Blaze midnight moon 6

8. července 2010 v 19:54 | Shiny
Tak vĺčatá tu je pokračovanie veeľmi starej poviedky :D pridávam ju sem len preto lebo mi je jej ľúto aby zanikla s blogom, ktorý som mala minule :D ten starý zachvíľku zruším a preto ju sem presúvam po častiach :D.....asi až zajtra pribudne Kronika temna a Sam možno dnes možno zajtra niečo pridá....tak bavte sa vĺčatá

Shiny


Takmer nezničiteľná.

Keď som sa snažila odskákať preč od toho lovca, vystrelil a jeho guľka ma zasiahla do stehna. Neuveriteľne to štípalo. Zrútila som sa na zem neschopná chôdze. Aktivoval sa môj obranný inštinkt a začala som na neho vrčať a ježiť sa. Namyslene ku mne podstúpil chlap v strednov veku s veľkými okuliarmi na očiach. Bol oblečený celý v maskáčoch. "Ja som vedel že existujete, preto som začal rozprávať o jeleňoch nech ma nepodozrievate. Ste vlkodlaci! Ja som vždy vedel že existujete, cez deň ľudia, cez noc obrovské vlky. Ste monštrá! Aké to je keď máš v tele striebornú guľku? Cítiš ako ťa to spaluje?" zákerne sa zasmial. Popravde som cítila len bolesť. Nie takú že ma to spaluje ale klasickú bolesť. Namieril na mňa svoju pušku a prehovoril. "Je ťa škoda, bohvie ako vyzeráš keď si človek, ale monštrum ako ty by nemalo existovať na zemi. Zbohom!" Zakňučala som pri pomyslení že je to môj koniec a vtedy som počula besné vrčanie. Bol to Angel ktorý sa smrtelnou rýchlosťou rútil na lovca. Ten nestihol ani registrovať a už bol po smrti. Zahryzol sa mu do krku. Jeho bezvládne telo pustil na zem a bežal s kňučaním za mnou. Steve, Jerry a Frank odtiahli jeho telo niekam do lesa. "Si v poriadku?" vystrašene a skľúčene ma kontroloval. "Nie mám guľku v stehne. Prečo práve striebornú?" Trochu sa pousmial. "To bol lovec ktorý mal len náramné šťastie že nás našiel. Bol v tom že naozaj existujeme a tipol si správne, ale bola to chyba. Teraz za to zaplatil. A tá guľka? No myslí si že nás dokáže zabiť len striebro ale to je blbosť. Dokážu nás zabiť len tak že nám rovno strelia alebo vrazia dačo do srdca. Len keď nám srdce zničia, vtedy zomrieme inak sme nezničiteľný. Tá guľka ti vypadne z tela sama ale až po premene. Ak sa zraníme ako vlkodlaci, vylieči sa nám to veľmi rýchlo keď sme ľudia. A keď sa zraníme ako ľudia, vyliečime sa ako vlci. Je to komplikované al účinné." "Toto som nevedela." "Toho lovca sme zabili s veľkou radosťou. Pokračoval by v love naďalej. bol presvedčený o tom že nás je viac. Bol jen parazit ktorý si zaslúžil zomrieť. Pomáhame aby bolo mesto bezpečné a aj tak sa poluje na našu kožu. To je tak nefér." Snažila som sa postaviť ale hneď na to sa mi podlomila noha a skoro som padla na zem nebiť Angela ktorý ma pevne ale jemne papuľou schmatol za kožu na šiji. Ako malé vĺča ktoré prenáša matka. "Dokážeš dôjsť do blízkosti tvojho domu?" "Myslím že nie." "Tak sa vyštveraj na mňa." pregúľala som očami a snažila sa mu vyštverať na jeho obrovský chrbát. Bola som od neho o polovicu menšia a to som si myslela že ja som obrovská. Neskutočné stvorenie do ktorého som bola zamilovaná. Steve mi pomohol s nasadaním. "Zakvač sa do srsti. Nepôjdem rýchlo ale len pre istotu. Jemne som mu zahrýzla do kožuchu. "Aká si ľahučká." konštatoval nahlas ale skorej pre seba. Zvyšok svorky sa k nemu pridal. Angel na čele našej vlčej rodiny sa rozbehol tmavým lesom. O pár minút sme boli v blízkosti domu. Tak blízko že by ho z lesa videl aj človek. "Keď sa premeníš ehm..tak...no budeš naha to ti je jasné." Vytreštila som na neho oči keď ma zložil. "Aj to si mi mohol povedať!" "Prepáč to ma nenapadlo. Pred premenou sa vždy vyzlečieme a pred domom keď sa premeníme si odložíme deky a utekáme do lesa. Hej Frank, Jerry, Steve môžte už ísť. Aby ste nemuseli behať po meste nahý." Všetci sa zasmiali pri čom vtipne cerili zuby. "Maj sa Kesidy!" pozdravili ma. Ja som sa tiež tak vtipne zasmiala. "Aj ja pôjdem už aby som niekoho nevystrašil. Keď sa premeníš rana sa to bude liečiť. Trvá to len pár minút a vypadne ti aj guľka.Potom choď domov a mi ťa počkáme pri tvojom dome. To je náš rituál. Svorka ostáva po kope aj keď sme ľudmi. Je to dobrý pocit keď sme pokope. To je tiež jedna z vlastností ktoré ti ostanú okrem zraku a bystrému sluchu a čuchu. Dobre ja pôjdem, ľúbim ťa." povedal nežne a bolízol ma na ňufák tak ako ja jeho a veľkou rýchlosťou sa rozbehol preč. Ležala som tam na zemi ešte pol hodinu keď som ucítila šteklivý pocit. Začala som sa premienať. Netrvalo to dloho, iba pár sekúnd a bola som človek. Videla som rovnako dobre ako keď som bola vlk a tak isto som dobre cítila a počula. Cítila som aj tú potrebu biť so svorkou. Teraz som sa cítila tak osamelá. Otrasný pocit. Cítila som šteklenie v stehne a videla som ako sa mi hojí rana. Guľka mi vypadla a rana sa zacelila. Konečne som sa postavila. Chcela som klasicky vojsť do domu ale mama bude už určite hore. Musím sa nejako dostať do mojej izby. Rozmýšľala som ako to urobím a inštinkty mi kázali aby som jednoducho vyskočila. Prikrčila som sa a odrazila od zeme. Hm! Aj to mi zatajili. Mám rovnakú pružnosť. Vyskočila osm na svoj balkón a vstúpila do izby. Bola som sa umyť, obliecť a učesať. Zišla som dole po schodoch ako normálny človek. "Dobré ráno mami, oci." "Ahoj, Kes! Ako si sa vyspala? A ocko tu už nie je." "Výborne." "To som rada. A počuj, hádam si nezabudla na ten výlet na chatu do hôr." HEEE??? ZABUDLA! " Ale kdežeeee mamiii. Nezabudla, hehe." "To som rada. No a tak som ti chcela povedať že odchádzame v utorok. Nie tak ako sme boli dohodnutý." Čoooo! V utorok? No úžas. Budem im pripadať ako psychopat. Ten pocit samoty ma bude zožierať!" "Dobre mami." snažila som sa to povedať veselo. "Ahoj Kes!" privítala ma Laura. "Ahoj! Mami ja už musím ísť do školy! Ahojte!" "Nechceš odviesť?" "Nie idem pešo! Ahojte!" Chcela som sa dostať už z domu. Keď ma Laura zastavila. "Môžem ísť s tebou? Moja škola je blízko tvojej." Vzdychla som si. "Tak poď ale pohni si!" "Idem si po tašku." Vybehla hore a rýchlo bola aj späť. "Ahoj mami!" zakričala na ňu a vyšli sme z domu. "Tak aké to bolo?" "Teraz sa o tom nerozprávajme." "Ako chceš. Tvoje oči majú zlatú farbu." "Áno tie sa mi zmenili. A dávaj pozor na pusu! Nieže sa preriekneš!" "Neboj sa." Keď sme došli na koniec cesty ktorá voedla k nám domov, už tam stáli. V strede stála moja láska. Mal čierne vlasy ako bola jeho srsť a oči plné nehy a radosti keď ma zbadal. Videl že so mnou ide aj Laura a zoširoka sa na ňu usmial. "Ahoj Kesidy!" pozdravil ma Angel a dal mi pusu, len letmo keďže bola s nami Laura. Ostatný ma zdvorilo pozdravili so smiechom tiež a ja som sa len zasmiala. "Chlapci! Toto je moja malá sestra, volá sa Laura." Frank, Jerry a Steve prišli k nej a škerili sa ňu. "Teší ma Laura! Ja som Steve hento je Frank a Jerry." "Aj mňa teší." Potom k nej podišiel Angel. "Ahoj ja som Angel." povedal takmer zvodným hlasom. Roztrapatil jej vlasy na hlave a zasmial sa. "Dosť sa podobáš na svoju sestru len ty si v menšom vydaní." a zasmail sa. Laura sa začervenala a tiež sa zasmiala. "Mali by mse už ísť do školy lebo zmeškáme!" karhala som ich. "Áno mami! Ako povieš." robil si so mňa Steve srandu. Ja som len vycerila zuby na znak menšej podráždenosti. Usmial sa ale nakoniec to nechal tak. Angel ma chytil za ruku a preplietli sme si spolu pristy. Bol to perfektný pocit keď som bola s našou partou. Všetci sme sa pohli v dokonalom súlade. Boli sme svorka neporaziteľných.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 8. července 2010 v 20:55 | Reagovat

nezničitelná smečka, no páni, úžasně vymyšleno, krásá

2 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 8. července 2010 v 21:57 | Reagovat

heh.. krasny dielik. vlastne ako vzdy co? :D hmm.. ja pridam hadam este dnes uvidim.. :D inak tesim sa na pokracko :D

3 Aiko Aiko | Web | 9. července 2010 v 13:29 | Reagovat

Dnes som sa konečne dostala k tomu, aby som si prečítala niečo na vašom blogu a vybrala som si práve tento príbeh. :) Takže teraz moje hodnotenie: Tie prvé dve kapitoly boli napísané dosť chaoticky, no postupne to už bolo lepšie. Príbeh má svoje čaro a dobre sa číta, to hlavne tomu, že je písaný strašne jednoduchým štýlom, ktorý sa tam hodí. Takže keď si odmyslím ten chaotický začiatok a tie gramatické chyby, ktoré ti sem tam ujdú, tak môžem povedať že sa mi to páči a určite si prečítam aj ďalšie časti ;-)

4 Shiny =) Shiny =) | Web | 9. července 2010 v 13:47 | Reagovat

[3]: Ďakujem :D to ti verím, že tam boli chyby :D ako som písala ten príbeh je 2 roky starý a to som s príbehmi vtedy len začínala :D čiže ani moja gramatika nebola bohvie aká :D :D :D no myslím že časom som si ju zlepšila :D....neviem teraz ako sú na tom moje druhé príbehy no budem sa snažiť :) aj kritiku treba, aby človek vedel na čom je a aby urobil ďalší krok dopredu :) ďakujeem zakomentíky :)

5 zuzu zuzu | Web | 14. července 2010 v 10:33 | Reagovat

suhlasim s Aiko, presne to iste si myslim.. trochu chaoticke a niektore casti jemne uponahlane, ale inak fajn a mam chut pokracovat v citani... ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama