Blaze midnight moon 3

25. června 2010 v 17:36 | Shiny
Pokračovanie :)


Svorka

"Zlatko? Už ti je lepšie?" poýtal sa ma otec cez dvere. Neviem ako by sa tváril keby vošiel do izby a našiel ma celú chlpatú so zlatými očami, zubami ako žiletky a nechtami ostré ako naprúsené nože. Zrejme by dostal infarkt. "Mám sa dobre oci! Len sa prezliekam tak prosím chcem súkromie!" povedala som aby som ho odstrašila. "Jasné Kes! Už aj idem. Mám hokej tak ho nechcem zmeškať. A kam ideš keď sa prezliekaš?" Teraz bola tá správna príležitosť. "Pôjdem von a potom pôjdem spať ku Mirande. Potom to povedz mame." "Dobre! Uži si!" Ďakujem! Tak to si užijem! Pomyslela som si. V tú ranu mi sestra vpálila do izby. Zlakla som sa! Nečakala som to a skočila som na ňu. Spadla na zem a ja som bola nad ňou. Vystrašene sa na mňa kukala a prerývane dýchala. Zliezla som z nej. "To mi nerob! Vystrašila si ma! Nič v zlom, nechcela osm na teba zaútočiť, bol to čiste len inštinkt, pud sebazáchovy." Chvíľku bola ticho a potom spustila: "WOW! To bolo úžasné! Predstav si čo by sme dokázali. Laura, vlkodlačia kráľovná! Zachrňovali by sme svet, boli by sme superhrdinovia, mala by som vlastného vlka! Ahahaha." "Čítaš priveľa komixov, a mňa by tak akurát zhabali a zavreli niekam do laboratória a skúmali ma. Nezabúdaj že sa nemôžeš prerieknuť." "Neboj sa. Ale ty mi sľúb že ma prevezieš raz." Zavrčala som na ňu. "Som netvor! Môj život už viac nebude taký! Čo ak ťa zabijem! Čo ak zabijem mamu alebo otca! Som netvor! Celý môj život je v háji!" "Keby sa to dalo tak by som si to s tebou vymenila!" "Nevieš čo žiadaš! Bolesť pri premene je neznesiteľná!" "To mi nevadí, pohrýzni ma!" "NIE! Bodka! Ja sa s tebou nebudem o tom dohadovať!" Laura na mňa zazrela ale mňa to od toho neodradí. Nezničím jej život. Veď polovicu svojho života strávim ako vlk. A ťažšie bude utajiť svoju identitu. Hneď počas fázy premeny som stihla vyzradiť tajomstvo.
Znovu prišla na mňa ta únava. Vošla som do postele a zakrila sa paplónom. Laura si šla sadnúť ku mne a z ničoho nič som pocítila príjemný pocit. To Laura ma čkrabkala za uchom. Spokojne som zachrčala a zaspala ale moje ostré zmysli dávali aj tak pozor. Bolo to inštinktívne.
Zdalo sa mi to ako chvíľka čo som zaspala a už ma Laura budila. "Vstávaj Kesidy! Zaspala som aj ja a nedávala som pozor na hodiny! Za 2 minúty je sedem. A ak sa nemýlim tak sa vraví že vlkodlak sa premení o siedmej! Vstávaj!" Pružne som vyskočila na zem. "Už to nestíham von! Musím sa premeniť tu! Dones mi uterák!" Laura utekala do kúpeľne a priniesla mi uterák. Dala som si ho do úst, aby som nekričala. Vedela som že toto bude posledná fáza, tá najbolestivejšia. Už mi zostávala len minúta. Napäto som čakala ale trkla ma ešte jedna vec! Pustila som uterák z úst. "Laura okamžite sa schovaj!" Laura šla pod posteľ. Úplne geniálne dieťa, akoby mi posteľ robila problémy. Len by som ju presekla na polovicu alebo nadvyhla. Rýchlo som si strčila uterák do úst a čakala. Všimla som si ešte Laurin pohľad a hneď na to prišla bolesť. Poriadne som zaťala zuby do uteráku. Cítila som akoby mi praskala koža a cez ňu sa mi drala srsť. Ústa sa mi predlžovali a zuby s nimi. Teraz mi bol uterák na nič ale aj tak som silno držala ústa zavreté. Začala som sa zväčšovať a zväčšovať, ruky sa mi menili na laby vyzbrojené dlhými pazurmi ostrými ako žiletky. Moja srsť bola čierna ako noc. o asi preto lebo som mala čierne vlasy. Nad zadkom mi narástol dlhý huňatý chvost. Netrvalo to až tak dlho. Nebola som väčšia ako vlkodak ktorý ma pohrýzol ale bola som veľká. Bolesť postupne mizla a ja som už uterák nepotrebovala. Pustila som ho z papule. Prešla som k zrkadlu, pazúre mi po podlahe klepkali. Bolo to zvláštne, cítila som sa ako JA ale boli tu pocity navyše. Bola to ostražitosť, bud sebazáchovy a cítila som aj pocit podriadenosti. Prešla som k zrkadlu a pozrela sa na seba veľkými zlatými očami. Musela som si to priznať. Bola so pvabná aj keď som bola zviera.

Pokojne sa dalo badať že som dievča keby ma prirovnali k tomu vlkodlakovi čo ma pohrýzol. To bol sto precentne samec. Mala som aj nutkanie sa s tým vlkodlakom stretnúť. Hento bol tiež zvláštny pocit. Bolo to niečo ako partnerstvo medzi mnou a tým vlkodlakom ale aj moja podriadenosť k nemu. Pozerala som sa na seba v zrkadle ale mala som pocit ze mi niečo uniká že ma niekto sleduje. Vtedy som zavetrila a narazila som na pach. Pre mňa známy ale zároveň neznámy. Otočila som sa a za mnou 2 metre odomňa stálo dievča,s blonďavými vlasmy. Jej výškou mi siahala po začiatok brucha. Zavrčala som na ňu aj keď som nechcela. Vedela som že to dievča poznám ale nepoznala som ju. A ona urobila tú najväčšiu chybu akú mohla. Urobila jeden nesmelý krok ku mne a mne sa aktivoval obranný inštinkt. Skočila som na ňu prirážajúc ju labou k zemi. Vystrašene na mňa hľadela a ja som k nej zohla veľkú hlavu. Cerila som na ňu zuby a sklonila sa k nej bližšie aby som znovu ochutnala jej pach. Ako som sa k nej blížila tak krátko a slabo vykríkla. Ďaľšia chyba. Labou som ju iac pritlačila k zemi. "Kesidy, prestaň! To som ja Laura!" To meno mi bolo tiež známe. Rýchlo ku mne vystrela ruku, chcela som ju zo seba striasť ale prišiel veľmi príjemný pocit. Jej ruka ma škrabkala za uchom. Hneď sa mi v hlave vyjesnilo. Veď to je moja sestra! Zakričala som si v duchu a zliezla z nej. Ľahla som si na zem aby som sa jej ospravedlnila, nevedela som ako jej to mám povedať. Sklopila som uši a zakňučala som. Zatiaľ sa Laura posadila a ja som k nej plazením prišla a hlavu si jej dávala pod ruku. Znovu ma začala škrabkať. "Ja viem Kes! Nevedela si to, ale teraz už vieš a budeš si dávať pozor. A keď si ma už napadla mohla si ma pohryznúť." Jemne som zavrčala. "Ja viem nechceš o tom so mnou diskutovať." Vstala som od nej a prešla do stredu izby kde som sa rozvalila. Moje telo bolo sa roztiahlo skoro na celý priestor izby, keby sa tu ten vlk čo ma kusol roztiahol, nezmestil by sa tam. Laura prišla ku mne a znovu ma začala škrabkať. Bolo to príjemné, spokojne som chrnela a krútila chvostom. Moje zmysli zase reakovali a upozorňovali ma. Nevedela som čo to je, ešte som ich nevedela používať. Bolo to nebezpečenstvo? Cítila som nablízku niečiu prítomnosť. Preto som sa rýchlo postavila a chránila som inštinktívne Lauru. "Čo sa deje Kes?" opýtala sa ma. Ja som len kývla hlavou ku oknu. Obe sme začuli slabšie zavitie. Oni ma volali k sebe! Laura ma poškrabkala na rameno laby. "Choď a nimi a spoznaj ich." Znovu som sklopila uši. Ako jej mám povedať že sa bojím tam ísť. Mierne som zaknučala. "Neboj sa, budete priatelia." tak potom mi ľahko rozumela. Išla k môjmu veľkému balkónu a otvorila ho dokorán. "Bež!" Podišla som k balkónu a pozrela som a na les pred sebou. Laurine oči nemoohli vidieť v tme tých veľkých gigantických vlkov ktorý tam v lese na mňa čakali. Bola to štvorčlenná svorka. Vyskočila som z balkónu ledva sa prepchajúc cez dvere a nesmelo sa vydala za neznámou skupinou vlkodlakov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 29. června 2010 v 22:57 | Reagovat

kráásná kapitolka, krásná fotečka a páááni

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama