All this can be otherwise- pokračovanie

5. července 2010 v 20:39 | sam |  S-All this can be otherwise
Zlatíčka moje, tu je sľubované pokračovanie. Rozhodla som sa sem dať, nejaký ten zvrat udalostí, takže dúfam, že nebudete moc prekvapení. Príjemné čítanie. :D Pardón za chyby.
Sam


All this can be otherwise - 8. diel - Zlá správa či len nepríjemná zmena?


1/2


Prechádzala som sa lesným chodníkom. Bola noc a spln krásne svietil. Zrazu som pred sebou zbadala Tonyho. Na tvári sa mi vykúzlil úsmev a tak som začala bežať za ním. Usmieval sa. Niečo však skočilo pred neho a hladno sa to do neho zahryzolo.
" Tony!!" skríkla som.
To zviera prestalo a pomaly sa to otáčalo na mňa. Po tvári mi stekali horké slzy. To čo tak hladno zahryzlo do Tonyho bol veľký vlk. A nie taký obyčajný. Stál na zadných a chrbticu mal ako človek, zhrbený ale predsa len. Tonyho telo bezvládne padalo na zem. Čo sa to deje? Tony. Toho veľkého vlka som videla aj pred tým. Bolo to veľké a čierne. Videla som ho v tú noc, keď som našla tú krv v snehu. Pozrela som sa dolu. Pod mojimi nohami bola krv! Tony. Pozrela som sa znova na toho netvora, ale nebol tam. A tak isto ani Tony. Kde sú? Nechcem byť lovená zver ale viem, že som teraz na rade. Nebudem sa brániť. Tony je preč. Kde je tá ochrana čo mi vždy sľuboval?! Slzy mi tiekli potokom, a ja som nemala silu zastaviť ich.
" Grace." Ozvalo sa ako keby z diaľky ale pritom som to počula skoro vedľa seba.
" Grace." Znova sa ozvala ta ozvena ale ja som stále plakala. Bol to Tonyho hlas. Jeho by som spoznala všade, ale určite to je len z mojej hlavy. Stratila som ho.
" Grace." Ozvalo sa znova ale tresne za mnou.
Pocítila som na svojom krku dotyk. Ale nie obyčajný. Studený a tak trochu vlhký. Ani som sa nemusela otáčať. Viem, že za mnou práve stojí ten vlk, alebo ako to mam nazvať. Hmm. Je to niečo ako vlkolak. Ale nič také neexistuje, takže nie je možné aby to bolo ono. Zhlboka som sa nadýchla a pomaly otočila čelom tomu tvorovi no oči som mala kŕčovito zavreté. Čakala som to osudové zahryznutie a bola by som s Tonym, no nič sa nedialo. Pocítila som len ruku na mojej tvári. Bola taká chladná. Odhrnula mi vlasy z tváre. Pomaly som otvorila oči a uvidela môjho usmiateho!
" Tony." Šepla som a prestala plakať.
On len nesúhlasne zakrútil hlavou a znova usmial.
" Som tu s tebou." Počula som znovu tú ozvenu. Tony mi zotrel posledné slzy na mojej tvári.
Až teraz som si všimla, že má od krku až ku hrudi krvavý škrabanec. Ale aj tak sa smial.
" Si zranený."
" Musíš ísť domov. Nie je bezpečné, aby si ostala. Bež." Povedal a jeho úsmev sa začínal meniť. A nie len úsmev. Jeho oči chytali zlatú farbu a zamračený pohľad mu nechýbal. Ustupoval odo mňa ďalej a ďalej. Púšťal moju ruku a mne sa znovu spustili slané slzy.
" Tony." Znova som šepla. " Prosím, ostať so mnou."
" Grace, utekaj. Bež!" skríkol a potom na neho zažiarilo svetlo splnu. Jeho kosti sa predierali pomedzi kožu, ktorá sa začala sama trhať. Čierne chlpy sa mu objavili po celom tele. Skrúcal sa. Bolelo ho to. Je to vidno. Ale čo mám robiť? Teraz som už vedela, čo je s ním. Tony sa mení na vlkolaka.
" Tony, nie." Plakala som.
Vtedy so mnou trhlo a ja som sa ocitla na svojej posteli. Pot mi stekal po tvári. Bol to len sen. Všetko je len sen. Snažila som sa upokojiť čo sa mi na koniec podarilo. Do konca noci som už nezažmúrila oka. Stále som musela myslieť na môj sen. Ráno som vstala a pozrela von oknom. Je krásny deň. Teda, ja to pokladám za krásny deň. Prší ale mne to vôbec neprekáža. Mám sa stretnúť s Tonym, vraj mi chce niečo dôležité povedať a ďalej to už nemôže odkladať. Keď už bolo dosť hodín, vybehla som von do dažďa. Už vidím v diaľke jeho postavu. Ide ku mne pomalým krokom, s rukami vo vačkoch a kapucňou na hlave.
" Ahoj." Pozdraví ma, pobozká pravdaže, zoberie za ruku a ideme preč.
" Možno mám divný pocit, ale cítim mokrého psa." Tony bol stále zamyslený a díval sa do zeme.
" Aj ja." Prehovoril nakoniec. Vycítila som, že sa niečo deje, tak som zastala.
" Tony, čo sa deje?"
" Nič, čo by sa malo diať?" usmial sa ale nebol to ten jeho úprimný úsmev, ktorý hovoril, že je všetko v poriadku. Tento bol taký silený. Musí to byť vážne.
" Chcel si mi niečo povedať."
" Viem. Ale nie tu. Poďme sa prejsť do lesa."
Súhlasila som. Nepáčila sa mi tá atmosféra, ktorá medzi nami vládla. Celú cestu sme sa nebavili. Šli sme ďalej do lesa. Spoznala som to tu. Vtedy som tu našla tú krv. Na tomto mieste! Tony zastal a tak som tiež. Pustil mi ruku a postavil sa asi tak meter predo mňa. Bol mi otočený chrbtom no vedela som si predstaviť, že ho niečo žerie.
" Nevydržím ti ďalej klamať, Grace. Teraz už nie."
" O čom to hovoríš? Čo sa deje?" Otočil sa na mňa a v jeho očiach som uvidela, niečo čo ma prekvapilo. Úplne z nich sršil smútok.
" Určite si si všimla, že niektoré dni v mesiaci sa proste vyparím preč a neobjavím sa za 2 až 3 dni."
" Viem, vybavuješ to s tvojou rodinou. Sám si mi to vravel."
" Áno. Ale... to bolo klamstvo. Nemám žiadnu rodinu."
" Tak potom, kde si bol?"
" Všetky tie dni v mesiaci mali niečo spoločné. Vždy bol spln. A ja, moja povaha, moje poslanie, to proste vyžaduje aby som plnil čo mám."
" Nechápem. O čom to hovoríš?" Čo sa to tu deje?! Nikdy sa takto nespával.
" Musíme sa rozísť, Grace."
" Čože? Prečo?"
" Nemôžem dopustiť aby sa ti niečo zlé stalo."
Z očí sa mi spustili slzy. Je to ako v tom sne. Našťastie nie úplne rovnaké.
" Povedz mi čo si zač." povedala som medzi vzlykmi.
" Čože?" nechápal.
" Dnes som mala zlý sen. Bola som v lese, tak ako kedysi a pod nohami som mala krv. Videla som tú príšeru. Aj teba. Pohryzla ťa a ja som plakala rovnako ako teraz. Z ničoho nič si sa objavil za mnou a povedal si, že musím ísť domov. Vraj som v nebezpeční. A potom na teba zasvietil spln. Premenil si sa na vlkolaka! Viem že som naivná a nič také neexistuje, ale bála som sa. Tak mi aspoň vysvetli, prečo?!" zakričala som na neho poslednú vetu.
" Odchádzam do Írska. Naspäť do Dublinu. Musím si tam niečo zariadiť a potom bude všetko v poriadku. Vrátim sa naspäť a už nikdy nebudeš potrebovať moju ochranu. Zbavím sa toho a vrátim sa. Sľubujem." Podišiel ku mne a pobozkal ma na čelo aby zapečatil jeho sľub.
Nestihla som nič povedať. Zmizol. Úplne. Nechal ma v daždi a samú len s vetou, že odchádza. Ako mi toto mohol spraviť? Prečo? Prečo to spravil? Kde sú moje odpovede? Tony. Neodchádzaj. Prosím.



Je to trochu kratšie, priznávam.... tak ale nevidalo. moc. :D
pokračovanie nabudúce. xD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wicky Envy Leviathan Wicky Envy Leviathan | Web | 5. července 2010 v 21:13 | Reagovat

XDDD Aaaaaaa hezuuuu~ XD Noo ale smutne:_D

2 Shiny =) Mjiteľka Shiny =) Mjiteľka | Web | 5. července 2010 v 23:39 | Reagovat

ty jedna!!! :D mňa z teba porazí!! :D ako jej to mohol urobiť :D ale musím uznať že tým "zatiaľ" rozchodom to oživší príbeh..teším sa na pokračovanie :)

3 Fantasy-Hope Fantasy-Hope | E-mail | Web | 6. července 2010 v 21:51 | Reagovat

No páne jo, rozchod?? chudáček Grace, snad se všechno vysvětlí

4 Tenny Tenny | Web | 6. července 2010 v 21:53 | Reagovat

Suhlas s Shiny!!:D
Hej,ale pripomina mi to Twilight..:D:D
New moon,jak Ed opustil Bellu:D::D:D
Ale je to krasne napisanee=)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama