Blaze midnight moon 1

22. června 2010 v 16:56 | Shiny
táto poviedka je o vlkolakoch :) dúfam že sa bude páčiť....napísala som ju už veľmi dávno takže sem časti budem pridávať častejšie :)


Blaze midnight moon 1
Nečakané!
Som normálne dievča ktoré chodí na strednú školu. Volám sa Kesidy Stornová a mám 17 rokov, čierne, rovné dlhé vlasy zelené oči a peknú chudú postavu. Ako vravela moja kamarátka bola som magnetom na chalanov ale ja som o nich nestála. Nebola som ako tie pipky ktoré hrali úlohu roztlieskavačiek. Ja som o chlapcov nestála asi v tom som bola čudná. Myslím si že mám ešte na také veci čas. Preto ma aj dievčatá okrem mojej kamarátky Mirandy priam neznášali. Žiadna z nich sa so mnou nerozprávala, pravdepodobne si mysleli že som výberavá, že žiaden chalan zo školy nie je dosť dobrý. Bola som Mirande vďačná, že aspoň ona ma neodpísala a chápala čo tým myslím keď nechcem žiadneho chalana. Ako na každej škole boli tvorené skupinky ľudí. Napríklad mňa a Mirandu zaradili do nafúkancov. Potom tu bola skupina bárbín, skupina footbalistov, skupina bifľošov, skupina emákov, ale najpodivnejšia bola nová skupina, skupina čudákov. Tvorili ju štyria chalani vo vekoch v rozpätí od 16 po 18 rokov. Všetci styria sa prihlásili na školu pred mesiacom. Volali ich čudáci preto lebo sa od ostatných ľudí stránili. Vyzeralo to tak že ten najstarší, mal čierne vlasy a krásne vyšportovanú postavu so zlatými očami, bol akoby vodca jeho male skupinky. Iba málo ludí vedelo ako sa volajú no ja som ani jedného z nich nepoznala.
Hodina biológia sa skončila a ja som sa ledva ťahala. Bola som už unavená zo všetkých tých kecov. Najradšej som mala matiku a fyziku. Viem som čudná to už každý vie. "Poďme na obed kým tu nezgegnem." ťahala som Mirandu k nášmu stolu. Zložili sme si veci a šli si zobrať esť. Vzala som si len džús a dve muffiny. Nejedávala som veľa a za to mi Miranda nadávala. Hovorí že by som mala pribrať že za chvíľku budem vyzerať ako anorektička. "Pozrime sa. Bárbiny sa zase vtieraju tým gorilám." poznamenala Miranda a ja som sa usmiala. "Však vieš že footballisti potrebujú nejaké zábavky, koniec koncov sú to bárbiny." Miranda sa so mnou zasmiala a vtedy som si všimla že ma pozoruje ten čiernovlasý chalan zo skupiny čudákov. Rýchlo som sa odvrátila. Bolo mi trápne, ešte sa na mňa nikdy nepozrel. Stále som cítila jeho pohľad na mne. "Poď Mir, nechcem tu už byť." stiahla som ju so sebou. "Čo tak náhle!" "Nič len už tu nechcem byť." Odvážila som sa ešte raz pozrieť na toho chalana a on ma stále pozoroval. Rýchlosom odišla. "Tak asi sa rozdelíme. Už idem do triedy, tak sa maj stretneme sa po škole." povedala som Mirande. Tá sa tiež odpratala na hodinu. Mala chémiu a aj som mala obľúbenú fyziku. Až teraz ma napadlo že mám hodinu s jedným chalanom zo skupinu čudákov. No pekne. Sadla som si na svoje miesto. Ešte nikto nebol v triede iba ja. Tak som si ľahla na lavicu a zavrela oči. O niekoľko minút ma niekto oslovil. "Ahoj! Ako sa máš?" opýtal sa ma mužský hlas. Zodvihla som hlau celá zmätená. Bol to ten chalan ktorý bol z tej skupiny. Nikdy som sa s ním nerozprávala. Bolo to čudné. "Ehm...no..celkom dobre. Čo ty?" "Ale ujde to len nemám rád fyziku. Môžem vedieť ako sa voláš?" "Kesidy." odvetila som prosto. "Ja som Steve. Koľko máš rokov?" Hmm, to čo je za vypočúvavanie! No nebudem drzá, však čo chce vedieť len vek. "Mám 17." "OK!" odvetil a viac sa o mňa nezaujímal. To bolo fakt čudné.
Hodina sa vliekla ale aspoň som sa tak nenudila. Steve sa ku mne otočil len raz a to preto lebo si chcel požičať pero. Keď hodina skončila, Steve sa rýchlo zbalil a rýchlo odišiel. Ani mi nevrátil pero. Tak to už asi tak skoro nedostanem naspäť. Hlavne že bol piatok poškole. Konečne víkend. S Mirandou sme boli dohodnuté na večernej obhliadke mesta. Rýchlo som sa ponáhľala domov a by som sa stihla pripraviť. Vešer o siedmej prišla po mňa Miranda na aute. Mne rodičia nechceli kúpiť auto, vraj nemajú peniaze. Boli sme nakupovať nové oblečenie v nákupnom centre. Mali výpredaj to bol jediný dôvod prečo sme šli práve tam. Keď sme skončili s nákupmi šli sme ešte do kina na komédiu a potom sme šli na čaj. "Tak pekný večer sme si spravili. Bolo to fajn." povedala mi Miranda keď popíjala čaj. "Aj mne sa to páčilo. Ach na budúci piatok ideme niekam na chatu do hôr. Nechce sa mi tam ísť ale sľúbila som to rodičom. Bože segra bude zase otravná." Mam ámalú sestru menom Laura, má 10 rokov. "Jasné ved čo čakáš od mladšej sestrz, je to ich práca otravovať starších súrodencov." Ja som len pregúľala očami. Pozrela som sa na hodinky a z prekvapenia mi skoro oči vypadli. "Bože už je neskoro, mali by sme ísť!" "Koľko je?" opýtala sa ma Miranda. "Je za 5 minút pól jednej." "Uf ani som si nevšimla že je taká tma vonku. Tak potom táto čajovňa je asi non stop otvorená. Tak poďme." Zaplatili sme za naše čaje a nastúpili do auta. "Tu ma vysaď to už nemám ďaleko. Veď vieš že sa ti tam ťažko otáča." "Dobre Kes, ale zavolaj mi keď prídeš domov!" "Jané, domrú Mir." Všade bola tma, osvetloval ma len mesiac ktorý žiaril na oblohe. Neviem prečo ale necítila som sa dobre keď som sama kráčala popri lese. Mali sme dom pri lese a každý deň som musela absolvovať cestu cez les. Úžasné! Cítila som sa akoby ma niekto sledoval, a vtom som počula vrčanie akéhosi zvieraťa. Dostala som veľký strach. Videla som ako sa ku mne pomaly blíži nejaké veľké čierne zviera a za ním skupinka daľších o niečo menších stvorení rôznych farieb. Cúvala som pred nimi a potom som sa rozutekala. Akurát teraz som sa musela potknúť, nič lepšie sa mi nemohlo stať! Prevrátila som sa na chrbát ale to už nado mnou stálo to veľké čierne zviera. Zistila som že to bol vlk! Ale bol oveľa väčší ako klasický vlci a mal trošku inšiu stavbu tela, chrbticu mal prehnutejšiuu predné laby mal dlhšie ako zadné, z papule mu vystrkovali ostré zuby a na labách nemall pazúre ako majú psi ale mal ich skôr ako lev alebo tiger. Bol obrovský a v tú chvíľu ma napadlo len jediné zviera aj keď som neverila že existuje. Vlkodlak! Stál nado mnou a hľadel mi do očí. Neviem ako to je možné ale videla som mu na očiach akoby mi niečo chcel povedať a vôbec sa netváril tak že by mi chcel ublížiť ale to som si asi len namýšľala. Sklonik ku mne obrovskú hlavu a oňuchal ma. Potom z ničoho nič mi zopral ruku do papule a pohrýzol ma no nie silno aby mi nezlomil kosť. Bolelo to šialene. Tí vlkodlaci sa v sekunde vytratili. Zostala som tam sama sedieť s poranenou rukou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sam sam | 22. června 2010 v 18:39 | Reagovat

je to kraaaasne... zacalo to dobre tak dufam ze to tak bude stale... moc sa tesim na pokracko.. vazne zaujimave... skvelo sa to citalo.. :D

2 Shiny..majiteľka :) Shiny..majiteľka :) | Web | 22. června 2010 v 18:43 | Reagovat

[1]: Ďakujem :)

3 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 29. června 2010 v 22:33 | Reagovat

krááása

4 wolfgirll wolfgirll | 27. července 2010 v 19:28 | Reagovat

hmmm...trochu mi to pripomina sumrak akurat pri stole nesedi skupinka upirov ale vlkolakov predpokladam :D
ale zatial to je dobre :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama