All this can be otherwise - 15.diel - Jama 1/2

27. července 2010 v 23:17 | sam |  S-All this can be otherwise
No. Tak trochu som vás zrejme prekvapila, že Tony je lovec vlkolakov. Priznám sa, že to pôvodne nemalo byť v pláne, ale ako som povedala ešte to nekončí. Dúfam, že vás pokračovania prekvapia, pretože mám už všetko premyslené. Až do konca. Už to len spísať. Na tomto som trochu popracovala, tak je o niečo dlhší než ostatné. No vlastne je extra dlhý. Príjemné čítanie. Sam


V minulom diele:
" Prečo mi znova klameš, Tony?!" povedala som mimochodom, no čo sa stalo potom, to by som nečakala ani v tej najhoršej predstave. Stalo sa to všetko v jednej alebo po prípade v dvoch sekundách. Tony šiel za mnou a vtedy sa pod nami prepadla zem. Bez metafory! Úplne do slova! Bolo počuť len Tonyho výkrik môjho mena. Prepadli sme sa do úzkej ale za to hlbokej jamy! Obaja sme upadli do bezvedomia.
15.diel - Jama
1/2

Stojím v strede futbalového ihriska. Všade je krásne. Slnko svieti, vtáci nadšene štebotajú. Pozrela som sa na oblaky. Všetko bolo také úžasné. Vtedy počujem krik. Z jednej strany ihriska ku mne beží Tony a z druhej Ethan. Keď jeden zbadal toho druhého, zastal. Obloha, ktorú som tak obdivovala sa začala meniť. Biele oblaky vystriedali šedé, skoro až čierne. Slnko prestalo žiariť a o vtáčiu operu nebolo ani len slychu. Keď sa pozriem zrazu pred seba, uvidím tvrdí boj medzi Tonym a Ethanom. Snažila som sa kričať aby prestali, no z mojich úst nevyšla ani len hláska. Chytila som sa za hrdlo a snažila sa povedať aspoň jediné písmenko. Len jediné. No nešlo to.
" Grace." Počula som ako ma niekto oslovil. Náhle sa začala zem podo mnou trhať na kúštičky a ja som sa pomaly prepadala pod zem. Ani Tony ani Ethan si nič nevšimli. Akoby vôbec necítili tie otrasy alebo čo. Slzy mi tiekli jedna za druhou a ja som nemala silu ich zastaviť. Padala som až som dopadla na tvrdú zem. Celé telo ma bolelo a všade vôkol mňa len hlina a prach.
Pomaly som otvorila oči. To bol teda sen. Vôbec sa mi nepáčila predstava byť niekde v nejakej diere a váľať sa v špine. Náhle som sa ale spamätala. Veď ja predsa som v nejakej diere! Porozhliadla som sa okolo. Jediné čo ma zaujalo najviac bol Tony. Ležala som na ňom. Teda ak sa v tejto úzkej jame, tá povedať, že som na ňom ležala. Spal. Tak krásne, no musím ho zobudiť.
" Tony vstávaj. Zobuď sa!" hovorila som no stále nič. Ten má teda tvrdý spánok.
" Tony no tak! Vstávaj!" zakričala som a dala mu menšie facky.
Hneď ako otvoril oči urobil bolestnú grimasu.
" Sakra to bolí." Zaskučal.
" Prepáč, že na tebe ležím ale s tvojou pomocou sa asi nepostavím."
" O to nejde. Moje koleno. Príšerne bolí."
" Koleno?" začudovala som sa.
" Hej, ľavé."
Ruky som pomaly a hlavne dosť opatrne posúvala dole k jeho kolenu. Nahmatala som ho, trochu prehmatala a usúdila, že nie je úplne v poriadku.
" Máš vyskočené koleno. Skúsim ti ho napraviť. Ale bude to bolieť."
" Hlavne nech to prestane."
" Dobre. Tak sa priprav."
Jeho koleno som pevne uchytila do rúk a zhlboka som sa nadýchla. Hneď na to som do neho udrela z jednej strany a z druhej ho pevne držala. Tony mierne vykríkol bolesťou, ale predsa je to muž, takže sa to snažil vydržať.
" V pohode?"
" Trochu to ešte bolí, ale prechádza to."
" To je dobre."
" Skúsime sa postaviť." Navrhol.
" Počkaj, tvoja noha ale nie je zvyknutá. Musíš ju rozhýbať."
" Teraz nie je možnosť. Rozhýbem ju keď sa postavíme."
pomaly sa dvíhal hore. Pravdaže ja som sa musela tiež snažiť aby sme obaja neskončili na zemi. TRESK! Znova sme boli tak ako pred tým. Bola som na ňom celou váhou.
" Musíme inak." Povedal a chytil ma za obe predlaktia.
" Skús sa postaviť. Ja ťa budem podopierať aby si nespadla. Potom sa postavím aj ja."
Uistila som sa, že mám nohy pevne na zemi a prikývla som na neho. Pomaly ma od seba odtláčal až som sa konečne postavila. Potom som mu podala ruku a trochu s námahou sa postavil. Hneď na to si pocvičil s kolenom, no podľa výrazu ho to stále bolelo. Oprášili sme sa a porozhliadli kde to vlastne sme. Nič mi to nepripomínalo. Len obyčajná jama, síce pekne hlboká.
" Kde to sme?"
" Vyzerá to ako pasca pre vlkolaka. Zrejme nie som jediný lovec v tomto meste."
" Prestaň si láskavo vymýšľať! Aj keby sa sem ten vlkolak dostal, nemal by problém vyskočiť von, predsa!"
" Je to špeciálne vykopané. Len sa pozri ako sme hlboko a k tomu, vlkolak by tu uviazol. Je to príliš úzke a tá stena je klzká. Niekto si musel dať poriadnu námahu aby to tu pripravil."
" Takže to skutočne existuje? Skutočne tie bytosti zabíjaš?"
" Áno."
" Ale ako to? Ako to, že si lovec? Môže ťa to predsa zabiť!"
" Nebojím sa toho." Povedal pokojne.
" Ale mal by si sa! Veď to nie je normálne!"
" Je to všetko príliš zamotané." Vzdychol.
" Keď sme tu takto v jame meter krát meter maximálne, môžeš mi vysvetliť všetky nejasnosti."
" Pýtaj sa."
" Fajn. Tak pekne od začiatku. Ten chlap čo ho našli mŕtveho v lese. Vraveli, že ho zabilo nejaké zviera. Vieš čo sa mu stalo?"
" Zabil ho druhý vlkolak."
" Tá krv, čo som našla bola zrejme jeho."
" Nie, tá bola toho druhého vlkolaka."
" A ten?"
" Toho som zabil ja. Jeho som však zakopal."
Zabil ho. Keby to aspoň nehovoril ako úplnú samozrejmosť bolo by to normálne. Ale zabil ho!
" Zabil si ho." Šepla som. " Tony, ty si zabil človeka!"
" Grace, keby to neurobím, zabil by ťa! Pomaly sa na teba chystal, ale bol som našťastie rýchlejší."
Bála som sa ho. Keby sme neboli v tej prekliatej jame, utekala by som od neho.
" Ale zabil si ho! Aj keď bol pod kliatbou, ale zabil si ho!"
" Bola to moja povinnosť. V ten deň to všetko prepuklo. Išlo po mne viac a viac tých beštií. Určite sa medzi nimi rozkríklo, že som lovec. Keď ale zistili, že mám dievča bolo to ešte horšie. Bola si blízko pravdy no bál som sa, že ti ublížia. Chceli ťa zabiť pretože si bola moja slabina."
" Tak si sa so mnou rozišiel." Dokončila som jeho myšlienku.
" V deň som sa s jednou tou bytosťou stretol. Pršalo. Preto si tiež cítila mokrého psa. Musel som sa zbaviť toho postu lovca. Keď už nie si lovec, dajú ti pokoj, no do vtedy po tebe pôjdu všetci. Preto som šiel do Dublinu. Šlo to so mnou a tam som sa ich zbavil. Na dobro. Všetkých som zabil a ty si mohla byť voľná."
" Zabil si. A nie jedného!"
" Musel som!"
" Takže tým to je v poriadku?" povedala som cynicky ale v skutočnosti som sa ho bála.
" Keby som tak nespravil, bola by si mŕtva! Som lovec vlkolakov! Tak som sa už narodil. Je to moje poslanie. Najskôr som sa tomu bránil ale čím viac som to skúšal, tým viac som trpel." Dal si dole tričko a na chrbte mal tetovanie v tvare zaťatej päste.
" Toto znamenie mi dali po narodení. Musel som poslúchať. Vždy keď som sa tomu zoprel bolelo to. Akoby ti do chrbta udieralo tisíc nožov. Neviem prečo ani čo to bolo zač. Často to pálilo ale nemohol som nič robiť. Tak som to prijal. Stal som sa najlepším. Bol som elitou!" obliekol si naspäť tričko.
" Budeš to mať navždy? Navždy tým budeš prechádzať?"
" Nie. Už viac nie. Znamenie mi ostalo no v Dubline som sa toho zbavil. Už viac nemusím byť lovcom. Je to na mne. Môžem zabíjať vlkolakov ale ak sa tomu budem chcieť zoprieť, tak mi to znamenie nič nespraví."
Pozrela som sa hore na oblohu, alebo skôr na to čo sa dalo vidieť. Premyslela som si ďalšiu otázku.
Ľudia moji. Povedala som, že tento dielik je extra dlhý aj keď to tak asi nevyzerá, čo? Dala som to do dvoch častí. Obe pribudnú dnes. Len som to nenechala v jednom diele. Keď je to dlhé, tak to po chvíli prestane aj baviť a takto to bude lepšie. Idem hneď pridať pokračovanie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama