All this can be otherwise

3. července 2010 v 0:31 | sam |  S-All this can be otherwise
Je neskoro ja viem, ale nemohla som si pomôcť. Je tu nový dielik. Dúfam, že si ho užijete. sam.


All this can be otherwise - 6.diel - Návšteva
Je nedeľa. A ak sa podarí, mohla by som ísť za Tonym. Ak by chcel. Oficiálne spolu nechodíme, takže ak ho nájdem na ulici s inou babou, nebudem mať právo na vysvetlenie. Ale Tony nie je taký. Verím, že by sme sa mohli dať do kopy. Vlastne v to dúfam. Ach ja sebec. Čo ale narobím, keď ho mám rada. Ale aj tak je neuveriteľné, ako sa mi dokázal dostať pod kožu, pričom ho poznám len 2 mesiace. Áno len 2! Je december a za chvíľu budú Vianoce. Za dva týždne. To vedie k otázke: Mám mu aj niečo kúpiť? Ehm, je to také divné všetko.
" Dnes ideme k babičke. O pol hodinu hodiny odchádzame takže sa nachystaj." Ozvala sa mama, ktorú som ani len nestihla zaregistrovať. Vôbec neviem kedy vošla do izby! No každopádne už odišla. Hneď na to ale zazvonil telefón.
" Áno?"
" Napadlo ma, nejdeš von? Poprechádzať sa, porozprávať sa, pobozkávať sa." Blázon Tony. Ani len nepozdraví, hneď ide k veci.
" Rada by som šla, ale nemôžem."
" Máš zaracha alebo tak nejako?"
" Nie to nie. Len o pol hodinu ideme k babičke."
" A babička býva ďaleko?"
" Ďaleko. Skoro na druhom konci mesta."
" Takže to nie je až tak ďaleko. Prídem ťa pozrieť a niekde by sme šli prejsť. Do lesa alebo kde."
" Nie je to ďaleko? Si sa zbláznil? A ja do lesa už nejdem! Nie potom čo tam je."
" Ale no. Pôjdeš so mnou. Ak by si sa bála tak tam budem a ochránim ťa. Sľubujem."
" Uvidíme. Dám ti vedieť kedy prídem."
" Dobre, tak neskôr. Ahoj."
Zložil. Ale je rýchly. No ale teraz sa idem obliecť. Nechcem predsa babičku nechať čakať. Vyrazili sme a ja som si v aute pekne pospala. Teda až po kým ma nezobudila Lindsey, že už tam budeme.
" Nechápem ako môžeš tak dlho a často spať." Spýtala sa Lindsey, keď som si žmolila oči aby som sa trochu rozhýbala.
" To je pravda, Grace. Zajtra ti zoberiem krv a pošlem na testy či si v poriadku. Bývaš často unavená." Povedala mama.
" Ja nie som unavená, len proste spánok potrebujem." A viac som sa tejto téme nevenovala.
U babičky bolo veselo. Tiež kedy nebolo. Vždy sa tam stretneme celá rodina. Všetci bratranci, sesternice a tak. Vlastne už oslavujeme Vianoce. Hej, je to dosť skoro ale potom už spolu nebudeme. Nie všetci. Jeden z mojich bratrancov, s poznámkou, že je veľmi pekný, odlieta do Európy. Tak ho chcem naposledy vidieť. Boli sme pekne vo vnútri, keď som videla jeho auto prichádzať. V tom okamihu som bola vonku.
" Duke!" ( čítaj diuk) Tiež sa volá Carter, rovnako ako ja. Je totiž z otcovej strany. Syn jeho brata. Vtipné. Hneď ako vystúpil , som sa mu hodila okolo krku a objímala ho. Vidím ho každý mesiac asi dva krát, možno aj menej neviem ale mám ho veľmi rada. Je to typ chalana s ktorým sa dá porozprávať o všetkom. A to nie je teplý! Proste ideálny! Len škoda, že sme rodina. Ale zas to by som ho asi v živote nestretla.
" Grace, krásavica moja! Ak sa mi máš?" pýtal sa a objatie opätoval. Dokonca ma zdvihol zo zeme a ja som mu omotala nohy okolo pásu. Točil sa so mnou a všetko možné.
" Chýbal si mi!"
" Veď aj ty mne."
" Čakám kedy povieš tú krásnu vetu: Nikam neletím."
" Nikam neletím." Povedal to tak vážne. Pozrela som sa na neho.
" Vážne?" pomaly ma pustil a tak sme zostali stáť. Tváril sa dosť pofiderne. Otočil sa a zobral nejaké veci čo priniesol. Podal mi dve igelitové tašky, aby som mu pomohla.
" Chcela by si aby som ostal?"
" To je vtip? Jasné, že chcem!"
" Tak si budeš musieť počkať. Neboj sa, prídem vás pozrieť o rok a všetko mi vyrozprávaš." Veci, ktoré mi dal som vypustila z ruky a s otvorenými ústami som čumela.
" O rok? O rok?! Ty si sa zbláznil. Nie! To proste........no nie! Je to moc dlho. Čo budem bez teba?!" prišla som k nemu a začala som mu päsťami udierať do hrude. Viem, bolo to slabošské gesto, ale keď rok neuvidíte niekoho, tak blízkeho ako je on, tak to s vami proste zamáva. Náhle som prestala.
" Ou. Toto je vtip, že? Ty ideš len na dva alebo tri mesiace a potom sa vrátiš, že? Že je to tak?" pozerala som sa mu do očí a on sa len súcitne na mňa díval.
" Tak už niečo povedz!" skríkla som, no on bol stále ticho. Odtrhla som sa od neho a sadla si na chodník.
" Veď sa vrátim a donesiem ti nejaký suvenír, alebo nejakú inú hovadinu." Prisadol si ku mne.
" Ja viem, ja viem. Ale.. je to taká náhla zmena. Rok ťa neuvidím pričom sa vídavame asi dva krát za mesiac."
" Veď ja sa ti vrátim. A v poriadku."
" Sľubuješ?" pozrela som sa na neho.
" Sľubujem." Oprela som si hlavu o jeho rameno a vydýchla. Sedeli sme tak asi minútu.
" Ale donesieš mi nejakú hovadinu, jasné?"
" To sľúbiť nemôžem. Ale kúpim ti nejakú parádnu vec, ktorú nikdy nezahodíš."
" Dobre."
Šli sme do vnútra ale skôr než sme tam boli, zazvonil mi telefón.
" Vidieť ťa v náručí iného ma dosť deptá. Aj keď je to len bratranec. Žiarlim, vieš o tom?" ozval sa Tony.
" Tony?"
" Áno?"
" Kde si?"
" V tom baráku oproti. Mám tu kamaráta."
" Od kade vieš kde býva moja babka a vlastne všetko."
" To poviem až v tom lese"
" Už som ti povedala, že do lesa nepôjdem."
" Sme na druhom konci mesta, tá tvoja vidina tu nebude. A ako hovorím, budeš tam so mnou."
" Noo, dobre. Tak o 5 minút, na konci tejto ulice."
" Budem čakať." Zložil. On proste vždy zloží prvý! Musím mu tú úchylku zrušiť, alebo ho aspoň predbehnúť. Vnútri som povedala, že sa idem prejsť a Dukovi, že hneď ako prídem tam mu všetko porozprávam. Tony ako povedal už ma tam čakal. Chytil ma za ruku a viedol do lesa. Pravdaže sme sa celú cestu rozprávali.
" Tony? Ty mi neveríš, že som tam vtedy niečo videla?"
" Úprimne?"
" Pravdaže."
" Verím ti, ale nebojím sa toho."
" Hlúúúúpy. Čo keby sa niečo stalo."
" Nič sa nestane, neboj sa." Zastali sme, opreli sme sa čelami a zavreli oči. Hlasno som vydýchla.
" Neznášam ťa." Povedala som.
" Ja teba viac."
Zasmiala som sa a on prudko otvoril oči. Zrejme si prebral čo som povedala a čo povedal on.
" Počkaj, počkaj. Mala si povedať, že ma miluješ a nie, že ma neznášaš."
" No čo by si nechcel." Usmiala som sa a kratučko ho pobozkala. Nebol to ani bozk ako taký, len som si tak pritisla pery na tie jeho.
" Potom ale chápeš, že som to tak nemyslel. Ja ťa mám rád."
" Dobre vieš ako som to myslela, tak to neriešme."
" Dohodnuté."
Zaklonil ma a pobozkal. Pripadala som si ako v nejakom americkom filme alebo niečom takom, no bolo to krásne. Rozosmiala som sa a to prerušilo naše gesto.
" Sladká."
" Nezodpovedný."
" Sme mi to ale dvojka."
" To teda áno." Chceli sme sa pobozkať, keď medzi v kríkmi niečo zapraskalo. Trhla som hlavou a zadívala sa na to miesto.
" Čo sa deje?" spýtal sa Tony.
" Ty si to nepočul?" znova to zapraskalo a ja mňa pomaly ovládal strach.
Tony sa len usmial a chcel pokračovať v nedokončenom no ja nie. Odšuchla som ho odo mňa a trpko sledovala ten krík. Lístie zašuchotalo a ja som začala cúvať vzad. Toto neveštilo nič dobré.


dúfam, že sa páčilo. dalsí dielik bude dúfam skoro. :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shiny =) Mjiteľka Shiny =) Mjiteľka | Web | 3. července 2010 v 0:41 | Reagovat

bože to si ako ukončila! ja ťa asi zabijem :D rýchlo pokračko :D

2 Tenny Tenny | Web | 3. července 2010 v 20:25 | Reagovat

Prej chviľou som dočitala tie predošle,pustim sa do toho,len čo vyvenčim psa:D:D

3 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 3. července 2010 v 20:36 | Reagovat

já se přidám k Shiny a zabiji tě taky, vrrrr, to se nedělá

4 Tenny Tenny | Web | 3. července 2010 v 21:07 | Reagovat

Hotovooo!:-)
Hej,ten Tony sa mi začina pacit:D:D
PS:Z toho kríku vyjde určite daky zajac alebo veverička:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama