Zrazu sa ozvalo trúbenie.
" Ahoj kočka! Tak nasadaj, lebo nestihneme do školy." Zasmiala sa Gina, keď zastavilo jej auto pri mne.
" Ahoj! Ako si vedela, že idem pešo?" nasadla som si a mohli sme vyraziť.
" Šla som k tebe ale tvoj otec mi povedal, že si radšej išla peši. Vyzeral nahnevaný. Stalo sa niečo?"
" Pohádali sme sa." Povedala som nahnevane a pozerala sa na mihajúcu sa krajinu.
" Aha. A bolo to vážne?"
" Dosť. Prehlásil, že ak mám frajera tak ho mám doviesť na večeru a zhodnotí mi ho. Ak sa mu nebude páčiť, tak vraj rozhodne či s ním budem chodiť aj naďalej alebo nie. Nechce aby som mala vôli nejakému problémy. Vraj stačí to moje zhoršenie v známkach."
" Zhoršenie v známkach? Veď máš len vždy len pár dvojok a inak samé jednotky. Čo by viac chcel?"
" Ja neviem. Chce asi aby sme boli viac populárny ako sme teraz. Poviem mu aby mi kúpil konečne auto, možno budeme viac populárny." Zasmiala som sa.
" Presne tak. Smej sa nech na to nemyslíš."
Zastali sme pred školou a Gina zaparkovala. Šli sme spolu až do lavice a cestou sme sa dosť nasmiali. Čakala som, kedy príde Tony no on stále nechodil. Možno zaspal, napadlo ma. Keď ale skončila tretia hodina a on stále nechodil, tak už som sa začala báť, či sa mu niečo nestalo. Neprišiel. A ani na ďalší deň. Ani ďalší. Neprišiel celý týždeň. Čo ak sa mu niečo stalo. Bála som sa o neho viac a viac. Je to snáď moja chyba, že neprišiel?
Bola sobota a ja som unudene sedela pred telkou a nevenovala som jej pozornosť. Mama sedela vedľa mňa a pozerala správy. Pozrela som čo sa deje vo svete, keď zrazu dali niečo čo ma zaujalo.
" Dnes sa našla v lese neďaleko mesta mŕtvola muža. Podľa súdneho lekára sa odhadoval maximálne na 18 rokov. Ležal tu asi týždeň a nikto si ho nevšimol až dnes." Začali v televízií.
" Daj to hlasnejšie!" vykríkla som a mama poslúchla, pridala zvuk.
"Nevie sa odhadnúť ako zomrel ale predbežne nám povedali, že bol zrejme zabitý nejakým divým zvieraťom. Možno medveďom alebo dokonca vlkom. Ďalšie informácie sme sa ešte nedozvedeli. Každopádne vás budeme informovať."
" Tony!" skríkla som a bežali si do izby pre mobil.
Neukázal sa celý týždeň a teraz nájdu zabitého muža v jeho veku. Musím vedieť či je v poriadku! Vytočila som jeho číslo a čakala. Nervózne som prešľapovala. Nedvíhal mi to! Skúsila som znovu a aj mi znovu nezdvíhal. Tony, čo je s tebou? Kde si?


tento dielik je trochu kratší, ale nebuduce to bude iné.. urcite!!!

Kronika temna:Svorka proti WH

29. června 2010 v 22:31 | Shiny |  S-Kronika temna
pokračovanie pod perexom :D nechajte komentíky :)

All this can be otherwise - 4.diel - Toto teda NIE JE rande!

29. června 2010 v 18:29 | sam |  S-All this can be otherwise
Dokopala som sa k pokračovaniu!!! Môžte mi blahoželať že som sa predrala s tej lenivosti mojej obrovskej a napísala pár riadkov. Fúha.. Dalo to zabrať.. Takže pokračovanie nanajvýš o pád dní, pretože ma lenivosť znova ovládne. Tak mi držte palce aby to tak nebolo. teda ak sa vám to bude páčiť. príjemné čítanie... sam.

Väčšinu dní, po škole idem s Ginou von. Na nákupy, do kaviarne alebo len tak na prechádzku. Domov sa vraciam až neskoro večer a dnes tomu nebolo inak. Z večernej prechádzky som sa vracala cez les. Bolo tu príjemne. Nebola mi ani zima. Mala som zimnú bundu capuccinovej farby, ktorá mi siahala asi do polky stehien. Na cestu mi svietil krásny spln a všetko na okolo bolo pokryté snehom. Kráčala som lesným chodníkom a premýšľala. Napadlo ma: Čo asi robí Tony? Možno už spí, aj keď pochybujem. Čím ďalej tým viac som ho chcela vidieť. Páčil sa mi, to nemôžem poprieť. Vždy sa na mňa usmeje tým jeho neodolateľným úsmevom a pokračuje vo svojej činnosti. Stále na neho myslím. Mám ho rada viac ako kamaráta? Ach, je to také zamotané. Mám jeho číslo. Povedal, že keď budem niečo potrebovať, mám mu zavolať. A ja to práve potrebujem vidieť. Bez rozmýšľania som vytočila jeho číslo a čakala kým zdvihne. Ozval sa šum a nejaký divný zvuk, no hneď na to som počula jeho krásny hlas.
" Áno?"
" Ahoj, tu je Grace."
" Ahoj Grace. Stalo sa niečo?"
Ou, prečo mu vlastne volám? Vymysli niečo, rýchlo!
" N- nie. Ja len.... č- čo robíš? N- nejdeš von?"
" Už som vonku pár hodín. Povedz kde si, prídem za tebou."
" No ja... Som v lese."
" V lese?" spýtal sa neveriacky.
" Hej. N- na prechádzke."
" OK. Tak choď smerom k tvojmu domu, stretneme sa na pol ceste."
Zrušil. Smerom k môjmu domu? On vie kde bývam? No, ale dobre. Dohodla som si s ním stretko, tak ho aspoň uvidím. Celá natešená som šla smerom domov. Touto cestou som nikdy nešla. Je taká stratená od všetkého. Lesom som šla asi milión krát, ale nie tadiaľto. No ale nevadí. Jemný sniežik padal a bolo to veľmi príjemné. Taký krásny večer. Zrazu som prudko zastala. To, čo som uvidela ma nehorázne vydesilo. V snehu bola krv! A nie len tak málo. Na jednom mieste jej bolo celkom dosť! Pozrela som sa dookola. Na stromoch boli obrovské škrabance ako od nejakej zvery. Medveďa alebo vlka. Je to ako v nejakom horore. Obišla som tú krv a pokračovala ďalej. No čím viac som šla, tým viac bolo aj krvavých stôp. Je to také nechutné. Začala som sa báť a to poriadne. Keď ale niečo zašuchotalo v tom tichom prostredí, neváhala som a začala bežať ako o život. Mohla to byť iba veverička alebo hocičo iné no ja som sa skutočne bála. Obzrela som sa dozadu a uvidela som niečo čierne. Bolo to obrovské, určite aj 3 krát väčšie ako ja. Ale ako rýchlo sa to objavilo, tak rýchlo to aj zmizlo. Rýchlo ako tieň. Skôr ako som sa stihla otočiť, som narazila do niečoho veľmi tvrdého. Len nech to nie je to čo som videla! Urobila som krok vzad. Strach ma ovládal, no aj tak som sa odvážila pozrieť. V tme sa to dalo len ťažko rozoznať, no bol to človek! A nie len tak niekto.
" Tony!" vykríkla som a hneď na to rýchlo objala.
Narazila som do jeho mužnej hrude, preto to tak bolelo. Cítila som ako ma objal tiež a to sa mi náramne páčilo.
" Ty si bežala? To si sa na mňa až tak tešila?" zasmial sa, no ja som sa k nemu pritisla ešte viac.
Stále som sa klepala.
" Celá sa trasieš." Pohladil ma po vlasoch a ja som si zrazu uvedomila čo sa stalo.
Odtrhla som sa od neho, chytila sa ruku a ťahala preč.
" Musíme vypadnúť. Rýchlo!"
" Prečo? Čo sa stalo?" zastal a ja som preto musela tiež.
" Niečo tu je. Tam vzadu je krv a na stromoch sú samé škrabance.. a ja .. niečo som videla. Bolo to obrovské a čierne. Veľmi rýchle. Prosím, poďme preč."
Tony sa len usmial a prišiel bližšie ku mne.
" To sa ti len zdalo. Keď si volala myslel som, že si to naše rande užijeme v pokoji." Znova sa usmial tým úsmevom ktorý som tak zbožňovala.
" Ale toto nie je rande!" vykríkla som. " Teda, chcela som aby bolo, ale teraz to je iné. Ty si to nevidel. Poďme preč, prosím." Sklonila som hlavu a sledovala svoje topánky.
" Tak poď, zoberiem ťa domov." Povedal a ja som sa na neho pozrela.
V jeho očiach bolo vidieť, že to myslí vážne. Náhle sa však pozrel na nebo. Spln, ktorý nebol do teraz vidieť, bol stále za tmavými mrakmi. Nevedela som prečo sa tam díva ale nakoniec sme sa vydali na cestu. Asi po piatich minútach sa znova pozrel na nebo, keď zrazu zastal.
" Počkaj chvíľku. Nutne potrebujem ísť." Povedal a skôr než som stihla zareagovať vbehol do tmavého lesa. Stratila som ho z dohľadu. Prestala som sa dívať na tú temnotu lesa a pozrela som sa tiež na nebo. Spln krásne svietil na mňa. Bol taký tajomný, no stále krásny. Presne ako Tony. Medzi stromami zapraskala vetvička a hneď nato tlmené zavrčanie. Srdce mi začalo búchať ako o život.
" Tony?"
Nikto sa neozval len znova zapraskali vetvičky. Potom znova. A znova! Niečo kráčalo po lese a zjavne sa to blížilo.
" Tony toto nie je vtipné. Tak kde si?" bola som vážne zúfala a navyše vystrašená.
Videla som ako mi môj tieň pomaly mizol, pretože mraky opäť zakryli ten krásny spln.
" Tony???" povedala som trasľavým hlasom a pomaly cúvala preč.
" Grace?" prehovoril niekto a keď som sa obrátila stál tam Tony.
Prišla som k nemu a dala mu facku až sa mu hlava obrátila nabok. Nechápavo sa na mňa pozrel. Ja som len naštvane zakrútila hlavou a znova ho silno objala ako pred tým.
" Ty si zo mňa snáď robíš srandu, nie?! Vieš ako som sa bála? Toto má byť podľa teba rande?!" kričala som na neho ale neprestala som ho objímať. Počula som ako sa mierne zasmial.
" Hovorila si, že nemáme rande."
" Ale ty si si myslel, že je. Tak by si sa tak mal chovať aj keď nie je! Aspoň v takej situácií v akej som teraz."
" Dobre. Prepáč, že som si odskočil. Poďme domov." Prikývla som a vyrazili sme.
Škoda, že sa už ten krásny spln neukázal. Bola ešte väčšia tma ako pred tým. Držala som sa blízko pri Tonym až sa mu to muselo zdať čudné.
Konečne sme sa dostali domov, teda pred môj dom.
" Ďakujem. Za všetko."
" Ja tiež." Usmial sa a šúchal si líce, kde som mu dala facku.
" Prepáč, ale vážne som sa bála."
" V pohode. Aj nabudúce." Potom sa znova pozrel na nebo.
" Ešte chvíľu a ukáže sa."
" Čo?" nechápal, teda aspoň tak vyzeral.
" No spln. Je krásny. Ale teraz ho skrývajú mraky. Za chvíľu prejdú a vyjde." Usmiala som sa a tiež pozrela na nebo.
" Už budem musieť ísť. Uvidíme sa neskôr. Dobrú noc." Povedal, nahol sa ku mne a dal mi pusu na líce. Šokovane som sa na neho pozrela no on sa len usmial. Otočil sa a za chvíľu ho nebolo. Je pekne rýchly. Stále som sa dívala na miesto kde ešte pred chvíľou stál, no potom na mňa zasvietil mesiac. To ma zobudilo a pozrela som sa na tú krásu. Usmiala som sa a vošla dnu. Rodičia našťastie už spali, no hneď ako som vošla do svojej izby na mojej posteli sedela Lindsey.
" Kde si bola tak dlho?"
" Choď spať, je neskoro." Začala som sa prezliekať do pyžama no ona stále sedela na mojej posteli.
" Prečo mi neodpovieš? Alebo sa mám spýtať rodičov kde si bola? A hlavne či poznajú tvojho frajera?"
" Čože?"
" Nevyzeral veľmi dobrácky. Skôr by som povedala, že je to riadny rebel."
" Lindsey...." nedokončila som.
" A otcovi by sa určite nepáčilo, keby si vôli nemu mala problémy."
" Už buď ticho. Mala som rušnú noc, tak by som si chcela oddýchnuť."
" Rušnú, lebo si bola s ním?"
" Nie, lebo som bola s Ginou. A je to len spolužiak. Teraz migaj z mojej postele."
Poslúchla. Aspoň, že tak.
" Dobrú noc, miláčik." Podpichla som ju ešte, lebo viem aký má názor na také oslovovanie.
" To povedz tomu svojmu." Hm, asi som ju nemala podceňovať. Nakoniec ale šla spať.
Dnešná noc bola veľmi ale veľmi čudná. Strach ma stále zvíjal a ja som nevedela ako sa mám brániť. Zaspala som so spomienkou na Tonyho, pretože vďaka nemu to dopadlo tak ako to dopadlo.

Píšte komenty.. CHcem vedieť či robím v niečom chyby...

pekná pesnička :D ten názov..náhoda? :D

29. června 2010 v 16:46 | Shiny |  Všeličo
táto pesnička sa mi veľmi páči :D a nemá to nič spoločné s názvom tej pesničky :D pod perexom :)

Blaze midnight moon 4

29. června 2010 v 16:17 | Shiny
pokračko pod perexom :)

Kronika temna:Starý priateľ

28. června 2010 v 21:33 | Shiny |  S-Kronika temna
taaak pokračovanie pod perexom :D nechajte komentíky :)

All this can be otherwise - 2.diel - Nákupy

28. června 2010 v 17:32 | sam |  S-All this can be otherwise
Je tu pokračovanie. Dúfam, že už lepšie. Snažiala som sa tak trochu aj keď som teraz moc času nemala. práve som prišla z koncoročáku a bolo nehorázne perfekte!!!! No ale naspäť k téme. Užite si ďalší dielik.. :D

Dni ubiehali, presnejšie, ubehli už 2 ďalšie mesiace a Tony bol čím ďalej tým viac v pohode. Možno sa snažil na začiatku zapôsobiť tým, že bude chladný ako psí čumák. Nedarilo sa mu to najlepšie. Možno preto teraz s chalanmi hrá poker a smejú sa na plné "huby". Čo ma ale zarážalo viacej, vždy keď sa na neho len chvíľu dívam, všimne si to a usmeje sa na mňa. Nikdy som si nevšimla jeho oči. Teraz keď sa do nich pozriem, neviem sa prestať pozerať. Sú úžasné. Tak krásne modré. Vzdychla som. A zrejme príliš nahlas.
" Čo funíš?" zasmiala sa Gina.
" Nič, nič." Zrealizovala som sa a pozrela do učebnice, ktorú som mala na lavici.
Stále som ale premýšľala nad ním. Prečo na neho stále myslím? Niekedy sa mi o ňom aj sníva.
" Ehm... Grace? Učí sa ti dobre?" spýta sa ma Gina a pozerá do mojej učebnice.
" Pravdaže. Je to veľmi poučné. Dosť rýchlo sa to dá naučiť." Sakra! Znova som myslela na neho! Aspoň že vyzerám, že sa učím.
" No ja len, že či sa ti dobre učí, keď máš učebnicu naopak." Povedala a otočila mi ju tak aby sa z nej dalo čítať.
Cítila som ako mi sčervenala tvár, pod návalom toho trapasu.
" Hopla." Nervózne som sa zasmiala.
" Čo je to s tebou? Si nejaká nesvoja. Začínam mať o teba obavy."
" Niet sa čoho báť. Som v poriadku." Znova som sa zadívala do učebnice ale ani látke, ktorú som už mala dobre otočenú, som nevenovala veľkú pozornosť.
" TAK A DOSŤ!" zakričala zrazu na plné hrdlo Gina.
Všetci stíchli a upreli zrak na ňu. Prekvapená som sa na ňu otočila a čakala vysvetlenie.
" Čo?" nechápala som.
" TY SA PÝTAŠ ČO?? CELÉ DNI SI AKO TELO BEZ DUŠE. VÔBEC NEVNÍMAŠ!" začala kričať.
" Gina, upokoj sa. Normálne mi vysvetli, čo som spravila." Bola som až príliš pokojná a to ju rozzúrilo ešte viac.
" ČO SI SPRAVILA? NIČ! NIČ SI NESPRAVILA! JA SA LEN UŽ VIACEJ NEMÔŽEM DÍVAŤ AKO SA NIČÍŠ! Dnes po škole sa ide do centra na nákupy a žiadne ale!"
" Ale..."
" NIE! Stále hovoríš, že si v poriadku, ale nie si! Pôjdeme dnes pekne spolu na nákupy a odreaguješ sa! Len ti to prospeje, uvidíš!"
Teraz nastalo také to trápne ticho. Všetci čakali čo poviem a ja som ich predsa nechcela sklamať.
" Dobre." Povedala som napokon a každý sa vrátil k svojej činnosti.
Gina bola do konca dňa pokojná. Nezvýšila na mňa hlas ani nič podobné.
A náhle prišlo zvonenie oznamujúce koniec vyučovania. Všetci si balili veci aby boli čo najskôr doma. Ani neviem kedy prešli všetky tie hodiny. To som asi stále nevnímala. No, každopádne som teraz v centre a Gina ma vláči po všetkých možných obchodoch. Topánky sem, topánky tam, parádny top tam a parádna sukňa tam. Pravdaže výrok: Pozri na tie šaty! Kúpila si asi 15 vecí. Ja som sa odreagovala jednou jedinou vecou a to novým tričkom na ramienka. Ide síce zimné obdobie ale teraz sú tie najlepšie ceny na letné veci. Unavene som si sadla na lavičku s kávou v ruke. Gina ešte stále plná energie prebehla do jedného butiku, na ktorý som už ja nemala silu. Práve som si upíjala z kávy, keď sa ozvalo:
" Pozor!"
Nestihla som zareagovať a lopta s ktorou sa hrá americký futbal, ma trafila priamo do ramena a tým pádom som vyliala celý obsah horkej kávy na seba. Aspoň, že tá lopta bola len gumová. Inak by to pekelne bolelo. Utierala som zo seba horkú kávu, keď za mnou dobehol zrejme ten blázon, ktorý to hádzal.
" Prepáč, Grace. Si v pohode?" ozval sa hlas.
On ma pozná? Pozrela som sa na toho vinníka a znova som sa začala strácať v jeho očiach. Bol to Tony!
" Nie. Teda áno. Som v pohode." Chcela som si sadnúť, späť na lavičku ale potkla som sa o vlastnú nohu a skoro som spadla, nebyť Tonyho, ktorý ma pohotovo zachytil.
" Vidím, že nie si." Pomohol mi sadnúť, aj keď by som to zvládla sama, a sadol si vedľa mňa.
" Čo tu vôbec robíš?" spýtam sa ho a snažím sa zošúchať kávu z môjho trička.
" Som tu z chalanmi a nejako sme si hádzali loptu, keď som nestihol chytiť. Prepáč to tričko."
" To je v pohode."
" Si tu sama?" spýtal sa.
" Nie, Gina je...." pozrela som sa smerom k obchodu kde by sa mala nachádzať a zbadala som ako flirtuje s nejakým urasteným chalanom. " je tu s nejakým chalanom, takže áno. Som tu sama." Zasmiala som sa a opovážila sa pozrieť do jeho očí. Ach, sú také krásne.
" No tak tu môžem počkať s tebou, pokiaľ sa nevráti."
Prečo je taký milý? Nebýval taký.
" Prečo si zrazu taký?!"
" Aký?"
" No si taký....iný!"
" V čom som iný?" zasmial sa.
" No ja neviem. Prídeš mi taký... milší."
" To je tajomstvo." Povedal tajomne.
" Aha. A môžem ho vedieť?"
" Čo za to?"
" Môžeš mi oprať tričko."
" Dobre, tak zadarmo. No vieš. To som taký, len pri tebe." Usmial sa a vstal.
Nemo som na neho zízala no on pokračoval. " Mohli by sme si niekedy vyraziť. Ak by si chcela." Zdvihol loptu a znova do mňa zabodol tie krásne oči. Nezmohla som sa na slovo, len som prikývla.
" Skvelé. Daj mi mobil." Ako zhypnotizovaná, som si vytiahla mobil a podala mu ho. Niečo rozprával no ja som sa nevedela sústrediť ani na jedno slovo. Stále sa mi díval do očí, pričom ukladal svoje číslo do môjho mobilu. " Takže keď budeš niečo potrebovať, zavolaj mi." Usmial sa a prerušil náš oční kontakt, ešte mi zamával a zmizol z môjho dosahu. Zostalo mi len jeho číslo a samozrejme šmuha od kávy.


Dúfam že sa páčilo. Ešte asi dve časti, možno jedna a začne sa to rozbiehať... :D
Sam xD

Hotovo =)

27. června 2010 v 20:47 | Shiny |  Oznamy
Tááák vlčatá.... Design som dokončila. Dúfam že sa vám páči :)

S pozdravom Shiny :)

Ďalšie nové SBéénka :)

27. června 2010 v 19:04 | Shiny and Sam |  Oznamy
Tak ďakujeme za nové Sbénká!!!!! Určite si ich omrknite nájde te ich tu Wicky-nee a tu Tenny a tu Aiko a ešte tu Alison

Ešte raz ĎAKUJEME :)

Shiny a Sam

Kronika temna:Ako z kameňa

27. června 2010 v 16:10 | Shiny |  S-Kronika temna
pokračovanie pod perexom :) nechajte komentíky :)

All this can be otherwise - 1.diel - Nový rok s novým neznámym

27. června 2010 v 1:14 | sam |  S-All this can be otherwise
Je dosť neskoro, no nejako nemôžem zaspať tak uverejním 1 diel mojej poviedky. Dúfam, že vás zaujme. Pardón za chyby. Príjemné čítanie,
Sam xD

" Budíček!" zakričal mi niekto pri uchu.
Ja som sa len ospalo pozrela na toho blázna, ktorý ma skúsil zobudiť, a znova som sa pevne uvelebila v posteli.
" No tak. Zaspíš do školy!" nedala pokoj.
Ak neviete kto, bola to moja mladšia sestra, Lindsey. A ak neviete kto som ja, vysvetlím.
Volám sa Grace Carterová. Práve mám 17, pravdaže čoskoro 18. Tento rok nastupujem do tretieho ročníka v mojej terajšej strednej škole. Bývam , bohužiaľ ešte stále, v dome s otcom, mamou a spomínanou sestrou. Otec sa volá Matthew Carter a je celkom slávny a hlavne dobrý právnik v tomto otravnom a kriminálnom meste zvanom New Orleans. Mama je Megan a je primárkou v nemocnici. A najmladšia Lindsey má práve 9 alebo 10 rokov, a ako to malé sestry robia, dosť otravuje.
Môj život je nezaujímavý a nudný. Každodenný stereotyp ma prestal baviť už pred dvoma rokmi ale nejako sa z neho neviem dostať von. Práve sa skončili prázdniny a ja musím vstávať do školy. Dva krásne mesiace som si užívala s priateľmi, chodila po žúrkach, kúpaliskách, nákupoch a podobných veciach no teraz sa to zmení na polovicu, keďže sa budem musieť viac učiť. Neznášam učenie. Kedysi som bola vzorná študentka ale tá správna partia, ako sa hovorí ma dostala do správnych koľají. Otec tomu pravdaže nebol nadšený, keďže jeho zamestnanie a to čo sa o ňom a našej rodine hovorí, je predsa len prednejšie. Neznášala som to. A vlastne ešte stále neznášam.
Konečne som sa dostala von z mojej postele a šla sa do kúpeľne umyť. V škole nemáme poviné školské uniformy, našťastie. Aspoň sa môžem obliekať normálne. Po umytí, oblečení a najedení som len čakala až sa otec povie tú vetu, ktorú hovorieva každé ráno a to " Za 5 minút odchádzame." Hneď potom si zoberie kľúče od svojho auta a ide do garáže. Na nejakých 5 minút kašle. Nám nezostáva nič iné ako hneď nastúpiť. Otec nás vozí do školy aj keď sa často bránim. Niekedy ma totiž berú kamaráti, ktorý už majú svoje auto. Len ja nie. Zase len ja vynikám.
No ale aby som sa vrátila k pôvodnej téme. Začala škola. Ja sa veziem z celou rodinou v luxusnom aute a snažím sa dávať najavo aká som z celého života otrávená.
" Čo sa tak tváriš?" spýta sa ma Lindsey.
Nemienim jej odpovedať. Doma neodpovedám na otázky o ktorých si myslím, že sú zbytočné. Nepotrebuje to vedieť. Takže ju ignorujem.
" Mama! Grace si ma zase nevšíma." Sťažovala sa.
Je to ešte decko. Vzdychla som si a to hlasno.
" Grace, správaj sa k sestre lepšie."
Znova som si poriadne vydýchla.
" Povedala som to raz a nemienim sa opakovať."
" Hej. To tvoje :"neopakujem veci dva-krát" poznáme všetci naspamäť." Ozvala sa Lindsey.
" Tak potom nechápem, prečo sa sťažuješ." A ďalej som nevnímala okolie.
Zastali sme pred mojou školou. Pozdravy od rodičov a sestry som nevnímala, len som zabuchla dvere a odišla k svojej partií.
Kamaráti ma z radosťou privítali. Ach, ako ich len zbožňujem. Každý je niečím zvláštny. Na školskom dvore sme vynikali. Čím? To sama neviem, ale hovorilo sa to o nás. No a ako obvykle nás za každú hlúposť riaditeľka pekne spizdila. Takže teraz sedíme v školských laviciach a počúvame niečo čo hovorí náš triedny. Volá sa Matt. Tykáme mu a jemu to nevadí. Sedím v lavici s mojou najlepšou kamarátkou. Volá sa Gina. Gina Parkerová. Je to skvelé dievča. Na všetko má svoj názor a tiež by sa dalo povedať, že v ceste jej života prekročí akúkoľvek prekážku.
Niekto zaklopal a hneď na to dnu vošla riaditeľka. Podala nejaký papier Mattovi povedala mu pár slov a zase odišla. Matt chvíľu hľadel do toho papiera a potom sa na nás pozrel.
" Dobrá správa. Budete mať nového spolužiaka."
To je ako dobrá správa? Zbláznil sa?
" Prečo prestupuje na našu školu? A kedy príde?" spýtal sa niekto.
" Sťahuje sa do nášho mesta. Príde o mesiac."
Fúha.. Takže nové známosti hej? No aspoň budú mať koho obdivovať. Konečne nebudem vo všetkých očiach ja. Nechápem prečo. Hovoria, že som populárna ale ja si to nevšímam. Veľa chalanov sa okolo mňa motá, ale ja ich znova a znova odmietam.
Škola skončila. A zase ten stereotyp. Nosím čo chcem, správam sa ako chcem, robím čo chcem. Ale je mi to tak platné, keď robím stále to isté. Obliekam sa normálne, vôbec nie nejako vyzývavo dokonca sa ani nemaľujem. Uznávam prirodzenú krásu aj keď by som to k sebe veľmi neprirovnávala. Mám dlhé tmavohnedé vlasy a rovnako tmavé hnedé oči. Som proste obyčajné dievča.
" Pozri aká kočka!" povedal jeden chalan svojmu kamarátovi, keď som prechádzala na druhý deň ráno po chodbe. Ako vždy som to ignorovala.
Hrozne dni. Už od začiatku sme sa učili. Ani neviem ako a prešiel prvý mesiac. Všetci sme zabudli, že má nejaký nový študent prísť, ale keď zrazu niekto zaklopal na dvere a dnu vošla riaditeľka spolu z nejakým chalanom za sebou, došlo nám to.
" Takže decká. Toto je váš nový spolužiak Anthony...." začala, no bola prerušená.
" Som Tony." Povedal chalan veľmi arogantne. Nikto neprerušuje riaditeľku počas jej prehovoru a on proste prekonal toto pravidlo a pokojne povedal čo chcel. Všetci sme sa na neho pozreli, na čele z riaditeľkou.
" Dobre ako chceš. Toto je Tony Cornell. Ak máte na neho nejaké otázky, pýtajte sa." Vyzvala nás.
Tony si všetkých premeral ľadovým pohľadom. Vyzeralo to, akoby všetkých zmrazil a tak sa nikto nedokázal nič opýtať. Bolo to zvláštne. Dokonca aj Gina, ktorá mala vždy pokojný výraz, vyzerala vyplašene. Nevedela som čoho sa tak bojí. Prezrela som si ho od hlavy až k päte. Mal také bledo hnedé až blond vlasy a modré oči. Mužnú postavu. Zdvíhala som ruku ale on už mal zrak zabodnutý do mňa.
" Odkiaľ si?" spýtam sa.
" Potrebuješ to vedieť?" spýtal sa ma naspäť.
" Áno."
" Dublin, Írsko." Povedal jednoducho.
Tak to je pekne ďaleko. Matt posadil Tonyho predo mňa a Ginu. Čo som ale netušila bolo, že ten Tony je veľmi zvláštny chalan.
Je to trochu rýchly diel ale práve sa rozbieham. Pokračovanie bude čo najskôr a určite lepšie než teraz. Ak vás to zaujalo, počkajte si... xD

All this can be otherwise - recenzia

26. června 2010 v 17:07 | sam |  S-All this can be otherwise
Takže... Začala som písať príbeh, ktorý ma včera napadol. Nie som dobrá v písaní recenzií, tak aspoň nejaké to info.
All this can be otherwise je príbeh ktorý rozpráva 17 ročné dievča menom Grace Carter ( čítaj Karterová). xD Jej život je nazujímavý a tak povediac dosť nudný. Jej rodičia sú dosť známy, preto by mala byť vzorná študentka aby šla v ich šlapajách. Taký život sa jej nepáči a ani ho taký nechce. Má svoju partiu a vďaka nej sa v škole stala hviezdou, aj keď sama nevie ako. Chalani o ňu javia záujem, no ona si nevšíma ani jedného. Všetko sa ale náhle zmení, keď do jej triedy príde nový spolužiak.

Recenzia nič moc, som si toho vedomá. Je to môj prvý príbeh a dúfam, že nie posledný. To bude záležať aj na tom, ako sa vám to bude páčiť tento. Prvá časť by mala pribudnúť zajtra, možno ešte dnes ak sa posnažím a ostatné podľa toho ako budú prichádzať inšpirácie.

Teším sa na komenty...

sam xD

Zdravím všetkých xD

25. června 2010 v 19:05 | sam |  Oznamy
Takže... autorka tohto úžasného blogu mi dala jeden navrh. Vzniklo z toho, ze som sa pripojila k spravovaniu. Moje blogove meno je - sam.
Od teraz ma tu budete výdať a dúfam ze sa budem dobre starať o tento blog spolu s autorkou... :D
Ďakujem za túto možnosť...
Tiež píšem príbehy a možno časom by som aj ja niečo pridala ale to je otázka do budúcna, takže neviem čo s toho vznikne...
No.. viac ma teda nenapadá ale kedykoľvek by ste sa mohli opýtať, ak by vás niečo zaujímalo... :D
S pozdravom sam xD

Blaze midnight moon 3

25. června 2010 v 17:36 | Shiny
Pokračovanie :)

Moje najnovšie SB :-*

24. června 2010 v 22:16 | Shiny |  Oznamy
Ďakujem za nové spriatelené blogy :)

Ďakujem :-*

Blaze midnight moon 2

24. června 2010 v 20:10
pokračko pod perexom :)

Kronika Temna-Strach ako droga

23. června 2010 v 20:36 | Shiny |  S-Kronika temna
Pod perexom :) dúfam že sa vám bude páčiť :)

Pre Sam: nechcela by si sa pripojiť k spoluvlastníctvu blogu? :)

Kronika temna-Prológ

22. června 2010 v 19:48 | Shiny |  S-Kronika temna
nová poviedka :)...mám rozpísané 4 tak ich budem pridávať postupne :) dúfam že sa vám aj táto zapáči :) tak ako mne :)

Blaze midnight moon 1

22. června 2010 v 16:56 | Shiny
táto poviedka je o vlkolakoch :) dúfam že sa bude páčiť....napísala som ju už veľmi dávno takže sem časti budem pridávať častejšie :)

Dorami 14

20. června 2010 v 17:19 | Shiny |  S-Dorami
tak tu je pokračko prepáčte že tak neskoro :D