Kronika temna:Cíti to tak isto?

4. července 2010 v 22:57 | Shiny |  S-Kronika temna
pokračovanie pod perexom :D nechajte veľa komentíkov a dúfam že sa vám dielik páčil :)


vlk
Kronika temna:Cíti to tak isto?

Rozkaz, ktorý som dal svorke splnili v celku dobre. Našli štyroch ľudí z WH. Ich pachy mi doniesli a podľa nich sme si ich postupne našli a zabili. Ich vodca musel zúriť. Popri tom som chodieval posilňovať na ihrisko a stretával som sa, teraz už častejšie so Sárou. Pravdaže boli s ňou aj jej dve kamarátky, no teraz som sa viacej rozprával so Sárou. Chodievame spolu na náš obľúbený čaj. Myslím že aj ona si ma obľúbila, pretože vždy keď sa jej uprenejšie pozriem do očí, srdce sa jej rozbúcha a sladko sa usmeje. Bola taká krásna, keď
sa usmievala.
Práve som s ňou bol na čaji. Už sme si sem tam vyšli aj sami dvaja na čaj, bez jej kamarátok. "Ako si predstavuješ ideálne dievča?" opýtala sa ma s úsmevom na perách aby nestála reč. Zazubil som sa na ňu. "No, musela by byť vtipná. Mala by rada prírodu a slobodu," Potom som sa na ňu ešte viacej usmial. "a mala dlhé, rovné, hnedé vlasy, zelené oči a krásny úsmev." Nachvíľku sa tvárila šokovane, no hneď sa jej tvár rozmrazila a zaiskrili jej oči. "No a volala by sa Sarah, nie?" "Áno! Ako si vedela?!" tváril som sa akože som prekvapený. "No som čarodejnica. Vieš, viem čarovať, lietať na metle, viem sa zmeniť na čiernu mačku!" "Je mi cťou ježibaba Sarah." Zaškeril som sa na ňu. "A čo tvoja rodina? Nikdy si mi o nej nehovoril." Prešla mnou bolesť. Čo jej mám povedať? Že vrah je v tomto meste?" Na prekvapenie ani ona sa netvárila nadšene. "Vieš, moja rodina umrela pri autonehode." Smutne sa na mňa pozrela. "Bože, ja som taká hus. Prepáč, to mi je ľúto." "To je v pohode. A čo tvoja rodina?" Znovu sa zatvárila zákerne so skrivenými ústami. "Moja rodina. Keď mám pravdu povedať, nenávidím moju rodinu. Robia niečo čo nie je správne. Môj otec si myslí že mňa a moju matku vlastní. Už veľakrát som ušla no vždy ma našiel. Moju matku bije a keď sa mám priznať," prestala hovoriť a vyhrnula si tričko. Na jej boku svietila asi 8 centimetrová jazva. "môj otec si už tiež párkrát vybil zlosť. Tú jazvu mám od noža. Porezal ma keď sme sa hádali. Pravidelne dostávam facky. Neuveriteľne ho nenávidím a nič s tým neurobím." Veľmi som zúril. Myslel som že rozbijem ten stôl. Ja ho asi zabijem! Ja toho muža zabijem! "Prečo si ho neudala?" opýtal som sa so zaťatými zubami. "Pretože by to bolo k ničomu! Nič by mu nedokázali!" "On je jeden z tých zbohatlíkov čo?!" "Dá sa tak povedať. Prosím, nerozprávajme sa o tom. Nie je mi z toho dobre." Povedala a kukal sa mi do očí. Mala v nich veľkú bolesť. To ma prinútilo urobiť jednu vec. Postavil som sa, prisadol si ku nej a silno ju objal. Znovu sa jej srdce zastavilo a ucítil jej ruky na mojom chrbte. Zrazu sa úplne uvoľnila a viacej sa ku mne pritlačila. "To je príjemné...To som povedala nahlas, že?" znervóznela. Začal som sa smiať. Bola taká vtipná. "Tak keď je to vonku. Naozaj sa cítim príjemne keď si pri mne." Povedala a pustila ma vtedy keď ja ju a znovu si sadol oproti nej. Odpil som si z čaju a pozrel sa na hodinky. "Za chvíľku tu už budú zatvárať." Povedal som jej a dopil si čaj. "Mali by sme ísť." Postavila sa dala si bundu a vzala tašku cez plece. Išiel som ju odprevadiť na to isté miesto kde vždy. "Boli mi s tebou dobre. Môžem?" a naznačila že ma chce objať. Len som jej otvoril náruč a objal ju. "Akoby si niečo zo seba vyžaroval." Podotkla. "Aj mne s tebou bolo dobre."
Potom som ju pustil a ona mi chytila tvár do dlaní. Najprv sa mi pozrela do očí, akoby v nich hľadala povolenie na niečo čo urobí. A potom priložila jej pery na tie moje. Nežne ma pobozkala a odtiahla sa. "Dobrú noc Diego." Usmiala sa a pobrala sa preč, ale než stihla zájsť za uličku, dobehol som ju a pritlačil o stenu. Vášnivo som ju pobozkal a potom si uvedomil, že sa prestávam ovládať. Hneď som ju pustil s usmial sa. "Dobrú noc Sarah." A pobral sa preč. Keď som ju stratil z očí rozbehol som sa rýchlo do lesa a nehľadel na to, že som si roztrhal veci keď som vbehol do lesa a premenil sa. Šťastne som bežal, ani neviem kam. Ani som si nevšimol že oproti mne beží moja svorka. Všimol som si to až vtedy keď som narazil do Amona. "Diego! Dobre že ťa vidím! Ľudia z WH sú tu! Majú strieborné nože! Už zabili dvoch vlkolakov. Radšej sme sa stiahli." Šťastie ma prešlo. "Koľko ich je!?" vrčal som. "Sedem." Ani som mu neodpovedal a rútil sa lesom. Všetky zmysli som rozprestrel lesom a hľadal, kde je rozruch. Lokalizoval som miesto a utekal tam. Moja svorka išla hneď za mnou. Pred tým než som tam vtrhol, zastavil som o niečo ďalej a prezrel si obete. V hlave som si urobil stratégiu. "Vy traja budete čakať v zálohe. Ak niekto ujde, alebo bude chcieť na mňa zaútočiť zozadu a nevšimnem si ho, vtedy zaútočíte."
Pochopili s pritlačili sa k zemi. Ja som sa vrhol na svoje obete. Musel som mať poriadne nastražené zmysli aby som počul pohyb každého z nich, aby som každý švih noža a aby som videl ich trpiace tváre. Zabíjal som jedného za druhým. Snažili sa ma zasiahnuť nožom, no vždy som sa včas vyhol. Náramne som si to užíval. Ostal už len jeden. Tomu som vytrhol nôž z ruky a pritlačil o zem. "Hej, Set! Poď si trochu ukojiť hnev, za to že ti zabili sestru!" Set ku mne prišiel s radosťou a zaujal moje miesto. Položil na neho labu a začal mu pazúry zarývať do tela. Chlap od bolesti syčal. Potom mu začal trhať mäso po veľmi malých kúskoch. Chlap kričal a zvíjal sa od bolesti. Nakoniec mu zahryzol do krku tak, že mu nepatrila k telu. Spokojne sme zmizli z toho miesta a smerovali sme si to k jazierku, zmyť tú hnusnú krv. Set sa tváril nanajvýš spokojne a mne sa vrátilo šťastie čo som mal pred bojom. Bol som presvedčený, že Sarah cíti to isté čo ja. 
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tizzy Tizzy | Web | 4. července 2010 v 23:05 | Reagovat

Máš krásny design!!

2 Tenny Tenny | Web | 5. července 2010 v 17:13 | Reagovat

Hned sa do toho pustim,len čo obehnem ostatne SB,ok?;-)
Tesim sa na tento diel ako male decko:D

3 Tenny Tenny | Web | 5. července 2010 v 17:41 | Reagovat

Je to krasnéé!Chudák Sarah:-(
Ale Diego je tiež taky magor:D:D:D
Ale chapem jeho radost nad zabijanim:D:D:D
(to vieš,ja niesom normalna..xD)

4 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 5. července 2010 v 20:24 | Reagovat

krásná kapitolka, úžasný příběh :-)
snad ublíží otcovi Sarah, zasloužil by si to

5 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 5. července 2010 v 20:29 | Reagovat

juj. krasne.. :D je to zaujimave... takze sa to paradne cita...:D tesim sa na pokracko ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama