Kronika temna:Prosba

11. července 2010 v 22:11 | Shiny |  S-Kronika temna
dúfam že som vás nesklamala vĺčatá :D pokračovanie pod perexom :D


vlk
Kronika temna:Prosba

Nič som nevnímal, nič som necítil, nič som nepočul, nič som nevidel. Bol som nič. Ten pocit by som mohol opísať aj tak, akoby ste sa stotožnili s ničotou. Iba tma, nemôžete hovoriť ani vo svojej hlave. Mohol som akurát vidieť tú tmu, ktorá sa okolo mňa obalila a nechcela ma pustiť z jej zovretia. Bude ma tam držať až dokým nevydýchnem posledný krát. Netuším, čo nastane potom. Mohol som len dúfať že sa stretnem so svojou rodinou a konečne budem mať pokoj, no bude ma zžierať to, že som nevykonal pomstu. Prisahal som na diabla, že zabijem ich vodcu. A v tom som začal cítiť, myslieť, počuť a vidieť aj keď zahmlene. "...síme si pohnúť! Už sú skoro tu Abir!" "Set, nestresuj! Snažte sa ho rýchlo priviesť k životu, čo najrýchlejšie! Ak bude potreba, ja a Amon to nejako zdržíme." "Abir! Nemáte šancu! Ženiete sa do záhuby! Diego vie niečo čo my nevieme a preto vie ako má bojovať a aj tak bol zranený! Vy v tom prípade nemáte šancu!" "Set. Diego je z mojej rodovej línie. Ja, jeho prastarý otec a otec to poznali tak ako sa to naučil aj Diego." "Takže...vy ste jeho Pra-prastarý otec?!" počul som ich rozhovor. Zaskočilo ma to. "Nao...naozaj?" opýtal som sa keď som bol schopný rozprávať. "Diego! No ták! Rýchlo sa postav! Musíte zmiznúť!" kričala na mňa Sarah, ktorá sa stále o mňa opierala. Podišiel ku mne Abir a ja som s ťažkosťou zodvihol hlavu a pozrel na neho. "Je to pravda synu. Nechcel som ti to ešte povedať, chcel som aby sme sa viacej zblížili, aby to nebol hneď šok pre teba." Naklonil sa ku mne a fúkol mi do ucha. "Diego, musíš sa snažiť postaviť! Striebro je už neutralizované, ale slabosť budeš pociťovať ešte dve hodiny a to nemáme toľko času! Skús ju potlačiť." Nabádal ma. "No skúsim to." Natiahol som si laby a snažil sa postaviť. Triasli sa mi, no nejako som sa postavil. Zatackalo ma do strany a už som letel dole. Našťastie sa oprel o tú stranu Abir a tresol do mňa aby som sa vyrovnal. "Zvládneš to ku mne?" opýtal sa ma. Oklepal som sa. "Myslím že hádam hej." V tom sa do stromu vedľa mňa zapichol strieborný oštep. "Rýchlo!" Všetci sa rozbehli, ale ja som si na chrbát musel ešte vyhodiť Sarah. Zakvačila sa do mojej srsti a rozbehol som sa. No zo začiatku to bolo nemotorné. Snažil som sa nemyslieť na únavu a do mojich nôh sa dostávala energia. Začal som sa rozpaľovať a pridal som do tempa. Pomaly som sa dostal na úroveň Abira. Usmial sa na mňa a ja na neho. Je krásne vedieť, že niekto z rodiny žije aj keď ho poriadne nepoznám. Určite s ním budem od teraz viacej v kontakte.
Sústredil som sa na beh, na nič iné, aby na mňa nedoľahla únava. Bežali sme veľkou rýchlosťou asi hodinu dokým sme sa dostali do Abirovho úkrytu. Vošli sme dnu a mňa nohy automaticky ťahali k pelechu, ktorý si Abir urobil na spanie.
Únava prešla celým mojím telom a zrútil som sa do mäkkého sena. Sarah zo mňa zliezla a otočila sa Na Seta, ktorý sa hneď premenil, tak ako Nihasa a Amon. "Bude v poriadku?" opýtala sa Sarah Seta. "Bude. Je len unavený, jeho rana bude za chvíľu zahojená, ale potrebuje oddych. Bude v pohode, neboj sa. Amon ma prikry dekou a hneď na to sa znovu premenil do vlčej podoby tak ako Nihasa a Set. "Ideme von pre istotu ak by niečo hrozilo." Povedal mi Abir a pobrali sa všetci von. Zostal som s ňou sám. S ťažkosťou som sa premenil a pozrel na ňu. "Zvládneme to spolu? Myslíš že to bude fungovať?" šepkal som. Dlho sa na mňa dívala a hrýzla si peru. Sama nevedela, nebola si istá. "Musí to fungovať, ja nechcem byť bez teba. Môj otec je len prekážka v mojom živote, ktorú musím preskočiť! Pokúsime sa o to." A pobozkala ma. "Odídeme z tadeto? Odídeme z miesta, ktoré máme radi? WH je prekážka, ale nie taká ktorú treba preskočiť! Treba ju zničiť a ja ju zničím! Neuspokojím sa, kým tvoj otec nebude prosiť o milosť a dokým si ja do neho zaborím moje tesáky! Celé WH musí padnúť a preto som zúfalý, lebo neviem ako to mám urobiť! Vyvraždím celý klan, prídu ďalší! Všade má svojich kumpánov!" "Preto je najlepšie odísť." "Možno máš pravdu, no tvoj otec okúsi moju silu. Prisahal som že ho zničím a to dodržím." Znovu sa na mňa smutne pozerala. V očiach mala kopu starostí. "Nejdem ti brániť, k uskutočnení pomsty. Svojho otca nenávidím, ale neželala by som mu smrť. Ale, ako by som dokázala ho ochrániť pred tebou? Nijako. Takže, do toho sa pliesť nejdem. Je to medzi tebou a ním. Nechcem aby sa stalo niečo tebe! Vrhnúť sa do sídla WH je samovražda."
Začal som premýšľať. Jediný spôsob, ako sa tam dostať, bol predstierať záujem o pridanie sa do klanu. Prídem ku nim, zložím prísahu, ktorá sa mňa ako vlkolaka týkať nebude, keďže ja nie som človek a oni to vedieť nebudú. Vyhliadnem si vhodnú príležitosť a zabijem ho, keď to bude očakávať čo najmenej. Moje plánovanie prerušilo rýchle bitie Sarahinho srdca. Pozrel som sa na ňu. V očiach jej žiarilo vzrušenie a divokosť. Naklonila sa k môjmu uchu. Jej vlasy prikryli moju tvár a pošepkala mi: "Premeň ma!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sam xD majiteľka sam xD majiteľka | Web | 11. července 2010 v 22:48 | Reagovat

joj... kraaasne. :D prezil!!!! paraaaada :D tesim na pokracko... :D ja sa budem snazit tiez. ale dufam ze do vtedy pridas aj ty. :D

2 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 11. července 2010 v 23:20 | Reagovat

krásná kapitolka,žije, hurá, jejda pravda a k tomu taková prosba, uvidíme jak dopadne

3 Aiko Aiko | Web | 12. července 2010 v 10:49 | Reagovat

Jééj, on žije, sa teším jak malé dieťa :D :D A som zvedavá na jeho odpoveď :)

4 Tenny Tenny | Web | 12. července 2010 v 21:11 | Reagovat

Och,takže tvoja smrť sa odložila,lebo žije!
Maš šťastie!:D:D
Je to úúžasné!:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama