All this can be otherwise - 12.diel - Návrat domov

22. července 2010 v 21:14 | sam |  S-All this can be otherwise
Ako som sľúbila, dnes pridám ďalší dielik. Keď mi Shiny tak verí, nesmiem a už vôbec ju nechcem sklamať. Hneď po pridaní idem na další dielik. Keď som nebola doma, písala som si nápady do SMS takže nejaké tri dieliky by mo mohli ísť ako po masle.. No ale už k tomuto dieliku. Dúfam, že sa bude páčiť. Príjemné čítanie. sam



V minulom diele:
" Gina, upokoj sa a povedz, kto sa vrátil." Povedala som pokojne.
" No predsa Tony! Vrátil sa!"
Zostala som stáť akoby ma obarili ľadovou vodou. Moje ruky ochabli a pohár s džúsom pomaly padal na zem, kde sa na koniec rozbil a tekutina sa rozliala po podlahe. Tony. Je späť. Konečne sa vrátil z Dublinu!

All this can be otherwise - 12.diel - Návrat domov

Je späť! On sa vážne vrátil!
" Grace, si v poriadku?"
Pozrela som sa na Ginu. V očiach mala niečo ako strach zmiešaní s prekvapením. Konečne som sa zobudila, vzala žinku a začala utierať rozliaty džús.
" Kedy sa vrátil?" spýtala som sa.
" Vraj dnes v noci."
Zdvihla som sa zo zeme a znova sa zadívala prekvapene na Ginu.
" Grace, pýtam sa vážne. Si v pohode?"
Nie, nie som. Ale to predsa nebudem hovoriť. Na miesto toho som sa len nevinne usmiala.
" Jasné, že som. Prečo by nie?"
" Len tak." Bolo vidieť, že mi neverí.
Sama by som sebe neverila. Tak ale je pravda, že mi to práve dva krát dobre nepadlo ale čo na tom.
" Vážne, Gina. Som v pohode. Tony je predsa minulosť."
" Dalo by sa hádať ale nechajme to teda tak. Čo nové....s Ethanom?"
Posadili sme sa pohodlne na barové stoličky a prebrali všetky možné témy ktoré nás napadli. To, že sme tam presedeli minimálne dve hodiny, nestojí ani za reč. Gina odišla okolo tej 8 večer. Dala som si skvelú sprchu a pod návalom únavy alebo skôr nových správ, som zaspala rýchlo.
Ďalší deň...Škola! Ako inak.
Sedeli sme s Ginou v lavici a počúvali výklad Matta- nášho triedneho, ktorý mal s nami hodinu. Ale aby som bola presná, počúva asi štvrtina triedy, ďalšia sa potichu bavila a ostatní robili čo ich napadlo. V norme pravdaže. Nikto predsa nestál o problémy aj keď len minimálne. Gina patrila medzi tých čo robili čo sa im zachcelo. Chvíľu si kreslila nejakú karikatúru a teraz si tuším pilníkuje a lakuje nechty. Neviem to isto. Je to možno aj tým, že som zložená na lavici a driemem. Nevnímala som ani poriadne klopanie na dvere a následné ticho v triede. Mám teraz svoju myseľ a svoje prázdno, takže je mi jedno aj keby začalo zemetrasenie.
" Grace?"
Kašlem na okolitý svet.
" Grace! Gina, povedz mi, že nespí!"
" Pravdaže nespí, len... nejako... ehm. Postarám sa o to."
" To by som bol naozaj rád."
" Grace. No tak, preber sa. Máme tu návštevu a Matt nie je práve dva krát nadšený, že spíš na JEHO hodine!" začala mi do ucha rozprávať Gina a pomaly mykať aj ramenom.
" Veď nespím." Zamumlala som.
" Grace!" skríkol zrazu Matt, čo ma dokonale prebralo až som sa prudko oprela o stoličku.
Uvidela som pohľady plné smiechu ale jeden naštvaný. Pravdaže patril Mattovi.
" Ehm, Sory Matt. Nejako som..."
" Zaspala?" povedala naraz celá trieda za mňa.
" Hej, presne. Stalo sa. Ver, že posledný krát. Vážne. Už sa to nestane." Hovorila som príliš rýchlo, takže len dúfam, že mi rozumel. Ale smiech od spolužiakov a vypuklá vráska na Mattovom čele potvrdila, že áno, rozumel. Už som videla ako sa nadychuje aby mi niečo povedal, keď niekto prehovoril spoza jeho chrbta.
" Každý občas zaspí na tvojej hodine, Matt. Učivo však doberie aj tak." Ten hlas.
" Tony." Šepla som a Matt sa uhol aby bolo na našu návštevu vidno.
" Hej, to máš pravdu." Pritaká Matt.
Tony prišiel a znova si prezerá všetkých spolužiakov. Znova tým jeho chladným, nedostupným pohľadom ako v deň kedy prišiel. Potom sa zastavil na mne. Jeho pohľad sa zmenil. Bol taký milý a súcitný. Nevedela som ho pomenovať. Prezrela som si ho od hlavy až k päte. Mal kratšie vlasy. Nie o moc ale mal ich kratšie. Jeho krásne modré oči stále žiarili odhodlaním. Určite sa zmenil. Jeho ruky. Sú väčšie. Určite posilňoval alebo niečo také. Proste má o niečo väčšie svaly. Veľa ľudí by si to zrejme ani nevšimli ale ja to vidím. Vrátila som sa späť na jeho tvár. Usmial sa na mňa. Znova tým jeho neodolateľným úsmevom, pod ktorým sa mi lámali kolená. Ale nemohla som to nechať tak. Proste som mu úsmev neopätovala a pohľad zarezávala znova do lavice. Cítila som ešte nejakú tú chvíľu jeho pohľad na sebe ale proste som to ignorovala. To čo urobil, na to sa len tak ľahko nedá zabudnúť. Matt ho posadil za mňa a Ginu. Nebol to najlepší nápad, ale nikde inde nebolo voľné miesto. Gina zrejme zistila, že mi nie je najlepšie a sama mi šeptom navrhla aby sme šli po zazvonení na WC. Prikývla som a ostatok hodiny som vzorne mlčala a snažila sa zaspať. Nepodarilo sa mi to. Moje trápenie prerušil zvonec ohlasujúci koniec hodiny. V tom momente som stála na nohách a aj s Ginou som sa ponáhľala na záchody. Slabé zvolanie môjho mena som ignorovala a ďalej šla preč z triedy. Dvere na záchody som skoro vyrazila. Hneď som sa oprela o parapetu okna a hlasno vydychovala. Toto nie je možné. To sa môže stať len mne! Cítila som ako ma Gina objala okolo ramien. Otočila som sa k nej, objala ju a začala nepatrne vzlykať až to prepuklo do plaču.
" Pšššš. Neplač. Bude to dobré. Neboj sa. Som tu s tebou." Snažila sa ma utíšiť Gina, no nepomáhalo to.
" Prečo Gina? Prečo sa musel vrátiť a pokaziť to?! Konečne som zabudla na to čo som k nemu cítila. Zakopala som to hlboko do môjho srdca ale keď sa znovu usmial ako to robil vždy, znova to vybuchlo. Znova to cítim. Nechcem to cítiť! Odišiel! Nesmiem to cítiť! Mám predsa Ethana, ktorý ma má rád."
" Netráp sa. Nestojí o to."
" Chcem ísť domov. Musím vypadnúť." Odtrhla som sa od nej a utrela si rukávom slzy.
" Čo? To teda ani náhodou! Máme už len jednu hodinu! Zostaneš pekne tu a prekonáš sa! Nebudeš predsa vôli nejakému obyčajnému chalanovi utekať! Nie! Ty sa nebudeš báť a prekonáš to!" Skríkla.
" Ale..." chcela som pokračovať no zrejme nebudem mať možnosť.
" Žiadne ale! Nás ženy podceňovali už pred pár storočiami a muži to robia aj teraz! Ty tu proste ostaneš a nebudeš sa báť nejakého Tonyho a jeho úsmevu. Vydržíš! Si predsa Carterová! Mama len tak neskončí v polovici operácie. Dokončí ju do konca a podarí sa jej! A otec je právnik, ktorý vždy vyhral. Máš výhru v krvi! Život zmysel má, tak sa ho neboj a bojuj!" kričala na mňa.
Gina bola vždy takáto. Vždy bolo nejaké východisko pokiaľ tu bola ona. Vmetala mi pravdu priamo do tváre a ja som len čumela.
" Ako som si zaslúžila takú dobrú kamarátku?" spýtala som sa jej. Chvíľu na mňa pozerala no na koniec ma objala. Umyla som sa, vysušila nezbedné kvapky, ktoré mi stekali po tvári a obe sme sa vybrali do našej triedy na poslednú hodinu tohto dňa. Hneď ako sme vošli dnu, zazvonilo na hodinu. Práve včas. Piatok, posledná hodina. Krásna chvíľa. Síce s prísnou učiteľkou ale aspoň ma prinúti myslieť na učivo. Tony bol zamestnaný nejakými spolužiakmi a zrejme sa ho pýtali ako bolo a také tie chalanské reči. Smelo som sa posadila do lavice a nachystala sa na ďalšiu hodinu. Profesorka vošla dnu a mohlo sa začať. Hodina ušla veľmi rýchlo a na moje počudovanie ma táto hodina aj bavila. Tonymu som sa vyhýbala aj tak. Vyšli sme pred školu, kde som sa rozlúčila s dievčatami a šla pomaly domov.
" Grace!" počula som ako na mňa niekto zavolal.
Keď som sa otočila uvidela som ako ku mne kráča Tony. Nechcela som aby šiel za mnou. Čakala som na nejakú záchranu, ktorá sa objavila. Ethan! Zastavil rovno vedľa mňa zo svojim autom a otvoril mi dvere. Hudbu, ktorú mal hlasno pustenú dal tichšie, a usmial sa na mňa.
" Ahoj kočka. Tak nasadaj." Neváhala som ani chvíľu a nasadla.
" Ahoj." Pozdravila som ale to mi už pristáli pery na tých mojich. Mierne som sa usmiala a mohli sme vyraziť. Ani som si radšej nechcela predstaviť Tonyho výraz.


Teším sa na komenty. xD a vy sa tešte na pokračko, ktoré by mohlo pribudnúť priebehom zajtrajška maximálne až pozajtra. xD
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Cärria Cärria | Web | 22. července 2010 v 22:13 | Reagovat

Jaaj..Rychle pokracko..:) Sem zvedava Jak se to vyvine..

2 Tenny Tenny | Web | 22. července 2010 v 23:46 | Reagovat

Je to skvelé!!=)
A je mi popravde luto Tonyho:-(
Ale ty to dako napravíš,však?:D:D

3 Aiko Aiko | Web | 23. července 2010 v 11:49 | Reagovat

Wow, tak zakončila si to skvele. Rýchlo pokračovanie! ;-)

4 zuzu zuzu | Web | 23. července 2010 v 12:47 | Reagovat

jeeej... :D toto sa vydarilo... :) som zvedava na Tonyho správanie... a hlavne, on sa mi pozdáva viac ako Ethan... nemôžem za to  :-D

5 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 23. července 2010 v 21:10 | Reagovat

krásná kapitolka, moc krásná, už se těším na další, bude rozhovor mezi ní a Tonym??

6 Shiny =) Mjiteľka Shiny =) Mjiteľka | Web | 24. července 2010 v 21:19 | Reagovat

paráda :D Tony by ho mohol potom  poriadne zbiť :D očakávam pokračko :D tešííím :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama