Kronika temna:Hádes

8. srpna 2010 v 22:42 | Shiny |  S-Kronika temna
príjemné čítanie :) 


vlk
Kronika temna:Hádes

Bolo to akoby ste neprežili nič. Presne tak som sa cítil, ani neviem ako sa volám, ale viem kto som. Vôbec neviem čo mám robiť, som zmätený. Mal by som...začať od začiatku? Však, nič iné mi neostáva. Na nič som si nevedel spomenúť, iba na svoju rodinu, aj tú len z toho sna. Potom som si spomenul na akýsi domček, okolo ktorého som prechádzal. Snažil som sa predstaviť si v hlave, či som niekedy ten dom nevidel, ale privodil som si akurát tak bolesť hlavy. Musím odísť...začať od znovu. Ale ako vlk som po meste behať nemohol. Preto som sa vydal do spiaceho mesta a vyčkával, kedy pôjde okolo nejaký človek. Nečakal som dlho. Premenil som sa na človeka a vyšiel z kríkov. "Daj mi tvoje šaty inak zomrieš." Vyhrážal som sa mu. Prišlo mi trochu vtipné vyhrážať sa niekomu zabitím, ak vám nedá jeho šaty. Chlapík sa začal smiať. "Kámo, máš ma za debila?" "Nemyslím, že je dobrý nápad považovať tvora ako som ja za debila. Mal by si to odvolať, pretože sa ti veľmi rýchlo môže niečo stať." Povedal som mu pokojne. "Chlape, ty si húlil? Sa spamätaj, lebo zavolám políciu." "Daj mi tie šaty." Povedal som už hrozivejšie. "Nedám! Zmizni, nemám čas sa tu zapodievať špinou akou si ty!" a otočil sa mi chrbtom. "To si nemal..." Premenil som sa a zavrčal na neho. Chlap sa otočil a zamrzol. "Čo si zač?! Bože!! Pomoc!" začal kričať na celé mesto. Znovu som sa premenil na človeka a rýchlo konal. Videl moju podobu, musel som ho zabiť. Zlomil som mu väz aby netrpel. Vzal som si rýchlo jeho oblečenie, ktoré bolo v celku dobré, ako sa patrí na teenagera. Krátke, voľné tričko a rifle. Obliekol sa a odchádzal z mesta.
Sám som nevedel kam idem. Povedal som si "kam ma nohy zavedú". No nie vždy to boli nohy. Občas to boli laby a občas kolesá. Nenápadne som si nastúpil na nákladné autá a schoval sa v sene, medzi krabicami
a dokonca raz som bol medzi prasatami. Teraz som sa viezol stopom, ktorý som si stopol prvý raz. Ležal som na zadnom sedadle v akom si aute so značkou BMW. Moc som sa v autách nevyznal a bolo mi to jedno. Šoféroval mladík a vedľa neho sedela pravdepodobne jeho priateľka. "Tak kam cestuješ?" opýtal sa ma keď som sa prebudil. "Na miesto, kde začnem od začiatku." "Tak v tom ti drž..." "AU!" prerušilo jeho nedokončenú vetu. "Čo je zlato?" opýtal sa jej. "Čo ti robí v tej priehradke na doklady kúsok ostrého plechu? Porezala som sa." "Prepáč. Už neviem na čo som to chcel, môžeš ho vyhodiť." Dievča vzalo kúsok plechu a otvorila okno. Vyhodila ho von a ako okno zavrela, do nosa sa mi dostal pach jej krvi. Z toho, čo som ucítil, my prešli po chrbte zimomriavky. "Vy ste vlkolaci?!" povedal som len tak do ticha. Auto v tom prudko zabrzdilo. "Kto si!" opýtal sa ma chlap. Popravde nevedel som, kto som. Rýchlo, čo poviem. "Volám sa Jimmy a som vlkolak, tak ako vy."
"A čo tu naozaj robíš?" "Povedal som pravdu. Hľadám nové miesta, miesto kde začnem od znovu." "Dobre, veríme ti. Poznáme jedno miesto kde by sa ti asi mohlo páčiť. Kedysi sme tam s Katy žili, ale potom sme sa rozhodli žiť viac ako ľudia. Je tam dosť vlkolakov a žiadny ľudia. Ak chceš ukážeme ti cestu." "Bol by som rád." Jeho priateľka sa na mňa usmiala a auto sa rozbehlo. Hodinu sme šli po diaľnici a sledovali ako zapadá slnko až kým sme nezahli na akúsi odbočku ktorá viedla cez dedinu a postupne domy ubúdali a ubúdali až kým neboli samoty a potom už len les. Tam sa auto zastavilo. "Ďalej už musíš sám. V tomto lese sa ľudia zdržiavajú iba na okrajoch. Myslia si že les obývajú zlý duchovia, tunajší obyvatelia majú svoje báchorky. Hlbšie v lese nás tam žije veľa, dávaj si pozor. Sú tam podaktorí veľmi teritoriálni a bojachtivý. Dúfam že zapadneš." "Ešte raz vám ďakujem." Vystúpili sme spolu z auta, čakali dokým im nezmiznem z dohľadu, boli veľmi opatrný. Začal som sa vyzliekať, pred svojím druhom som sa hanbiť nemusel. Keď som sa vyzliekol, dal som si do úst svoje šaty a premenil sa. "Kamoš, ty nebudeš mať problém zapadnúť." A potľapkal ma po ramene. Zavrčal som na pozdrav a rozbehol sa lesom. Vlkolakov tu bolo cítiť všade. Bežal som stále hlbšie a hlbšie do lesa hodiny a hodiny a ich pachy som cítil stále viac a viac až dokým som na dvoch nenarazil. "Zdravím." Slušne som sa pozdravil. Predsa len som nebol doma. Bude trochu trvať dokým si privlastním vlastné teritórium. Tí dvaja vlkolaci nevyzerali akosi priateľsky. "Ty si tu nový, ešte som ťa tu nevidel." Povedal zaujato hnedý a približoval sa ku mne. Bol taký veľký ako ja, ale mohol som sa pochváliť väčšími svalmi. "Áno, chcel by som sa tu usadiť." Obaja sa začali smiať. "Si myslíš že sa tu len tak usadíš? Tu je toľko svoriek, že nemáš šancu, iba ak by si si ich vybojoval a ty ani svorku nemáš! Dobre dohodneme sa, ak porazíš mňa, pridáme sa k tebe a utvoríme svorku, ale ak ťa porazím, budeš musieť pre mňa niečo splniť." "Dobre." Povedal som mu prosto. Neviem, prečo som bol taký sebavedomý, ale cítil som že ho porazím, že je niečo vo mne viac ako v ostatných. Položil som si veci na zem a postavil sa oproti nemu. Chvíľu sme len tak krúžila až dokým on nezaútočil. Na moje prekvapenie som vedel čo urobí. Pripadal, mi tento boj veľmi jednoduchý, bol som o krok pred ním a preto aj tak skončil. Stihol urobiť len jeden hmat, ktorý som predpovedal a už ležal na zemi s mojimi tesákmi pritlačenými k jeho krku. Po chvíľke som ho pustil. "Kto si do čerta." Povedal znechutene. "Volaj ma Jimmy a som tvoj priateľ." Usmial som sa. "Dodržím svoj sľub." Obaja sa predo mňa skrčili a zložili prísahu, ktorá ich akoby priviazala ku mne. Budú patriť do svorky, pokiaľ ten uzle sám nerozviažem, alebo ma niekto neporazí v boji o vodcovstvo. "Tak, poďme si urobiť ďalších priateľov." Povedal som vtipne aby som prelomil to napätie, ktoré vládlo medzi nami.
Naozaj tu bolo veľa vlkolakov a každý by sa najradšej bil. Sú fakt veľmi konfliktný. Do mojej svorky pribudli ďalší traja vlkolaci a dvaja z nich boli väčší ako ja a jedno z nich bolo dievča, Mia. Tí prvý dvaja sa volali Joe a Seal a títo posledný traja sa volali Mia, Frank a Clark. Prvý týždeň bol taký, že sa všetci hádali a ja som ich musel upokojovať ako malé deti. Ale ako čas šiel, stali sme sa veľmi dobrou svorkou a naše putá sa postupne popreplietavali čoraz viac a viac. Mia sa dala do kopy s Clarkom. Toleroval som im to, aj keď si najprv mysleli že budem vyšilovať. Deti mať nemôžu, pretože nie sú alfa, také sú zákony svorky. Iba alfa môže mať deti, môže dávať, rozkazy a môže premieňať ľudí na vlkolakov. Vlkolak, ktorý nie je vodca, nemôže nikoho premeniť aj keby chcel. O mesiac prišlo konečne na prvú bitku medzi svorkou menom Snow. Vlkolaci tu mali zvyk nazývať svoje svorky, kvôli popularite aby každý vedel o koho sa jedná. Podarilo sa nám svorku Snow poraziť a preto sme mali právo na ich územie. A novým územím prišlo aj nové meno svorky. Hádes.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 sam xD majiteľka sam xD majiteľka | Web | 8. srpna 2010 v 23:05 | Reagovat

krasne.. davas si zabrat.. :D tesim sa na pokracko

2 Aiko Aiko | Web | 8. srpna 2010 v 23:06 | Reagovat

Tak takéto niečo som fakt nečakala, šokovala si ma...Som zvedavá čo sa bude diať ďalej 8-O

3 zuzu zuzu | Web | 8. srpna 2010 v 23:09 | Reagovat

najprv strata pamati a teraz uplne nova svorka? coraz zamotaniejsie toto... :)

4 Tenny Tenny | Web | 9. srpna 2010 v 22:47 | Reagovat

Treba si časom spomenie,že mal svorku:-)
Je to veľmi peknee;-)

5 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 12. srpna 2010 v 20:20 | Reagovat

páne jo, ten toho, ale zvládl, je prostě vůdce. Hádes, kruté slovo :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama