All this can be otherwise - 15.diel - Jama 2/2

27. července 2010 v 23:20 | sam |  S-All this can be otherwise
Pokračovanie, ako som sľúbila.

V minulom diele:
" Toto znamenie mi dali po narodení. Musel som poslúchať. Vždy keď som sa tomu zoprel bolelo to. Akoby ti do chrbta udieralo tisíc nožov. Neviem prečo ani čo to bolo zač. Často to pálilo ale nemohol som nič robiť. Tak som to prijal. Stal som sa najlepším. Bol som elitou!" obliekol si naspäť tričko.
" Budeš to mať navždy? Navždy tým budeš prechádzať?"
" Nie. Už viac nie. Znamenie mi ostalo no v Dubline som sa toho zbavil. Už viac nemusím byť lovcom. Je to na mne. Môžem zabíjať vlkolakov ale ak sa tomu budem chcieť zoprieť, tak mi to znamenie nič nespraví."
Pozrela som sa hore na oblohu, alebo skôr na to čo sa dalo vidieť. Premyslela som si ďalšiu otázku.
15.diel - Jama

2/2
" Všetci sú taký?" spýtam sa.
" Čo teraz myslíš?"
" No, vtedy v tom lese. To čo som videla bol určite vlkolak. Bol aj 3 krát väčší než ja. Bol rýchly a čierny. Všetci sú taký?" pozrela som sa na neho.
" Nie, všetci nie. Každý je iní aj keď sú všetci rovnako rýchli."
" V čom sú iný okrem farby srsti a veľkosti."
" Nie sú to viditeľné znaky. Myslím, že niektorí sú akoby nadriadený a ostatný ho poslúchajú."
Znova som sa odmlčala a pozerala na nebo.
" Mal si pravdu. Je to všetko zamotané." Oprela som sa o stenu no razom sa znova vystrela.
" Áaau." Sakra na čo som sa napichla. Bolí to ako čert. Tony hneď pravdaže reagoval.
" Čo sa stalo?"
" Neviem, príšerne to bojí. Do teraz som si to nevšimla." Dala som si ruku na bok chrbátu, tam kde som ucítila tú bolesť a nahmatala som niečo veľmi nepríjemné. Oči som zrejme vyvalila najviac ako sa dalo. Trasúco som sa pozrela na Tonyho.
" Tony, čo tam mám?" pomaly som sa otočila k nemu bokom.
" Grace." Šepol a sledoval zamyslene môj chrbát.
" Tak čo to je?"
" Máš v sebe zapichnutý kôl, alebo nejaké drevo alebo čo to je."
" Čooo?" Ako to, že som to necítila. Veď ma to muselo bolieť! Ako je to možné???
" Ty to necítiš?"
" Nie." Skúsila som sa toho dotknúť a stále nič. Až keď som sa to snažila vytiahnuť, zabolelo ma to a poriadne. " Len keď si to chcem vytiahnuť tak to bolí."
"Zavolám záchranárov a tí sa o teba postarajú." Povedal a už vytáčal číslo 112.
Ani som nepočúvala, len sa snažila vymyslieť čo s tým urobím. Je pravda, že mám zdravotnícky kurz ale takýto prípad sme sa neučili!
" Dúfam, že nás nájdu skôr než bude znova noc." Povedal keď dotelefonoval.
" Znova?"
" Hej. Je už skoro obed. Obaja sme boli v bezvedomí, takže sme tú noc nejako prespali." Zasmial sa, no keď videl môj vražedný pohľad prestal.
" Povedal si im tiež naše mená?" spýtala som sa.
" Nie, prečo?"
" Možno nás hľadajú. Uľahčilo by im to prácu."
" Budú im musieť stačiť súradnice. Mená možno až potom. Dobre. Teraz doriešme ten tvoj kôl. Podľa mňa to nechaj tam." Povedal svoj ohromný nápad.
"Si sa zbláznil? Veď sa mi to zapáli. A ja nechcem mať hnisavý bok pomaly až chrbát." Vtedy ma niečo napadlo.
" Pomôž mi s tou trigovicou."
Pomaly som si začala dávať dolu trigovicu, pravdaže s pomocou Tonyho. Nezvládla by som to sama, prepchať to cez ten kôl nebolo ľahké. No ale nejako sa to podarilo. Dala som ju Tonymu. K môjmu ďalšiemu plánu som potrebovala dva kusy látky a keďže má Tony viac sily než ja, nechala som to na neho.
" Skús to roztrhnúť tak, aby rukávy tvorili dlhšiu časť látky. Niečo ako obväz." Hneď to pochopil a jedným trhnutím, to bolo. Fíha. Má teda oveľa viac sily než som si myslela.
" Čo chceš robiť?"
" Prvú pomoc."
" Zabudol som, že más zdravotnícky kurz." Priznal sa.
" S čím mám pomôcť?" pokračoval otázkou.
" Po pravde, budeš musieť spraviť všetko. Predpokladám, že ja toho nebudem schopná."
" Nejako ti nerozumiem." Kecal. Určite radšej nechce ani rozumieť. Zložila som druhú časť trigovice aby s toho vzniklo niečo ako vatová poduška. Aby mala do čoho nasávať krv.
" Chcem aby si spravil, to čo ti poviem. Sľúb mi to!" Zadívala som sa mu hlboko do očí.
" Grace, ale ja..." teraz s toho bude cúvať nie?
" Tony! Dokážeš zabil vlkolaka ale pár ľahkých pokynov odo mňa nie? Prosím. Sprav čo ti hovorím."
Tony nakoniec prikývol " Sľubujem." Tak, mohla som začať vysvetľovať o čo mi ide.
" Potrebujem aby si mi to vytiahol von."
" To teda nie! Bude ťa to bolieť a nevieš čo sa môže stať!" začal.
" Prestaň! Veď si mi to sľúbil." Odmlčala som sa a urobila k tomu psie oči.
" Dobre teda."
" Hneď ako to vytiahneš, prilož mi k tomu tú zloženú časť trigovice. Určite mi s toho bude tiecť krv, tak k tomu pritlač. A na koniec to len priviažeš tými rukávmi. Dobre?"
" Dobre." Prikývol po chvíli, pretože som v jeho očiach videla, že váha.
" Som pripravená. Môžeš." Teraz som kecala ja. Vôbec nie som pripravená!
Prikročila som bližšie k Tonymu, teda pokiaľ to ešte šlo, chytila som sa jeho trička a prikývla na neho. Viem, že to nie je pre neho ľahké, ale ak mi chce pomôcť, musí to spraviť. A ja sa toho musím zbaviť. Pomaly som si položila hlavu na jeho rameno a zadívala sa do hlinenej steny. V očiach a celej mysli mi vládol strach. Cítila som ako Tonymu bije srdce. Nechce to urobiť ale musí! Jednu ruku mi položil na bok zrejme aby ma k sebe pevnejšie pritiahol a aby ma držal počas tých mukou, ktoré ma čakajú. Pocítila som menší tlak na tom dreve. Takže Tony sa toho už chytil. Zavrela som oči a čakala to osudové vytiahnutie.
" Prepáč." Šepol.
Asi 10 sekúnd sa nič nedialo, len môj dych sa zrýchlil. No a potom to prišlo. Tony tak prudko vytiahol ten kôl, že až rukou narazil do steny. Z očí mi vyhŕkli slzy a môj výkrik sa šíril. Kričala som aj keď len pár sekúnd no tá bolesť bola neuveriteľná. Nechty som zarývala do Tonyho čo zrejme sám zistil. Cítila som jeho srdce. Bilo mu ako splašené. Tiež som pocítila, že ma chce objať a utíšiť ma, no uvedomil si, že nesmie. Len sťažka pregĺgal .Musí splniť čo mi sľúbil. Môj hlas utíchol, bolo počuť len zrýchlené dýchanie. Vtedy som pocítila ako mi, teraz už na čerstvú ranu, prikladá trigovicu a pritláča to k nej. Znova som sa trochu napla no Tony ma pevne držal a to mi veľmi pomáhalo. Pomaly ma pustil zo svojho zovretia a veľmi opatrne mi obviazal rukávy z trigovice okolo pásu, aby držali tú druhú časť. Hneď na to ma objal a ja som mu to opätovala. Slzy sa vpili do jeho trička. Stále to bolelo, no nemohla som s tým nič iné robiť. Pocítila som ako sa pomaly vezieme na zem. Tony sedel a mňa mal v náručí. Celú dobu ma objímal a jeho srdce pomaly prestávalo byť ako na poplach.
" Tony." Šepla som. " Ďakujem."
Nahol sa ku mne a pobozkal ma na bol čela. Ležala som na ňom a snažila sa nevnímať tú bolesť. Viem, že mi rana krváca. Bola som si toho vedomá. Tony ma ale upokojoval. Hladil ma po vlasoch a to mi pomáhalo. Chvíľu sme len tak ležali a neprehovorili ani slovo, keď ma napadla jedna závažná otázka.
" Tony. Je to teda pravda, že chceš ísť na vysokú vojenskú ako si povedal otcovi?" počula som ako sa usmial.
" Nie, Grace. Teraz už nie. Je pravda, že som tam chcel ísť ale len preto aby som mal ešte lepší výcvik ako teraz. Pomáhalo by mi to v lovení, ale s tým som skončil. Takže žiadna vojenská."
" To je dobre." Tiež som sa usmiala aj keď cez tú bolesť to nebolo najľahšie.
" Vieš Tony. Ja..." nedopovedala som mu čo som chcela , pretože ma prerušil.
" Pšššt. Nič nehovor. Potrebuješ si oddýchnuť."
Znova som sa usmiala. Tony ma neustále hladil po vlasoch čo bolo veľmi príjemné a uspávajúce. No nebolo to hladenie čo ma uspávalo. Dostávala som sa pomaly do bezvedomia. Vedela som to. Moja trigovica sa určite pomaly nasakovala krvou. Oči mi pomaly začali klipkať.
" Nesmiem zaspať." Povedala som.
" Tak nespi." Zasmial sa. " Rozprávaj sa so mnou."
" Musíš ma donútiť nezaspať." Musím rozprávať aby vedel, že som stále pri vedomí. Hovorila som dosť potichu a takým neprítomným hlasom no to bolo koniec koncov jedno. Proste nesmiem zaspať!
" Vieš o tom, že Iné Kafé sa rozišli a teraz znovu dali dokopy? Som im za to veľmi vďačná. Je to úžasná skupina." Stále som hovorila tým divným tónom hlasu.
" To je super! Niekedy pôjdeme na ich koncert ok?" Bol ku mne tak milý. Nie že inokedy nebol ale teraz to proste potrebujem. Musí ma udržať bdelú.
" Asi ťažko. Oni totiž sú z Európy a my sme v Amerike."
" Nevadí. My proste pôjdeme."
Je taký skvelý. Neviem stále či mu mám odpustiť kvôli tomu, že odišiel no mám ho rada. Ba čo! Stále ho milujem! Z môjho rozmýšľania sa mi zavreli oči, ktoré som sa snažila mať čo najviac otvorené.
" Grace?" počula som jeho krásny hlas.
" Keď z ľudského tela... vytečie pol litra krvi.... upadne do bezvedomia." Povedala som potichu.
" Grace! Musíš zostať hore! Počuješ?" chcela som mu vyhovieť no nemala som na to silu. Jeho hlas sa mi vzdialoval až som prepadla do tmy. Proste som bola znova v bezvedomí.
Dúfam, že sa páčilo. 16.diel mám premyslený. Takže zajtra sa do neho pustím. Dnes som už dosť uťahaná, takže ma pochopte, že sa mi nechce. No čo.. Lenivosť je lenivosť. :D Nechajte mi komenty prosiim :D Vaša sam xD
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 28. července 2010 v 11:16 | Reagovat

au... to muselo sakra boliet.... chuda Grace... dufam, ze ich skoro vyslobodia... ;-)

2 Aiko Aiko | Web | 28. července 2010 v 12:08 | Reagovat

Fuj, až mi prišlo nevoľno keď som to čítala...dúfam, že bude v poriadku...

3 wolfgirll wolfgirll | 28. července 2010 v 15:27 | Reagovat

hmmm...dobre, ze bola na tom kurze :-)
inac som cakala ze sa ho este spyta na ethana... :-)

4 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 28. července 2010 v 21:43 | Reagovat

wauuu, a jauu, ji to muselo bolet, chudáček Grace, to přežije, musí, krásně vymyšleno :-)

5 Cärria Cärria | Web | 28. července 2010 v 23:18 | Reagovat

Jaj.. To muselo opravdu dost bolet.. Doufám, že ji nenecháš umřít,ale tak, snad né.. :)) Jinak pěkná kapitola.. :)

6 Tenny Tenny | Web | 30. července 2010 v 19:46 | Reagovat

Ahojky,som spat!:-)
Vaše pribehy mi si přečitam zajtra,ak vam to nevadi:-(
Len sa musim pozrieť,kde som skončila..:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama