Dorami 14

20. června 2010 v 17:19 | Shiny |  S-Dorami
tak tu je pokračko prepáčte že tak neskoro :D



Dorami 14
Keď som sa zobudil bola noc. Na okolo lietali svätojánske mušky a žblnkal potôčik. Bolo to nádherné, no najkrajšiu vec som mal spiacu na mojej hrudi. Neviem o čom snívala, ale usmievala sa. Chcel som ostať takto naveky, no vyrušilo ma z toho šuchotanie asi tak 500 metrov od nás. Vďaka mojim zmyslom draka som to počul. Najprv to boli kroky dravca no potom to boli kroky dravcov. Rýchlo sa blížili. Zobudil som rýchlo Sáru. "Sára zobuď sa! Potichu a veľmi rýchlo sa obleč!" Ešte prispato sa obliekala. Ja som sa premenil na tigra a čakal. Sára sa postavila za mňa a čakala. Jej srdce bilo veľmi rýchlo. Myslel som si že to je kvôli tomu že sa bojí no hneď na to sa jej srdce zastavilo. Asi 10 sekúnd nebilo a s ňou to nič nerobilo. Potom sa jej znovu rozbúchalo.
Nechal som to tak, veď sa musí báť, chudinka.
Čakal som dokým dobehnú. Ich dupot láb som počul tak jasne až som mohol povedať s presnosťou že je to svorka vlkov. Nevedel som či sú s pečaťami alebo obyčajný vlci. Tak či tak boju by som sa nevyhol. Čo sa týka obyčajných zvierat, tak ani majú iné zmýšľanie ako mi čo máme pečate a aj tak sme zvieratá. Pre nich je to len o tom prežiť a množiť sa. Láska medzi nimi nie je, sú to všetko pudy. Preto som sa zmenil na vlka aby to bolo uvoľnenejšie, no ona nechápala prečo. Čakal som dokým sa dovalia, no vtom sa vlčí dupot zmenil na ľudský beh a ja som si uvedomil že je to pasca. Bolo neskoro na únik. Napadli Sáru a mňa omráčili.
Keď som sa zobudil visel som na stĺpe priviazaný podobe vlka. V hlave mi bušilo a nevedel som čo sa deje. Počul som len spev a bubnovanie bubnov a keď som otvoril poriadne oči zbadal som že oproti mne sú priviazaná Titany, Nele, Sára a Lucas. Oni boli do štvorca okolo mňa a ja som bol v strede. Sára bola ešte v bezvedomí, ale ostatný boli už hore. V očiach mali strach. Lucas mal pre zmenu na očiach šatku aby nikoho nemohol zhypnotizovať.
Ľudia z kmeňa okolo mňa tancovali v ľudských podobách. Pozrel som sa na mojich priateľov a pohľadom som sa im snažil naznačiť že ma to mrzí, ale musím vymyslieť plán. Nemôžu zomrieť, iba ja! V tom nastalo veľké ticho a predo mňa predstúpil náčelník. Môj otec. "Drak! Máš právo premeniť sa na človeka! Neskúšaj použiť dračiu podobu, lebo inak zomrie!" niekto podišiel ku mne a omotal okolo mňa plachtu. Potom som sa premenil. "Otec! Dlho som ťa nevidel. Nejaký si už starý nie?" Asi to bola zlá taktika. Provokácia nič nevyrieši. "S náčelníkom sa takto nerozpráva! A nie som tvoj otec!" "Vidíš? Sám si protirečíš! Povedal si že nie si môj otec, takže na mňa sa nevzťahujú vaše zákony!"
"Aj keď sem nepatríš, si pripútaný k zákonom!" Začala sa prebúdzať vo mne divoký drak. Ten, ktorý bol skrotený len mnou, ten ktorý ochraňoval iba mňa a prejavoval sa len v nebezpečných situáciách. To nebolo dobré, pretože divoký drak vo mne prevezme vládu nad celou mojou podstatou a dokým nezničí všetko v jeho blízkosti, nestiahne sa naspäť. Pozrel som na otca a a drak sa začal prebúdzať. Snažil som sa ho zahnať ale márne. Už sa mi dral von chvost. "Okamžite prestaň!"
Zreval som po ňom a na hlave mi vyrástli rohy. "Všetci sa skryte, divoká stránka sa prebúdza!" niekto zakričal a dav sa rozutekal. Zostali tam len cvičený bojovníci a môj otec. Chceli už Sáru zabiť, ale natiahol som chvost a položil ju na zem. Veľkou rýchlosťou som oslobodil aj ostatných. "Rýchlo sa schovajte a neukazujte sa mi na oči!" povedal som im ešte ja a potom ma drak vtiahol pod jeho ochranné krídla. Prevzal nado mnou kontrolu. Nemohol som hovoriť že je to netvor, iba ma chránil bola to taká moja poistka, pretože zvieracie inštinkty sú na ochranu najlepšie ako ľudské, pretože človeka veľmi rýchlo ovplyvnia city. Cítil som sa ako uzatvorený v nejakej hebkej kukle, ale napriek všetkému som cítil čo robí, ako uvažuje
a videl som všetko čo vidí on. V podstate som to bol ja ale nebol. Ťažko sa
mi to vysvetľuje. Oslobodil som sa a skočil na zem. Rýchlo som, teda on, zmenil podobu a začal s likvidáciou. Vrhol sa na neho medveď, no toho hneď zlikvidoval a tak isto zlikvidoval jeho ľudskú stránku a aj líščiu stránku. Bojovníci sa zľakli ale boli cvičený aby ich strach neovládal. Zarazilo ma čo má teraz drak v pláne. Cítil som ako sa jeho hruď rozpaľovala. Zrazu sa nadýchol, podvihol jazyk čím odokryl malú dierku pod jazykom. Bolo to zvláštne pretože ten vzduch, ktorý nasal nosom pretlačil tou dierou a začal chŕliť oheň. Všetci čo tam boli, ich prvé podoby umreli. Aj otcova. Drak mal v pláne ich zničiť no vyrušilo ho šuchotanie v lese. Inštinkt mu radil aby najprv zlikvidoval skrytú hrozbu, preto sa zameral na to šuchotanie. Podišiel ku kríkom a odtrhol ho celý aj s koreňom. Našiel tam Rysa, pumu, ďalšieho rysa a jedno dievča, celé bledé. Už sa nadychoval že vychŕli oheň ale jeden z rysov sa rozbehol preč. Bol to Lucas. Čo to ten blázon robí! Snažil som sa draka presvedčiť nech prestane ale obalil ma tou hebkou kuklou viacej. Drak sa rozbehol za ním. Bolo jednoduché ho chytiť. Chcel ho roztrhať no niečo sa začalo diať. Cítil vo vzduchu nával energie, niečo čo nevedel čo to je. Nejaká mágia? Drak ma automaticky začal ochraňovať pevnejšou kuklou. Z kríkov začalo prúdiť veľké svetlo. To robí to dievča! Sára! V tom sa vzniesla do vzduchu a ukázalo čo sa deje. Jej premena. Najprv ukázalo podobu vlka. Bola celá biela. Potom tigra. Bola bielym tigrom a nakoniec draka. Bola rovnaká ako ja no ona bola biela a menšia. Potom spadla na zem ako človek. Rýchlo sa oklepala pretože drak sa po nej vrhol. Chcel som sa brániť ale bol som tak pevne obalený, bol som bezmocný. Postavila sa na štyri a automaticky sa premenila na draka. Prišiel ku nej a uštedril jej ranu na stehne. Ona zrevala a vrhla sa na neho. Roztrhla mu krídlo a on jej hruď. Myseľ draka bola úžasná. Dokázal myslieť na viac vecí a sústrediť sa na boj. Zhrozil som sa keď vymyslel stratégiu, ktorú aj vykonal. Vyskočil do vzduchu, následne na strom ktorý sa zlomil a ten rýchlo vzal do papule a udrel ju s ním po chrbte. Sára sa zvalila na zem. Chcela sa brániť, ale bola omráčená. Drak na ňu skočil a chcel ju prebodnúť no znova ho prerušilo niečo iné. Niečo čo ho nesmierne upokojovalo. Pustil Sáru, odstúpil niekoľko metrov od nej a pozrel sa na oblohu. Zavetril a to čo cítil ho zároveň upokojovalo ale aj nesmierne vytáčalo. Nevedel čo má robiť preto ma uzamkol pre istotu pevnejšie. Bol pripravený na to čo príde. 
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 sam sam | 21. června 2010 v 17:46 | Reagovat

krasny dielik... moc sa tesim na dalsi, pretoze bude urcite perfetky ako tento. :D

2 Titany Titany | Web | 22. června 2010 v 15:45 | Reagovat

ty brďo, tak to je napínavý!!!! honem další! Já se budu taky snažit, - a máš mocinky krááááásnej blogís....fakt! :D

3 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 29. června 2010 v 21:50 | Reagovat

Přečetla jsem celou povídku Dorami. Je perfektní, nemám slov, těším se na pokráčko. Protože tohle krásná, napínavá povídka. Vlk, tygr a drak, perfekt.

4 zuzu zuzu | Web | 14. července 2010 v 11:48 | Reagovat

och... precitala som to cele a je to super... a tato bola obzvlast napinava... tesim sa na pokracovanie... :-D

5 sparry sparry | 22. srpna 2010 v 14:49 | Reagovat

no kokos v tom najlepšom končíš, už sa teším na ďalší dielik, dúfam že bude čoskoro. A celá tato poviedka je super!!!

6 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 16. července 2011 v 18:27 | Reagovat

wáááá =D tak som to konečne dočítala "do konca". Dalo to zabrať ale vole neľutujem ten čas, je to úžasné !!! Sakra sakra sakra, šup sem s pokračovaním !!!! Prosím

7 Selené Selené | Web | 18. dubna 2012 v 18:45 | Reagovat

krásnééé kapitolkyyyyyyy

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama