All this can be otherwise - 4.diel - Toto teda NIE JE rande!

29. června 2010 v 18:29 | sam |  S-All this can be otherwise
Dokopala som sa k pokračovaniu!!! Môžte mi blahoželať že som sa predrala s tej lenivosti mojej obrovskej a napísala pár riadkov. Fúha.. Dalo to zabrať.. Takže pokračovanie nanajvýš o pád dní, pretože ma lenivosť znova ovládne. Tak mi držte palce aby to tak nebolo. teda ak sa vám to bude páčiť. príjemné čítanie... sam.

Väčšinu dní, po škole idem s Ginou von. Na nákupy, do kaviarne alebo len tak na prechádzku. Domov sa vraciam až neskoro večer a dnes tomu nebolo inak. Z večernej prechádzky som sa vracala cez les. Bolo tu príjemne. Nebola mi ani zima. Mala som zimnú bundu capuccinovej farby, ktorá mi siahala asi do polky stehien. Na cestu mi svietil krásny spln a všetko na okolo bolo pokryté snehom. Kráčala som lesným chodníkom a premýšľala. Napadlo ma: Čo asi robí Tony? Možno už spí, aj keď pochybujem. Čím ďalej tým viac som ho chcela vidieť. Páčil sa mi, to nemôžem poprieť. Vždy sa na mňa usmeje tým jeho neodolateľným úsmevom a pokračuje vo svojej činnosti. Stále na neho myslím. Mám ho rada viac ako kamaráta? Ach, je to také zamotané. Mám jeho číslo. Povedal, že keď budem niečo potrebovať, mám mu zavolať. A ja to práve potrebujem vidieť. Bez rozmýšľania som vytočila jeho číslo a čakala kým zdvihne. Ozval sa šum a nejaký divný zvuk, no hneď na to som počula jeho krásny hlas.
" Áno?"
" Ahoj, tu je Grace."
" Ahoj Grace. Stalo sa niečo?"
Ou, prečo mu vlastne volám? Vymysli niečo, rýchlo!
" N- nie. Ja len.... č- čo robíš? N- nejdeš von?"
" Už som vonku pár hodín. Povedz kde si, prídem za tebou."
" No ja... Som v lese."
" V lese?" spýtal sa neveriacky.
" Hej. N- na prechádzke."
" OK. Tak choď smerom k tvojmu domu, stretneme sa na pol ceste."
Zrušil. Smerom k môjmu domu? On vie kde bývam? No, ale dobre. Dohodla som si s ním stretko, tak ho aspoň uvidím. Celá natešená som šla smerom domov. Touto cestou som nikdy nešla. Je taká stratená od všetkého. Lesom som šla asi milión krát, ale nie tadiaľto. No ale nevadí. Jemný sniežik padal a bolo to veľmi príjemné. Taký krásny večer. Zrazu som prudko zastala. To, čo som uvidela ma nehorázne vydesilo. V snehu bola krv! A nie len tak málo. Na jednom mieste jej bolo celkom dosť! Pozrela som sa dookola. Na stromoch boli obrovské škrabance ako od nejakej zvery. Medveďa alebo vlka. Je to ako v nejakom horore. Obišla som tú krv a pokračovala ďalej. No čím viac som šla, tým viac bolo aj krvavých stôp. Je to také nechutné. Začala som sa báť a to poriadne. Keď ale niečo zašuchotalo v tom tichom prostredí, neváhala som a začala bežať ako o život. Mohla to byť iba veverička alebo hocičo iné no ja som sa skutočne bála. Obzrela som sa dozadu a uvidela som niečo čierne. Bolo to obrovské, určite aj 3 krát väčšie ako ja. Ale ako rýchlo sa to objavilo, tak rýchlo to aj zmizlo. Rýchlo ako tieň. Skôr ako som sa stihla otočiť, som narazila do niečoho veľmi tvrdého. Len nech to nie je to čo som videla! Urobila som krok vzad. Strach ma ovládal, no aj tak som sa odvážila pozrieť. V tme sa to dalo len ťažko rozoznať, no bol to človek! A nie len tak niekto.
" Tony!" vykríkla som a hneď na to rýchlo objala.
Narazila som do jeho mužnej hrude, preto to tak bolelo. Cítila som ako ma objal tiež a to sa mi náramne páčilo.
" Ty si bežala? To si sa na mňa až tak tešila?" zasmial sa, no ja som sa k nemu pritisla ešte viac.
Stále som sa klepala.
" Celá sa trasieš." Pohladil ma po vlasoch a ja som si zrazu uvedomila čo sa stalo.
Odtrhla som sa od neho, chytila sa ruku a ťahala preč.
" Musíme vypadnúť. Rýchlo!"
" Prečo? Čo sa stalo?" zastal a ja som preto musela tiež.
" Niečo tu je. Tam vzadu je krv a na stromoch sú samé škrabance.. a ja .. niečo som videla. Bolo to obrovské a čierne. Veľmi rýchle. Prosím, poďme preč."
Tony sa len usmial a prišiel bližšie ku mne.
" To sa ti len zdalo. Keď si volala myslel som, že si to naše rande užijeme v pokoji." Znova sa usmial tým úsmevom ktorý som tak zbožňovala.
" Ale toto nie je rande!" vykríkla som. " Teda, chcela som aby bolo, ale teraz to je iné. Ty si to nevidel. Poďme preč, prosím." Sklonila som hlavu a sledovala svoje topánky.
" Tak poď, zoberiem ťa domov." Povedal a ja som sa na neho pozrela.
V jeho očiach bolo vidieť, že to myslí vážne. Náhle sa však pozrel na nebo. Spln, ktorý nebol do teraz vidieť, bol stále za tmavými mrakmi. Nevedela som prečo sa tam díva ale nakoniec sme sa vydali na cestu. Asi po piatich minútach sa znova pozrel na nebo, keď zrazu zastal.
" Počkaj chvíľku. Nutne potrebujem ísť." Povedal a skôr než som stihla zareagovať vbehol do tmavého lesa. Stratila som ho z dohľadu. Prestala som sa dívať na tú temnotu lesa a pozrela som sa tiež na nebo. Spln krásne svietil na mňa. Bol taký tajomný, no stále krásny. Presne ako Tony. Medzi stromami zapraskala vetvička a hneď nato tlmené zavrčanie. Srdce mi začalo búchať ako o život.
" Tony?"
Nikto sa neozval len znova zapraskali vetvičky. Potom znova. A znova! Niečo kráčalo po lese a zjavne sa to blížilo.
" Tony toto nie je vtipné. Tak kde si?" bola som vážne zúfala a navyše vystrašená.
Videla som ako mi môj tieň pomaly mizol, pretože mraky opäť zakryli ten krásny spln.
" Tony???" povedala som trasľavým hlasom a pomaly cúvala preč.
" Grace?" prehovoril niekto a keď som sa obrátila stál tam Tony.
Prišla som k nemu a dala mu facku až sa mu hlava obrátila nabok. Nechápavo sa na mňa pozrel. Ja som len naštvane zakrútila hlavou a znova ho silno objala ako pred tým.
" Ty si zo mňa snáď robíš srandu, nie?! Vieš ako som sa bála? Toto má byť podľa teba rande?!" kričala som na neho ale neprestala som ho objímať. Počula som ako sa mierne zasmial.
" Hovorila si, že nemáme rande."
" Ale ty si si myslel, že je. Tak by si sa tak mal chovať aj keď nie je! Aspoň v takej situácií v akej som teraz."
" Dobre. Prepáč, že som si odskočil. Poďme domov." Prikývla som a vyrazili sme.
Škoda, že sa už ten krásny spln neukázal. Bola ešte väčšia tma ako pred tým. Držala som sa blízko pri Tonym až sa mu to muselo zdať čudné.
Konečne sme sa dostali domov, teda pred môj dom.
" Ďakujem. Za všetko."
" Ja tiež." Usmial sa a šúchal si líce, kde som mu dala facku.
" Prepáč, ale vážne som sa bála."
" V pohode. Aj nabudúce." Potom sa znova pozrel na nebo.
" Ešte chvíľu a ukáže sa."
" Čo?" nechápal, teda aspoň tak vyzeral.
" No spln. Je krásny. Ale teraz ho skrývajú mraky. Za chvíľu prejdú a vyjde." Usmiala som sa a tiež pozrela na nebo.
" Už budem musieť ísť. Uvidíme sa neskôr. Dobrú noc." Povedal, nahol sa ku mne a dal mi pusu na líce. Šokovane som sa na neho pozrela no on sa len usmial. Otočil sa a za chvíľu ho nebolo. Je pekne rýchly. Stále som sa dívala na miesto kde ešte pred chvíľou stál, no potom na mňa zasvietil mesiac. To ma zobudilo a pozrela som sa na tú krásu. Usmiala som sa a vošla dnu. Rodičia našťastie už spali, no hneď ako som vošla do svojej izby na mojej posteli sedela Lindsey.
" Kde si bola tak dlho?"
" Choď spať, je neskoro." Začala som sa prezliekať do pyžama no ona stále sedela na mojej posteli.
" Prečo mi neodpovieš? Alebo sa mám spýtať rodičov kde si bola? A hlavne či poznajú tvojho frajera?"
" Čože?"
" Nevyzeral veľmi dobrácky. Skôr by som povedala, že je to riadny rebel."
" Lindsey...." nedokončila som.
" A otcovi by sa určite nepáčilo, keby si vôli nemu mala problémy."
" Už buď ticho. Mala som rušnú noc, tak by som si chcela oddýchnuť."
" Rušnú, lebo si bola s ním?"
" Nie, lebo som bola s Ginou. A je to len spolužiak. Teraz migaj z mojej postele."
Poslúchla. Aspoň, že tak.
" Dobrú noc, miláčik." Podpichla som ju ešte, lebo viem aký má názor na také oslovovanie.
" To povedz tomu svojmu." Hm, asi som ju nemala podceňovať. Nakoniec ale šla spať.
Dnešná noc bola veľmi ale veľmi čudná. Strach ma stále zvíjal a ja som nevedela ako sa mám brániť. Zaspala som so spomienkou na Tonyho, pretože vďaka nemu to dopadlo tak ako to dopadlo.

Píšte komenty.. CHcem vedieť či robím v niečom chyby...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mia Mia | Web | 29. června 2010 v 18:31 | Reagovat

pls prihlas sa na moj blog x) diki x)

2 [E]louš.[ek] [E]louš.[ek] | Web | 29. června 2010 v 18:38 | Reagovat

hezký bloček!:)

3 sam xD Majitelka sam xD Majitelka | Web | 29. června 2010 v 18:38 | Reagovat

OSPAVEDLŇUJEM SA!!!!!
Toto je tretí diel. Napísala som do názvu 4. všimla som si to až teraz, tak nech vas to nemíli. 8-)

4 Nelly Nelly | Web | 29. června 2010 v 18:38 | Reagovat

Krásný :-)

5 Tenny Tenny | Web | 29. června 2010 v 18:58 | Reagovat

Chyby??
ňaf!to znamená..Nie!!!:D
Je to dokonalé a ani nevieš ako sa tešim na pokračovanieee!:-)
Ako male decko:D(nevšimaj si ma,som šibnuta:D)

6 Shiny =) Mjiteľka Shiny =) Mjiteľka | Web | 29. června 2010 v 19:16 | Reagovat

je to úžasné :) nech je pokračovanie čo najskôr... :D pravdepodobne je vlkolak :D to sa mi páči :)

7 sam xD majitelka sam xD majitelka | Web | 29. června 2010 v 19:35 | Reagovat

YOP!! ďakujeeeeem.. snazím sa ako mozem aby som pisala dalej. aj este dneska ale ma vela veci rozptiluje tak to ide tazko :D

8 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 29. června 2010 v 23:58 | Reagovat

že by byl vlček? krásná kapitolka

9 zuzu zuzu | Web | 13. července 2010 v 16:50 | Reagovat

ahoj :D akurat dnes som sa dostala k tvojmu blogu... zacala som citat tuto poviedku... prave musim odist od pc, a nechce sa mi, ked vidim, ze tam su aj dalsie kapitolky... isto sa vratim a skomentujem ... paci sa mi to a uplne ma to vtiahlo do deja... :D

10 wolfgirll wolfgirll | 27. července 2010 v 19:53 | Reagovat

hmmm taky modrooky vlkolacik :D nemam pravdu? konecne super blog kde nemusim lustit cestinu a je plny vlkolakov....like it :D len som ho objavila dnes a nestiham akosi citat vsetky tie tvoje poviedky a kapitoly tak z kazdej aspon zaciatok...mozem sa spytat ako dlho mas blog? :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama