Blaze midnight moon 2

24. června 2010 v 20:10
pokračko pod perexom :)


Premena

Dlhšiu chvíľu som sedela na zemi. Bola som v šoku, nevšímala som si svoju krvácajúcu ranu. Bola som v šoku z toho že nado mnou stál vlkodlak! Bolo to fakt divné. Keď som to pomaly rozdýchala, obalila som si ruku svetrom a utekala domov. Vtedy som si všimla nepríjemnú, pálivú bolesť v ruke. Konečne som bola doma! "Ahoj mami! Ahoj oci!" pozdravila som ich a rýchlo utekala do kúpeľne. "Ahoj Kesi! Ako bolo? Užili ste si? A prečo idete tak neskoro?" "Bolo super a zabudli sme na čas." "Dobre ale už choď do postele." "Hneď len si dám sprchu." kričala som na ňu už z kúpelne. Zamkla som za sebou dvere a rýchlo som si šla upyť ruku. Poriadne som si ju vypláchla a vtedy sa dalo krásne vidieť otlačky zubov. Rýchlo som vošla do sprchy. Začala som si ranu skúmať a zaujímavé na to bolo to, že rana sa trošku zahojila a žily ktoré som mala okolo rany boli trochu čierne. V tej chvíli ma napadla jedna vec: Čo ak bude zo mňa vlkodlak? Nie nebude! Žiadny vlkodlaci neexistujú! Sú to len vymyslené bytisti! Možno budem mať len besnotu. Ha! Besnotu! To je vtipné. Ešte chvíľku som odpočívala v sprche. Potom som sa obliekla vzala sveter ktorý bol od krvi. Ten sveter bude už na nič. Pomyslela som si a cestou do izby som ho hodila do koša.
Pomerne rýchlo som zaspala, ale netrval dlho. O dve hodiny som sa zobudila na pálenie celého tela, na bolesť hlavy a vysokej horúčky. Bola som celá mokrá, potila som sa od hlavy po päty. Prevraala som sa z jedného boku na druhý. Všetko to skončilo nadránom. Vyzerala som ako mŕtvola! A to doslova. Bledá tvár,strapaté vlasy, červené oči od nevyspatia. Potrebovala som sprchu a hneď! Vyšla som z izby, všetci ešte spali. Vošla som do sprchy a pustila na seba studenú vodu. Zvláštne na to bolo to, že sa mi nezdala studená. Prezrela som si zranenú ruku a prekvapilo ma že rana bola zahojená, mala som tam len ružové fliačiky. Bola som ešte stále unavená, preto som vyšla zo sprchy a šla rovno do postele. Sníval sa mi zvláštny sen. Stála som pri tom veľkom vlkodlakovi a pokojne som ho škrabkala. Nezdal sa byť nepriateľský, skôr naopak. Bol presne taký veľký ako som ho videla naozaj. Vysoký ako kôň a mohutné,svalnaté telo. Spokojne si vedľa mňa priadol a ja som sa usmievala a prehrabávla som sa mu v kožuchu. "Vstávak Kesi!" Tieto slová ma vytrhli zo snenia. "Vstávaj už je pól siedmej." "Nechaj ma spať som unavená a navyše pól siedmej je ešte priskoro na vstávanie pokiaľ nejdeš do školy." "Ale nie je pól siedmej ráno ale večer!" Večer?! Vypleštila som oči a posadila sa. "Asi budem chorá, som strašne unavená!" "Vidieť na tebe, si bledá. Tak si ešte ľahni prinesiem ti čaj. A mimochodom volala Miranda, že či niečo nepodniknete večer ale povedala som jej že si asi chorá. Tak si ľahni prinesiem ti ten čaj." Hodila som sa o posteľ a premýšľala som. Musela som tvrdo zaspať. Pokojne mohlo prejsť okolo tornádo a ja by som o ničom nevedela. Mama prišla o chvíľku s čajom. Vypila som ho rýchlo, vôbec som nehľadela na to že je horúci. Podala som mame pohár a zalahla do postele. O niekoľko minút som už plávala v ríši snov. V strede noci som sa zase zobudila na bolesť chrbta. Bola to neskutočná bolesť. Prehybovala som sa alebo skorej povedané telo sa samo prehybovalo. V tom mi na chrbte prasklo pyžamo a bolesť náhle prestala. Utekala som sa pozrieť do zrkadla. Zhrozila som sa. Chrbát som mala prehnutý akoby som bola tisíc ročná babka, nohy som mala chlpaté a moje oči boli zlaté. Teraz som to už vedela. Ja som vlkodlak! Čo budem robiť! Čo poviem mame! Nepoviem jej nič dokým si nebudem istá! Do čerta ale tu mám jasný dôkaz! Ide to príliš rýchlo a keď nad tým premýšľam dnes večer je spln. Úžasné! Dnes večer budem kompletný vlkodlak! Nie! Zrútila som sa na zem a začala som potichu plakať. Doplazila som sa do postele a zaspala. Ráno ma prišla budiť mama. "Kess? Vstávaj. Je ti dobre? Necítiš sa na školu?" Radšej som sa neodokryla len som jej odvetila. "Nie mami je mi zle. Nechaj ma doma." "Dobre zlatko ležkaj, dole som ti spravila opražené vajíčka so slaninou." S týmito slovami odišla z izby. Otec bol už dávno v práci a sestru viezla mama do školy. Takže som bola sama. Vyskočila som z postele a utekala som k zrkadlu. NIE! Zuby som mala špicaté a nechty tiež. A aj môj čuch bol bystrý. Zavetrila som príjemnú vôňu z kuchyne. Rýchlo som vypálila z izby. Schody mi problém nerobili. Jednoducho som zoskočila dole bez toho aby som skočila na jeden z nich. Uistila som sa že v dome nie je naozaj nikto a šla som za lahodnou vôňou. Na stole bolo jedlo o ktorom mi mama rozprávala. Bez rozmýšľania nad tým či použijem vydličku som sa pustila do toho. O pár sekúnd nebolo nič. Šla som sa napiť, bola som neuveritelne smedná. Vypila som najmenej dva a pol litra. Kde sa to do mňa zmestí? Vtedy prišla ďaľšia bolesť. Zvalila som sa na zem a zvýjala v kŕčoch. Vykríkla som od bolesti ale nebol to ľudský krik. Znelo to ako včí plač, keď vlci vijú na mesiac. Nechty sa mi predĺžili a zuby mi prerástli cez ústa. Uši mi zošpičateli a telo sa mi prispôsobovalo behu po štyroch. Keď som sa postavila na dve zistila som že je mi lepšie chodiť po štyroch. Desila som sa toho ale pripadalo mi to teraz prirodzenejšie. Po štyroch som sa rozbehla do svojej izby. Schody som nepoužila, stačil mi jeden skok ktorý mi nerobil problém. Okamžite som sa pozrela do zrkadla. Ruky som mala dlhšie ako nohy, Kompletne som mala stavbu ako vlkodlak ktorého som videla ale bola som v menšom vydaní a v ľudskej podobe. Bola som vystrašená. Bože to bude problém, pomyslela som si. Najlepšie bude keď si pôjdem znovu ľahnúť. Tak som aj urobila. Ako každý pes či vlk mali schopnosť rýchlo, kedykoľvek a kdekoľvek zaspať bez problémov, tak ako ja. Zaspala som rýchlo ale zábavné bolo že moje zmysli dávali pozor. Teraz keby niekto urobil čo najtichší krok počula by som ho a zobudila sa.
Niekoľko hodín som spala bez toho aby ma niečo vyrušilo ale potom som počula štrnganie kľúčov. Laura je doma! Rýchlo som sa postavila no automaticky ma to hodilo na štyri. Kua! Zanadávala som. Snažila som sa postaviť na dve ale bolo to pre mňa nestabilné. Musela som ísť na štyri. Počula som ako ide hore schodami. Zaklopala mi na dvere. "Kesidy? Si hore? Mama povedala že ťa mám skontrolovať takže idem dnu." "NIE!" zakričala som na ňu no skvôr to bolo zavrčanie. No skvelé už som nevedela ani rozprávať. Rýchlo som skočila do postele a zakrila som sa. "Nie! Idem dnu!" odvrkla mi a vošla. Premýšľala som či by som jej to nemala povedať. Dalo by sa jej veriť? Koniec koncov moja sestra milovala fantastické bytosti ako sú draky, víly ale najradšej mala vlkodlakov. Risknem to? Dodrží sľub a nič nikomu nepovie? ZRisknem to! "Laura?" "Áni kesidy? Potrebuješ niečo? Máš riadne zachrípnutý hlas." "Laura ja nie som zachrípnutá. Potrebujem ti teraz niečo povedať. Už si dosť veľké dievča na to aby si dodržala tajomstvo ktoré je veľmi dvôležité a ktoré ak by si ho vyzradila by ma horozilo na živote? Dodržala by si ho?" Počula som ako zafunela. "Jasné! Veď mám už desať rokov! Dodržím ho aj keby ma mučili ak ide o tvoj život!" "To som rada sestrička." povedala som jej milím hlasom a stiahla som zo sebapaplón. Zoskočila som z postele a dopadla na štyri. Laura zahýkala a chytila sa za pusu. Prosím nekrič! Všetko ti vysetlím, sadni si na posteľ, prisím!" Laura ma poslúchla a šla na posteľ. "Pred včerom keď som sa vracala domov tak va pohrýzol vlkodlak! Hneď v ten večer sa začala moja premena a dnes, večer, ako nastane spln sa moje telo premení. Ani nevieš ako sa toho bojím." Laura mala na tvári neurčitý výraz. Potom z ničoho nič zakričala: "JOOO! Ty budeš vlkodlak! Úžasné! Sľúb mi že ma dakedy povozíš." "Laura! To nie je žiadne jo! Teraz mi sľúb že ma neprezradíš NIKOMU!" "Sľubujem! Prisahám!" "A potrebujem ešte niečo. Dnes keď budem večer preč tak nikoho nevpúšťaj do mojej izby. Vymysli si nejakú výhovorku len aby mi tam mamina leleizla OK?" "Môžeš sa na mňa spoľahnúť." Laura sa usmiala. Zjavne bola nadšená že je zo mňa vlkodlak. Podišla ku mne a pozrela sa mi do očí. "Hm, oči ako vlk, uši ako vlk, postava ako vlk. Je to skvelé." Hovorila to len k sebe. Počula som zaparkovať auto. Otec je tu! Okamžite som skočila do postele. Stačil mi len jeden skok. "Páááni! To bolo dobré." "Otec je tu! Nepusti ho do mojej izby." Laura len prikývla a ušla z mojej izby. "Prekliate dobrodružstvo sa začína!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 24. června 2010 v 20:25 | Reagovat

nevadí, že nebude diplom, :-) :-)

2 sam sam | 24. června 2010 v 21:37 | Reagovat

fuha.,.. asi by ma šiblo keby sa mi take niečo stalo... :D heh.. je to krasne... :-D

3 If* If* | E-mail | Web | 24. června 2010 v 22:16 | Reagovat

Mně taky fakt nevadí, že nebude diplom. Po pravdě jsem ráda, že si ho nemusím ukládat a vkládat na blog, zabere to hodně času :D Jo a já diplomy nedělám, nevadí, že ne? :D

4 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 29. června 2010 v 22:40 | Reagovat

mě by to ani nevadilo :-D

5 wolfgirll wolfgirll | 27. července 2010 v 19:35 | Reagovat

to ju len tak premenil? ...nebude nanho nastvana? ...ale inac ta jej segra je zabavna :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama