All this can be otherwise - 7.diel

3. července 2010 v 21:42 | sam |  S-All this can be otherwise
Pridávam ďalší dielik, ale pred tým som si poriadne rozmyslela ako ho ukončím, pretože sa zrejme začnem báť o svoj život. Ukončila som to dosť napínavo takže chápem. xD V komentároch som našla aj typ, čo by mohlo vyskočiť s toho kríku. Inak, keď už sme k tejto téme. Som komentárom veľmi rada. Vždy potom radšej píšem. xD A tak tomu bolo aj dneska. xD V tomto diele bude trochu zaujímavá debata. Ale nechcem vás dlhšie zdržovať, určite sa tešíte. teda aspoň dúfam. takže príjemné čítanie. sam xD
All this can be otherwise - 7.diel - Otec
" Niečo tam je." Šepla som.
" Neboj sa."
Lístie stále šuchotalo a ja som chcela čo najskôr vypadnúť. Ale čo Tony? Nemôžem ho tu predsa nechať len tak samého. Čo ak by sa mu niečo stalo?
" Tony poďme preč." Povedala som trasľavým hlasom. Potom ma však napadlo, aké bolo to čo som videla veľké a hlavne rýchle. Nestihli by sme ujsť a to, že by sme utekali by tú vec aj zabavilo. Pohrala by sa s nami ako mačka s myšou a to by bolo ešte horšie.
" Nič tam nie je." Usmial sa, hodil do kríka malý kameň. Vypúlila som oči ako sa len dalo. Je normálny? Nám tu ide o život a on to chce ešte aj viac rozzúriť? Kŕčovito som sa ho chytila za ruku a čakala najhoršie. Zrazu niečo zavrčalo a mňa pomaly chytali hisáky. Z kríka vyskočil naším smerom veľký čierny............................
" Ty...Kokos. To čo je?! Vôli strachu mi pomaly vypovedalo srdce a ono to je len blbý pes?" zvýskla som a naberala do pľúc dych.
" Bola by si radšej keby tam bolo niečo iné?" usmial sa a podišiel bližšie k nemu. Pes sa prikrčil a Tony ho poškrabal za ušami. Vyzeral byť prítulný. Hneď na to z kríku vybehla veverička. Keď ju ten pes zbadal, začal bežať za ňou a tak sme ho stratili z dohľadu.
" Nie to nie. Ale... achhh. Nepríjemné." Vzdychla som si.
Od tej udalosti sa nič také nestalo. Dokonca už pár mesiacov. Vianoce aj Nový rok sme strávili spolu. Pravdaže sme si svoje milujem ťa povedali už dávno. Začal s tým Tony a ja som sa mu priznala tiež. Keď sme po novom roku prišli do školy ruka v ruke, nie je jeden sa otáčal a dalo by sa povedať, že čumel. Neprekážalo nám to. Proste sme boli dvaja zaľúbení a ostatné nám je šumák. Občas ma trápilo, že Tony tak raz za mesiac zmizol a neukázal sa asi tak 2 až 3 dni. Vysvetlil mi to tak, že zistil, že má nejakú rodinu v zahraničí, tak sa s nimi spája. Začal máj a Tony občas chodil do školy na bicykli. V jeden deň som sa ponáhľala zo školy, pretože mi cez prestávku otec volal, že hneď po škole mám prísť domov. Zrejme niečo potrebuje. Tonymu som ani nič nestihla povedať, pretože sme sa delili poslednú hodinu na dve skupiny a každý je v jednej. Hneď ako zazvonilo som sa ponáhľala domov. V ušiach som mala slúchadlá a počúvala som hlasnú hudbu aby som sa aspoň na chvíľu rozptýlila. Otec vždy niečo potrebuje. A ako inak, ja musím byť tá čo pomôže aj keď iba s úplnou hovadinou. Ide ale o to, že povie mne aj keď má na to svojich ľudí. Nepochopím to. Tak si teraz vykračujem, pomerne rýchlo, domov, počúvam hudbu ale keď do mňa skoro narazí nejaký idiot, mala som na mále aby som sa udržala a bola ticho.
" Čo do.... Tony?" pozrela som sa na neho a on sa len tupo vyškieral. Je taký optimistický a to sa mi na ňom nehorázne páči. Dala som si slúchadlá z uší.
" Gina mi povedala, že si už šla domov. Nevedel som o tom. Mohla si ma počkať."
" Prepáč ale otec mi volal. Mám sa ponáhľať domov a práve preto som ťa nemohla počkať."
Tony chcel niečo povedať ale zazvonil mi telefón tak chvíľu počkal.
" Áno?"
" Grace kde si! Ponáhľaj sa domov. Nemôžem dlhšie čakať!" a zložil.
" Kto volal, že si taká otrávená?" usmial sa.
" No čo myslíš? Otec už vraj nemôže dlhšie čakať."
" Tak nasadaj, odveziem ťa."
" A si si istý, že je to dobrý nápad? Nespadneme?"
" Pri mne sa ti nič nestane."
" Dobre tak ti teda verím."
Nasadla som si na tyč a Tony sa rozbehol. Bláznivá jazda. Pár krát som mala pocit, že každú chvíľu spadneme ale Tony to vždy prekvapivo perfektne zvládol. To je môj miláčik. Ochránil by ma. A ja mu verím. Opakuje to často. Pravdaže aj to ako ma má veľmi rád a jeho sladké bozky tiež. Zastal pred mojim domom a ja som sa rozosmiala. Neviem čo mi príde také smiešne ale teraz som to zo seba proste vypustila. Pobavene sa na mňa díval a zrejme aj dosť šokovane. Konečne som sa upokojila a pristúpila som k nemu bližšie.
" Aj nabudúce ťa zveziem, keď sa ti to tak páčilo."
" Dobre."
" Dostanem pusu?"
" Vieš, čo ma teraz napadlo? Že my spolu vlastne ani oficiálne chodíme."
" Čo?" vyzeral prekvapene.
" Noo, nikdy si sa ma to nespýtal. Proste sme sa len dali dokopy."
" Aha. Takže by som sa ťa to mal spýtať teraz čo? No dobre. Takže... Chceš so mnou chodiť?" pobozkal ma bez toho aby si počkal na odpoveď.
" No neviem, neviem. Keď si predstavím koľko pekných chalanov je, tak by som možno mohla dať šancu niekomu z nich." Chytila som sa za bradu aby to vyzeralo akoby si to predstavujem.
" Ale každopádne hovorím áno. A nikdy to nechcem zmeniť." Objala som ho okolo krku a čakala kým pretrhne ten rozdiel medzi nami.
" Tak sa mi to páči, maličká." Pobozkal ma. Konečne. Aj by sme to zopakovali, keby nás nevyrušilo hlasné odkašľanie. Vytreštila som oči a otočila sa ku vchodovým dverám. Stál tam otec! A nevyzeral že by bol dva krát nadšený. Fúúúúha.
" Do vnútra. Obaja." A stratil sa vo vnútri.
Pozrela som sa na Tonyho, ktorý tiež vyzeral prekvapene. Snažila som sa ho povzbudiť úsmevom ale neviem či to pomohlo. Urobil ten istý úsmev ako vždy, takže aspoň ja som mala pocit, že je všetko v pohode.
" Hlavne pokojne." Povedal. Nemala by som to skôr povedať ja? Len aby nepovedal niečo čo hovorí mne keď sme sami. Nie je to tak, že hovorí nejaké perverzné veci ako veľa iných chalanov ale niektoré naše rozhovory by nemusel počuť nikto. To by moc dobre nedopadlo a otec by ho vyrazil aj s dvermi. Zamkol si bicykel a obaja sme vošli do domu. Vyzuli sme sa. Tony nechal topánky rozhodené a tak som mu naznačila aby to upravil, zrejme pochopil a tak to hneď spravil. Chytila som ho za ruku a viedla do obývačky, kde ako som predpokladala, sedel otec. Posadili sme sa oproti nemu ale stále som ho kŕčovito držala za ruku. Otec nás prepaľoval pohľadom ale bol stále ticho. Asi po minúte zadal prvú otázku.
" Ako dlho?"
" Už to bude pol roka." Odpovedala som.
" Je snáď nemý?"
" Čo plánuješ do budúcna?" pokračoval otec.
" Chcem ísť na vysokú a potom pracovať v odbore ktorý vyštudujem." Povedal pokojne Tony.
" A aký to má byť odbor?"
" Vojenský."
Čože????? To mi ani nepovedal!! On chce ísť na vojenskú školu? Veď to ho už ani pomaly nikdy neuvidím. Ešte chce pokračovať, tak dokončil svoju vetu. " Vlastne to nie je ani tak vojenský odbor ale je to k tomu najbližšie. Podľa mojich plánov budem mať dostatočne dosť času venovať sa Grace. Postarám sa o ňu a tiež bude mať moju ochranu."
Prečo sa mi zdá, že plánoval našu budúcnosť. Pravdaže som rada, ale mohol mi to povedať. Pozrela som sa na otca. Ten si len poriadne vydýchol. No zdá sa mi, že nie je spokojný.
" Ako dlho ste spolu chodili kým si sa s ňou vyspal?"
Počujem dobre? To čo má byť?!
" Otec!" vykríkla som a tým dala najavo ako veľmi je to súkromné.
" Zdá sa mi, že ti verí takže by si nemal problém prehovoriť ju. Tak? Ako dlho?" pokračoval a mňa ignoroval.
" Otec! To ale...." nedokončila som, vďaka Tonymu. Stlačil mi ruku a tým dal najavo, že je všetko v poriadku.
" Pán Carter. Vašu dcéru milujem a nikdy ju nebudem nútiť do niečoho, čo by sama nechcela. Ak sa so mnou bude chcieť viac zblížiť, bude to čisto len jej rozhodnutie."
Teda tak ja som čumela. Povedal to tak samozrejme. A dúfam, že to tak aj myslel. Nikdy sme sa spolu o tom nerozprávali. Je to ten najúžasnejší chalan akého som kedy stretla!! Otec sa mu hlboko zadíval do očí.
" Mám ešte veľa práce. Náš rozhovor budeme musieť presunúť na inokedy. Rád som ťa spoznal." Povedal a odišiel do svojej pracovne. Pozerali sme sa za ním a musím povedať, že neviem čo to znamená. Chvíľu sme hľadeli na dvere, kým to Tony neprerušil.
" Rád som ťa spoznal? To je dobré alebo ma chcel len upokojiť a nabudúce mi odstrelí hlavu." Pozrel sa na mňa a ja som sa usmiala. Po pravde neviem čo to malo znamenať, ale mám pocit, že je to dobre.
" Podľa mňa sa mu páčiš. Ale nie som si 100% istá." Zasmiala som sa a Tony ma pobozkal.
" Už budem musieť ísť, maličká. Uvidíme sa neskôr. Večer ti zavolám." Znova ma pobozkal a vytratil sa.
Ani som nestihla zareagovať. Bola som stále mimo. Ale šťastná. Čakala som, že otec bude neviem ako vyvádzať, ale toto ma prekvapilo.
Dúfam, že sa páčilo, a necháte mi komentár. Pretože sa podľa nich riadim.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Shiny =) Mjiteľka Shiny =) Mjiteľka | Web | 3. července 2010 v 22:56 | Reagovat

úžasné :D takže zajtra tu očakávam pokračovanie :) a asi si zabudla perex :D :D :D

2 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 4. července 2010 v 2:49 | Reagovat

[1]: hej viem, spomenula som si na to az ked to tu bolo, ale sak nevadi. nabuduce... :D

3 Tenny Tenny | Web | 6. července 2010 v 21:42 | Reagovat

Heeej,bombaa!:-)

4 Selené Selené | Web | 18. dubna 2012 v 21:10 | Reagovat

no zatím jsou kapitoly překrásnééééééééé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama