Blaze midnight moon 5

4. července 2010 v 19:56 | Shiny
pokračovanie pod perexom :)


Čo je správne?

Bolo to zvláštne byť Alpha. Nebola som priamo, bola som len partner Alphy ale to zo mňa robilo tak tiež vodcu svorky. Môj prvý lov nedopadol až tak hrozne aj keď som najprv musela zviera chytiť za kopyto a stiahnuť a poriadne som mu ani nevedela zahryznúť do krku keď sa metalo. Angel sa na mne náramne smial, vraj som vyzerala vtipnejšie než som si myslela. zostávalo ešte desať hodín do našej premeny. Fú, toľko času a nuda je strašná! Čo robievajú! Nenudia sa? Angel nás viedol na akúsi lúku kde sme si polahínali. "Neviem čo mám povedať Mirande." prehovorila som k Angelovi túliac sa k jeho teplému boku. Mala som hunatejšiu srsť ako ostatný, asi preto že som mala dlhšie vlasy, ale nebola mi zima a to bola výhoda. Angel mi olízol labu a zafunel. "Teraz s ňou nebudem môcť nikam chodiť, budem sa musieť od nej odtrhnúť, ale keď ona zostane sama. Nemôžem len tak opustiť svoju najlepšiu kamarátku. A povedať jej naše tajomstvo nebudem môcť. Čo mám robiť?" "Ja sám neviem Kes. My všetci sme museli opustiť svojich priateľov, dokonca tu Steve opustil priateľku, ale tvrdí že mu je dobre vo svorke. Vraj bu dievčatá vôbec nechýbajú. A tu Jerry a Frank sú v podstate ešte také prerastené vlčatá. Tí sú posadnutý tým, že môžu prenasledovať nejakých vrahov. Je to pre nich ako hra. A ja? Ja som najstarší zo svorky a som aj stvoriteľ a oni sú mi za to vďačný. Májú vzrušujúci život, tvrdia. Sú slobodný a budú žiť oveľa dlhšie ako keby boli obyčajný ľudia." Vypleštila som na neho oči. "To akože nestarneme?" "Ale pravdaže, starneme ale pomalšie. Napríklad keď tvoja sestra bude mať vnúčatá tak tie ťa prežijú. Možno aj tie ich ťa prežijú ale to s presnosťou neviem. Starneme strašne pomalým tempom." "To je úžasné." "Aj ja si myslím. Je len na tebe ako sa zachováš ku svojej priateľe ale bude to oveľa lahšie ak ju opustíš." "Niečo vymyslím." povedala som smutným hlasom a položila si hlavu na laby. Po niekoľkých minútach som sa Angela opýtala: "Vaše rodiny vedia o tom že ste....?" nedopovedala som vetu. Bia sa zaškeril a prehovoril. "Áno vedia o tom, museli sme im to povedať lebo keď sa dieťa vytráca kažú noc von tak je to čudné a väčšinov volajú políciu, však Frank?" podpichoval Angel Franka. Ten len zdvihol hlavu a zazubil sa na neho. "Frankova mama zavolala políciu, že ich syn bol unesený. Boli okolo toho veľké opletačky a musel sa priznať že ušiel. Potom jej to povedal, jeho mama si myslela že sranduje ale keď sa premenil skoro zošalela ale nakoniec si zvykla. Raz nás prekvapil tým že zostal s mamou doma. Zostal len preto aby si zvykla. Spolu boli na ich dvore a on ležal vedľa nej. Nakoniec si zvykla až moc. Aj rodičia Steveho a Jerryho si zvikli rýchlo." "A čo tvoji rodičia?" Pozrel sa na mňa smutnými očami. "Mne rodičia umreli pri autohavárií keď som mal 12 rokov. Vtedy som žil s babkou a potom som neviem ako bol vlkodlakom. Babka tiež už zomrela, takže už mám iba túto rodinu čiže vás" Bolo mi ho veľmi lúto, stratiť rodinu v takom veku musí byť hrozné. Nežne som ho oblízla na ňufák a zakňučala. Hneď na to som si mu hlavu položila na jeho laby a on si hlavu položil na moju. Spolu sme zaspali ale ten spánok netrval dlho. Naše zmysli začali brnieť. Všetci sme naraz zodvihli hlavy a pozerali sa rovankým smerom. Bolo vidieť že svorka je na seba tak tesne naviazaná. Zahladeli sme sa do lesa, videli sme iba svetlo baterky. Nepochybne to bol človek. Všetci sme sa postavili a čakali. Bola som trošku zmetená, nepoznala som situácie ako je táto. Nevedela som čo robiť keď sa stretneme s človekom. Všetci len tak nehybne stáli a ja som sa snažila rozpoznať situáciu kedy je čas na útek. Keď sa ten človek pomaly približoval, všetci sme ho videli jasne. "Do frasa! Lovec! Všetci sa schovajte!" zavelil tak rýchlo Angel že som si to nestihla uvedomiť. Všetci už boli ukrytý len ja som tam stála. Pochytila ma panika. Rozbehla som sa na to najdebilnejšie miesto aké ma mohlo napadnúť. Miesto kde sme ležali nebola vysoká tráva ale o 100 mwtrov dalej bola dosť vysoká. Utekala som tam, ešte som stihla počuť Angelove protestné knučanie. Lovec sa dostal na čistinku. Zastavil na mieste kde sme ležali, zohol sa a ovoňal trávu. "Viem že ste tu, cítim vašu prítomnosť. Jelene sa nikam predo mnou neschovajú." HE? On si myslel že sme jelene? Tak to je urážka! Do kelu s ním! Pomaly sa blížill k mojej skríši a je som tam musela len bez pohybu ležať. Mohli ma nejako zaučiť, aby som vedela ako sa správať pohotovo pri kontakte s človekom. Bol už pri vysokej tráve kde som sa ja schovávala. Pomaly do nej vkročil a odhŕňal trávu. Už bol pri mňe a nič iné ako útek mi neostávalo. Vyskočila som na nohy a rozbehla sa preč. Toho lovca som nijak neprekvaplia, bol pohotový. Zaznel výstrel a moje bolestné knučanie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 4. července 2010 v 20:20 | Reagovat

Sakra,sakra:D
Tuto poviedku ešte nemam přečitanu:-(
Snad odpustite...
Ale v najbližšej dobe sa do toho určite pustim! :-)

2 Shiny =) Mjiteľka Shiny =) Mjiteľka | Web | 4. července 2010 v 20:21 | Reagovat

táto poviedka je stará už 2 roky :D len som ju mala na starom blogu a teraz ju dávam sem :D

3 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 4. července 2010 v 21:20 | Reagovat

áá kruciš, takhle to useknout, snad se jí nic nestane

4 sam xD Majitelka sam xD Majitelka | Web | 4. července 2010 v 22:54 | Reagovat

moc podareny dielik.. heh...tesim sa na pkracko...xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama