Kronika Temna-Strach ako droga

23. června 2010 v 20:36 | Shiny |  S-Kronika temna
Pod perexom :) dúfam že sa vám bude páčiť :)

Pre Sam: nechcela by si sa pripojiť k spoluvlastníctvu blogu? :)


vlk
Kronika temna-Strach je droga

Bola noc a ja som ju vítal s otvorenou náručou. Miloval som, keď som mohol slobodne bežať , neohrozene lesom a vychutnávať si strach mojich obetí! Klan WH ešte oľutuje čo urobil. Zabili aj oni pár ľudí len kvôli tomu že sa im plietli do cesty a polícia si myslí že sú mafia a preto si na nich dávajú pozor. Rád si čítavam noviny, ktoré sú pohodené na ulici a na titulných stranách je napísané: WH mafia znovu podozrivá z vraždy! Vodca klanu sa vzpiera proti tomuto obvineniu! Vždy mi to vyčarí úsmev na tvári a ja pokračujem ďalej v zabíjaní. Naučil som sa byť neľútostný, pretože kto dal šancu mojej rodine! Nikto! Preto ani ja nedávam nikomu šancu! Všetci sme lovci a všetci sme lovený. Ale už o pár dní bude lovený vodca klanu WH! Prisahám že ho zabijem na meno svojej matky!
Moje obete boli väčšinou ľudia, ktorý sa buď stratili, opilci alebo tí, ktorí sa neboja noci a myslia si že im nič nehrozí. No v tomto mestečku bolo viac nebezpečenstva ako si mysleli. Bolo tu dosť vlkolakov, no len ja jediný som zabíjal. Snažili sa ma od toho odhovoriť, no nikdy na to nepoužili násilie pretože som z nich bol najsilnejší, schopný vodcovstva a preto toto mesto bolo moje teritórium. Toleroval som tu akéhokoľvek vlkolaka, ale len dovtedy dokým sa nebude snažiť prebrať moje teritórium. Akurát som sa chystal na dať si svoju drogu, ako som tomu hovoril no zdržalo ma ešte niečo. "Zdravím, Diego." Vynorila sa z krovia mladá šedá vlčica. "Zdravím Sheila." Pozdravil som ju nezaujato, pretože už veľmi dlho sa mi dvorí a chce byť po mojom boku kvôli mojej sile. Ako vlci tak aj vlkolaci si vyberajú partnerov podľa sily a vplyvu. "Ako vidím, znovu ideš zabíjať. Noo, ja som chcela len, či nechceš pomôcť."
Prišla ku mne a hlavou sa mi oprela o rameno. Nebola ani polovica zo mňa. "Čo to vravíš Sheila. Ty by si človeka nikdy nezabila a dúfam že si ma znovu neprišla otravovať s tým že chceš stáť po mojom boku. Poviem ti to ešte raz. Ja nebudem mať po boku žiadnu vlčicu a ani nebudem posielať svoje gény ďalej. Dúfam že rozumieš. Tak čau." Rozbehol som sa lesom do môjho nočného mesta. Zastal som necelý kilometer od okraja mestečka. Toto mesto bolo postavené okolo lesa. Bolo tu pár činžiakov a rodinných domov, tri základné školy, 10 obchodov či už s potravinami, oblečením a vecí rôzneho druhu no ľudia radšej chodili nakupovať do centra ktoré sa nachádzalo 20 kilometrov od mestečka. Dokonca tu boli aj 2 stredné školy. Keď som zastal, nastražil som sluch a začal načúvať tichému mestečku. Počul som pár srniek, vtákov, veveríc a potom som začul ten nádherný zvuk. Tlkot ľudského srdca. Otočil som tam zrak a zavetril. Zacítil som mužský pach. Bol to chlap tak okolo 30 rokov. Bolo ho cítiť potom a lacnou napodobeninou drahej voňavky. Asi ide z práce. Ach, škoda že domov už nepríde. Rozbehol som sa lesom. Pohyb medzi stromami mi neprekážal, veľmi ľahko som sa dokázal vyhnúť stromom, ale aj kameňom a iným nástrahám, ktoré tam čakali. Keď som dorazil na okraj lesa, toho chlapa som zbadal pred sebou. Ako som hovoril. Išiel z práce, mal sako a notebook. Počkal som dokým prejde ďalej aby som ho napadol odzadu. Zbožňoval som keď som mohol cítiť ľudský strach. Spúšťal vo mne útočnosť a zákernosť, celý som sa z toho chvel a chcel som viac a viac trhať. Cítil som sa byť lovcom nie korisťou a to je na tom to perfektné. Keď prešiel ukázal som sa na svetlo pouličných lámp. Potichu som sa zakrádal za ním až dokým som nebol od neho meter. Stále si ma nevšimol, asi nad niečím premýšľal. No dobre, budeme sa hrať. Pokračoval som s ním až do mesta. Nebál som sa že ma niekto uvidí. Keď tak, tak zabijem aj toho. Už ma to nebavilo. To som bol až taký tichý? Frkol som mu do ucha a on konečne zastal. Notebook mu padol na zem a s hrôzou sa otočil. Keď ma uvidel spustil veľký krik a do mňa narazil príval jeho strachu. Divokosť sa vo mne prebudila a zreničky sa mi široko otvorili. Schmatol som toho človeka za brucho, zaryl mu doň zuby a odvliekol do lesa. Jeho krv mi stekala po brade, zuboch a aj nohách. Stále kričal. Keď som vošiel na kraj lesa tam som ho začal trhať na kusy. Aj teraz stále kričal no to už bol posmrtný kŕč. Keď som dokončil dielo, jeho telo bolo zohavené a moja divokosť ukojená. Teraz rýchlo zmiznem, pretože o chvíľu sú tu ľudia z WH. Rozbehol som sa lesom.
Hlboko v lese, tak kde nevkročí ani skúsený poľovník, som mal na strome malý domček z dreva. Postavil som si ho keď som bol malý. Mal som tam všelijaké veci na oblečenie, ktoré som nakradol, posteľ, ktorú som ukradol z jedného rodinného domu, vtedy keď neboli doma. Z tade som vzal aj peniaze čo mali ukryté za krbom. Vďaka čuchu som ich našiel bez problémov. K tej posteli aj vankúš. Polícií to muselo pripadať divne, ale čo už. Bol to malý domček na strome, ale bol môj. Keď som tam prišiel, premenil som sa na človeka a vyskočil hore. Bol som prekvapený koho som tam našiel. Bola tam Sheila, tiež v ľudskej podobe. Sedela na mojej posteli a tvárila sa nevinne. Len som si povzdychol. "Čo tu chceš." Zavrčal som na ňu. "Tak som si povedala, že keď ma nechceš za družku tak som tu aspoň keby si si chcel užiť." Povedala a zdvihla sa z postele. Prišla ku mne. Veľmi zvodne sa začala obtierať nosom o môj krk a jemne ma do neho hrýzla. Potom ma pobozkala a zaviedla na posteľ. Ženy vedia narábať so svojimi zbraňami veľmi dobre, ale ja nie som blbec aby som na to nedal pozor. Veľmi rýchlo sa to poberalo tým smerom, ktorým chcela ona až dokým som jej nevyhovel. Prehodil som ju pod seba a ďalej nechal za mňa hovoriť hormóny.
Ráno som sa zobudil, celý rozcuchaný a na sebe som mal Sheilu. Tú som zhodil zo seba vedľa na posteľ a postavil sa. Ponaťahoval som si svaly a zobudil ju. "Sheila! Vstávaj! Mala by si ísť, ty falošnica."
Sheila sa prebudila a zívla. Veľmi posmešne sa na mňa pozrela akoby mne niečo unikalo, ale pravdou bolo to, že to niečo unikalo jej. "Aj keď si na mňa použila svoje zbrane, tak som si ťa nevybral. Potomstvo so mnou nepočneš drahá." Teraz som sa usmieval ja. Vlkolak sa dokáže spáriť len s tou, ktorú si vyberie, ktorou si je istý, že je to tá pravá no ja som si Sheilu nevybral. "Bohužiaľ." Povedal som jej a pokrčil plecami. Ona naštvaná sa postavila a vyskočila z domčeka, pričom na zem dopadla ako vlk. Už veľa takých tu bolo ako Sheila. To sú naivky. Rozhodol som sa že sa pôjdem pozrieť do mesta na čerstvé novinky. Preto som si zobral veci, ktoré si oblečiem keď budem pred mestečkom. Dal som si ich do úst a tak isto som vyskočil z domu a dopadol na zem ako veľký čierny vlkolak!
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 sam sam | 24. června 2010 v 19:12 | Reagovat

je to pekna poviedka... ty asi velmi obdivujes mystické bytosti... je tiez.. tiez ich zboznujem... heh... co sa tyka tvojho odkazu pre mna... :-? citala som si tu vetu asi 5 krat, ak nie viac, ze ci myslis vazne..no vies... ked tak nad tym rozmyslam tak by som bola velmi rada, ale vobec nic o tom neviem.. svoj blog nemam takze ak by som sa mohla pripojit, musela by si mi vysvetlit, co a ako... :D

2 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 24. června 2010 v 19:41 | Reagovat

máš taky moc nádherná bloček, spřátelím moc a moc ráda ;-)  :-)

3 Shiny =) SBeeee Shiny =) SBeeee | Web | 24. června 2010 v 19:54 | Reagovat

[1]: Sam: Veľmi rada ti vysvetlím čo a ako :) veľmi rýchlo sa do toho dostaneš :) len mi daj nejaký kontakt ci skype alebo icq :)

4 sam sam | 24. června 2010 v 21:36 | Reagovat

[3]:
moje ICQ: 455 037 785
Inak moje meno je Zuzana. To len tak informačne... :D

5 If* If* | E-mail | Web | 24. června 2010 v 21:48 | Reagovat

Tahle povídka vypadá celkem hodně zajímavě, škoda, že je u ní zatím jen první kapča :D. Povídek o vlkodlacích (mimo stmívání), které mě zaujaly, je poměrně málo (nebo neumím hledat :D), takže jsem hodně zvědavá, jak bude tahle pokračovat, těším se na další kapču :).
Jinak se spřátelím velmi ráda, jen mě pls omluv, že si tě na blog přidím asi až v pondělí, mám toho následující dny strašně moc a teď se mi nechce psát nový článek :D, radši si přečtu další povídku ;) (pokud u ní neusnu, což je po dnešku celkem hodně možné :D).
P.S.: kdybych si tě ne SB nepřidala do pondělí, pls nezlob se a připomeň se, budu toho teď mít opradu hodně, ale budu se snažit nezapomenout! Nejsem ale dokonalá a občas se stane, že něco zapomenu :D ... komu ale ne, že? :D

6 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 29. června 2010 v 22:05 | Reagovat

krásná, smrtící kapitolka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama