Forbidden love:Ples

27. srpna 2010 v 23:25 | Shiny |  S-Forbidden love
tak tu je to spomínané pokračovanie... je o niečo dlhší ako ostatné za to že som nič nepridávala :D dúfam že sa bude páčiť a nechajte komentáre vĺčatá :)



vampire
Forbidden love:Ples

Bolo zaujímavé, ako sa dá človek ľahko obalamutiť nevinnosťou ženy. Stačí urobiť smutné oči a hodí sa vám k nohám. No, jasné že to podporuje aj to, že som upír, ale to on nevedel. Upíry priťahujú ľudí svojou krásou a nie len tým. Je to niečo, čo vyžarujeme, sama neviem. Je to len zbraň, ktorá priláka korisť. Avšak, musím priznať aj ja, že Cooper je sympatický mladý muž. Keby žil v mojej dobe, určite by bol obklopený zamilovanými a zaslepenými naivkami, ktoré vidia len jeho krásu a peniaze, dobré známosti do života. Kvôli takému chlapovi by sa aj pobili. Ja som taká nikdy nebola. Verila som na pravú lásku. Bolo by mi jedno, že milovaný nemá peniaze. Kvôli nemu by som ušla z domu, našla si hocijakú prácu a tvrdo pracovala za málo peňazí. A bola by som šťastná, bola by som s niekým, koho milujem. Keď som bola ešte človek, mala som svoju lásku, do ktorej som bola zamilovaná, ale otec ma od nej odtrhol. Po tom čo som sa stala upírom som ho nevidela. Nešla som ho navštíviť, nechcela som, aby vedel, že som upír. Myslela som si, že by sa zľakol a nikdy by sa na mňa už nepozrel. To bol jeden dôvod. A druhý? Druhý bol ten, že otec by ma dal zabiť, keby ma našiel a zistil že som upír. Určite po mojom zmiznutí, poslal otec vojakov do celého mesta. Len by som sa tam objavila a doviedli by ma k otcovi, takže aj preto som sa nemohla ukázať na verejnosti. Preto som radšej odišla od nich ďaleko.
Potriasla som hlavou, aby som viac na tie časy nespomínala. Sedela som na schodoch v mojom rozbitom dome. Pomaly sa stmievalo a ja som sa šla chystať na ples. Sadla som si na stoličku pred rozbité zrkadlo a hrebeňom som si prečesávala dlhé a vlnivé, čierne vlasy. Potom som si otvorila krabičku, v ktorej som mala perly a spony. Za tie roky som si nazbierala viac vecí než je potrebné. Vlasy som si začala zamotávať do veľkého závinu, vzadu na hlave. Ofinu som si nechala voľne spustenú. Do toho veľkého závinu som si pozapletala perly. Takýto účes sa nosil na plesy v mojej dobe. Už dlho som si taký účes nerobila, preto mi to trvalo dlhšie, ale konečný výsledok stál za to. Dala som si na pery červený rúž a mihalnice zľahka prešla špirálou. Nechcela som sa maľovať, uprednostňujem prirodzenú krásu. A na koniec, som šla ku veľkej truhlici, kde odpočívali moje šaty. Jediné čo sa zachovali z obdobia, čo som bola človek. Tie šaty som mala na sebe keď som sa stala upírom. Boli to najkrajšie šaty aké mi otec kúpil, milovala som ich, milujem ich. Obliekla som si ich a vtedy na mňa prišiel smútok. Všetko to pripomínalo môj starý život, ktorý mi teraz trochu zachýbal.
Z očí mi stieklo pár kvapiek krvi. Upíri nevedia plakať slzy, plačeme krv. Rýchlo som si šla utrieť krvavé slzy aby som sa nezašpinila. Nakoniec som si strekla na seba parfum, ktorý jemne voňal po levanduli. Ešte pred odchodom som sa postavila pred zrkadlo a ukázala svoju upíriu stránku. Pokožka biela, oči červené, špičáky ostré. Chcela som vedieť
ako vyzerám keď ukážem v sebe upíra. Červený rúž svietil na mojej bielej tvári a tak isto aj červené oči. Bola som spokojná. Zišla som dole schodmi a odišla na dohodnuté miesto, kde sa stretnem s Cooprom. Mám síce rada svoj upíry život, no niekedy mi chýba byť človekom. Aj keď môže schovať upíriu podobu
a vyzerám ako človek, stále som upír. Je to len kamufláž a to ma nedokáže uspokojiť, stále to je rovnaké. Nebije vám srdce, nepociťujete hlad po normálnom jedle, nemáte pri sebe rodinu, nemôžete mať deti. Môžete milovať, ale milovať so strachom, že milovaného zabijete nie je zrovna výhra a pokiaľ je váš partner upír, časom vás to prestane baviť. Je to stále to isté, stále máte po boku tú istú tvár a preto sa s upírmi ani nestretávam. Nechcem sa zamilovať a nechcem byť upírom milovaná. Pravdaže, že to boli moje reči. Iný upíry sú spolu šťastný a nesťažujú si, no oni majú inú povahu ako ja. Chcela by som zostarnúť s milovanou osobou po boku, vidieť ako sa hrajú vnúčatá na dvore a užívať si slnečné žiarenie bez strachu, že od vás milovaný utečú s krikom, že ste netvor. Chcela by som byť s nikým, pri kom by som sa cítila ľudsky. Raz som sa zamilovala do vojaka, myslela som si že ma miluje. Nepovedala som mu že som upír, lebo som si to pri ňom nechcela priznať ani ja. Cítila som sa pri ňom ľudsky, no v jeden deň neprišiel domov tak som ho šla hľadať a našla ho v dome jeho kamaráta, tiež vojaka. Vošla som dnu, všade smrad po alkohole a všade ožratý vojak. Keď ma Dan zbadal vrhol sa na mňa s tým že sa chce milovať. Začal mi rozopínať šaty a pridali sa k nemu aj jeho kamaráti. Chceli ma tam znásilniť! Vtedy vo mne zabil človeka. Čo si stvoril si aj zničil. Bola som celá bez seba. Nestihli mi vyzliecť šaty a behom sekundy bolo ticho. Všetkých som ich zabila a Danovi som vysala všetku krv. Od vtedy som sa ešte nezamilovala a popravde sa aj toho bojím, no verím, že sa ešte zamilujem a nebudem sa tomu brániť.
Prišla som k mostu kde sme sa mali stretnúť. Bol presný. Nečakala som na neho ani minútu. Bol galantne oblečený a polichotil mi skrytým komplimentom, ktorý som počula len ja. Keď ma zbadal jeho srdce sa rozbúchalo rýchlejšie a všimla som si aj ten jemný úškrn. "Smiem vám ponúknuť ruku slečna?"
povedal mi keď prišiel ku mne. "Ďakujem. Ste veľmi pozorný pane." A zahákla som sa o jeho ruku. Spoločne sme sa pobrali na ples.
Keď sme sa tom dostavili, bol už v plnom prúde. Husle bolo počuť už na kilometre ďaleko. Pravdaže, že Cooper ich počuť nemohol. Pred dverami stáli dva upíry, neukázali to však navonok. Upír pozná upíra, ale človek nie. Stáli pred veľkými dverami. S vrelým privítaním nám otvorili dvere a popriali skvelú zábavu. Miestnosť bola vyzdobená ako za mojich čias. Všetko ako za obdobia šľachticov a dvorných dám. Prevažne tu bolo viac upírov ako upíriek. Cooper ma hneď vyzval na prvý tanec. Jemne ma chytil za pás a ladne sme sa pohybovali po parkete. Bol dobrým tanečníkom. Tancovali sme spolu tri tance a potom sa musel ísť napiť. Aj ja by som sa rada napila, no jemu by sa to asi nepáčilo. Zatiaľ čo sa šiel občerstviť, som sa dala do rozhovoru s upírkou, ktorá stála opretá o stenu. Jej tanečník sa tiež šiel vraj občerstviť. Pri našom rozhovore som očami obzerala priestor a oči sa mi zabodli do tých jeho. Prestala som rozprávať, úplne som zamrzla. Stál tam, tam opretý o stenu, ďaleko odomňa. Pozoroval ma tak, ako ja jeho, no on nebol taký prekvapený ako ja. "Si to vážne ty?" zašepkala som priestorom. Povedala som to tak potichu, akoby som ani nič nepovedala. A on ma počul veľmi zreteľne. "Poď ku mne, dieťa moje." Zašepkal tak isto ako ja. Bola som omámená, ťahalo ma k nemu niečo. Veď koniec koncov bol to môj stvoriteľ. Šla som za ním a on za mnou. Bol stále tak krásny ako v deň keď ma premenil. Stretli sme sa v strede parketu a on neváhal a pritiahol si ma k sebe a s dokonalou ladnosťou sme sa pohybovali po parkete. Prestali sme tancovať, keď som za sebou ucítila stenu. Ani neviem ako sme sa presunuli pod veľké schodisko, kde nás nikto nemôže vyrušovať. Pritlačil ma k stene a zabodol sa mi do očí. "Stále si taká krásna, ako v ten deň." A začal ma bozkávať na krku. "Povedal si, že si po mňa prídeš. Nepredpokladala som, že až o 93 rokov." Šepkala som v slastných výdychoch. "Ešte som si po teba neprišiel." Odvetil a zahryzol sa mi do krku. Stvoriteľ a jeho "dieťa" majú k sebe zvláštne puto, ktoré ich k sebe viazalo. Akoby som bola pod jeho vplyvom. Keď sa odtiahol od môjho krku pozrel sa mi znovu do očí. Pery mal krvavé od mojej krvi. Bol taký nádherný. "Ukáž sa mi." Pošepkal mi do ucha. Ukázala som mu moju pravú tvár, tvár upíra. Keď ma videl, zasmial sa. "Si krásna." Natiahla som sa k jeho krku a tiež som sa mu do neho zahryzla. Za chvíľu bude čas na kŕmenie, tak prosím, nevysaj ma celého." Povedal so smiechom v hlase. "Och, prepáč, nechala som sa uniesť." Nemala som v pláne sa na ňom kŕmiť, už len to nie. Tak to funguje medzi stvoriteľom a stvoreným. Navzájom si pijú krv, no ja som jej vypila trochu viac. "To je v poriadku. Vrátim sa k svojej "krabičke džúsu"..."
"Stretneme sa eš..." nestihla som mu dopovedať a už pri mne nebol. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Aj ja som šla ku Cooprovi, ktorý akurát tancoval s akousi upírkou. Všimla som si ako mu nosom dráždi krk. Videla som jej na očiach že by sa rada zahryzla, preto som ku nej pribehla a odtiahla ho od neho. "Je môj!" zaprskala som na ňu tak, aby to počula len ona. Chytila som sa ho a pokračovala v tanci, ktorý začal s tou upírkou. Nevedela som sa dočkať, ako sa napijem z jeho lahodnej krvi.
Nastal posledný tanec. Po tom tanci sa každý upír sa napije z každého človeka. Jednu vec som avšak nečakala. Cooper sa na mňa zrazu pozrel, veľmi vystrašene a nesmelo. Čudovala som sa, čo sa mu stalo a v tom ma pobozkal, veľmi nežne a zľahka. Jeho horúce pery ma štípali na tých mojich studených. Bolo to iné, ako keď som pobozkala môjho stvoriteľa. Bol to jeden nevinný bozk, ktorý vo mne prebudil trochu ľudskosti a porozumenia. "Prepáč, nemal som to robiť." Ospravedlnil sa mi, keď videl môj zamyslený pohľad. Mala by som ho okamžite odtiaľto odniesť. Jeden bozk a zrazu nechcem aby zomrel na nedostatok krvi. "To je v poriadku Cooper. Mal by si hneď odísť!" povedala som mu naliehavo, pretože tanec sa pomaly blížil ku koncu. "Ale, prečo? Ublížil som ti? Nerozumiem." "Nie, neublížil. Prosím, poslúchni ma a rýchlo zmizni! Nepýtaj si vysvetlenie, nepochopil by si to a nenávidel ma! Prosím choď, rých..." nestihla som dopovedať a prudko sa roztvorili dvere, ktorými sme prišli. Všetci stíchli keď v nich uvideli 15 nahých, svalnatých a vysokých mužov. Boli to vlkolaci, rasa, ktorá zabíjala upírov a aj ľudí. Boli krutejší ako my, no neboli taký silný ako my a to ich asi najviac na tom štvalo aj keď si to nechceli priznať. Bolo tam upírov dosť aby ich zabili, no v miestnosti bolo kopu ľudí, preto sme sa radšej rozutekali von oknami a inými východmi, aby ľudia nevedeli že upíry existujú, aby sme im neukázali našu pravú identitu. Preto sme sa boju vyhli. "Všetkých zabite!" zavelil jeden z nich a rozbehli sa oproti nám. Dav sa všade okolo mňa hemžil, všetci sa chceli dostať von. Otočila som sa smerom na Coopra, že mu pomôžem von, no on už pri mne nestál. Sakra! Kde si chlapče!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 28. srpna 2010 v 0:44 | Reagovat

je to krasne.. vyborne sa to citalo.. heh, no ale musim uznat ze som sa nasmiala pri tej jednej casti.. keby sa niekde na plese zrazu objavili nahy svalnaty pání, no muselo by to byt ohromne prekvapenie. hehe.. :D ale tesim sa na pokracko. :D :D a vela stastia z internetom :D :D

2 Aiko Aiko | Web | 28. srpna 2010 v 12:09 | Reagovat

Fakt super kapitola, veľmi dobre sa mi to čítalo. A som zvedavá čo bude s tým stvoriteľom a takisto aj Cooperom (neviem ako sa to skloňuje :D )A tá veta s nahými pánmi bola fakt super :-D  :-D

3 Kirawa Kirawa | Web | 28. srpna 2010 v 12:33 | Reagovat

husté :D teším sa na ďalšiu. a súhlasím s Aiko :D

4 zuzu zuzu | Web | 28. srpna 2010 v 15:13 | Reagovat

joj... tak tento príbeh má potenciál... budem čakať na novú kapitolku :)

5 Tenny Tenny | Web | 28. srpna 2010 v 17:14 | Reagovat

Nahači?:D:D
Hmm...puppy vs vampires:D:D
Ty jo..ale dobre si to rozpisala,zlata moja!:-):-)
Dufam,že Cooper prežije:-)

6 wolfgirll wolfgirll | 28. srpna 2010 v 19:53 | Reagovat

super :-D to bude dobrý príbeh... len som si vsimla jednu maličkosť tam skoro na konci ,vlkolaci, rasa ktorá zabíjala vlkolakov, tam malo byť asi upírov
inač super :-)

7 Shiny =) Mjiteľka Shiny =) Mjiteľka | Web | 28. srpna 2010 v 21:37 | Reagovat

[6]: och ďakujem :D to bol preklep :D idem to opraviť :)

8 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 28. srpna 2010 v 22:01 | Reagovat

to byla krásná dlouhá kapitolka, ještě si do toho zapletla vlkodlaky,  no páne jo a její stvořitel, jejich malý románek a ještě další s Cooprem, dávám 1+* :-)  :-D

9 wolfgirll wolfgirll | 30. srpna 2010 v 16:13 | Reagovat

[7]:  inač keď som potom nad tou kapitolou a tým celým rozmýšľala...forbidden love hmmm...láska medzi upírom a človekom je dovolená akurát to je nebezpečné že? teda aspoň tak som pochopila a potom mi už iba napadá, že vlkolaci sa tam asi zapletú možno trošku viac... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama