Kronika temna:Prázdne srdce

10. srpna 2010 v 22:45 | Shiny |  S-Kronika temna
dúfam že sa vám bude páčiť :) chcem vidieť komentáriky :)



vlk
Kronika temna:Prázdne srdce

Postupom času o nás vedel každý vlkolak v tomto lese. Prešiel už rok od toho zvláštneho incidentu, ktorému doteraz nerozumiem. Stále sa mi sníva o tej bielej vlčici a vlkovi, ktorý stáli nado mnou a hovoria "vráť sa!" .
Bolo to divné. S mojou svorkou sme boli v tesnom prepojení, ako ešte nikdy! Mysleli sme ako jedna bytosť a to bola len pre nás výhoda. Privlastnili sme si veľké územie a čoraz viac vlkolakov chce patriť do našej svorky, no ešte nikto nesplnil moje testy. Aj keď sa našli o niečo silnejší ako sú niektorí z mojej svorky, neboli vyhovujúci. Potreboval som hlavne niekoho s dobrým myslením a taký sa ešte nenašli.
"Doniesli sme ti jeleňa!" vytrhla ma zo snenia Mia. Boli na love, bezo mňa. Ja som nechcel ísť a hovoril im že nie som hladný, ale aj tak mi doniesli. "Ďakujem." Povedal som jej a otrel si nos o jej krk. Potešila sa a opätovala mi rovnaké gesto. Bol to náš prejav vďaky. Málokedy sme sa premieňali na ľudí, nebolo to pre nás pohodlné. Cítili sme sa lepšie ako vlci, vždy pripravený na boj, to bolo pre nás prirodzené. "Dnes zaútočíme na našich susedov." Povedal som im keď sme zasadli na poradu. "Na Kométu?" opýtal sa Seal. "Nie, zaútočíme na Južných! Sú oslabený, pretože včera vyhrali pre seba územie! My im ho teraz celé preberieme. Trochu si popreťahujte končatiny, za chvíľku vyrazíme." A opustil som ich. Šiel som sa trochu prejsť lesom, popremýšľať o svojom živote, čo som v poslednom čase robieval dosť často, pretože som mal v hlave stále zmätok, akoby som nežil správny život. Cítil som sa šťastne, to nemôžem poprieť, ale niečo mi chýbalo, moje srdce nebilo na plné obrátky, akoby tam bola akási trhlinka, ktorú nezacelí čas, ale úplne niečo iné, niečo čo mi uniká pomedzi prsty a ja neviem čo to je! Ani zamilovať sa neviem! Je to možné? Už kopu žien sa mi dvorilo a veľmi milých, no ani jedna mi nevedela trochu rozbúchať srdce. Vlastne, ani neviem aký je to pocit, byť zamilovaný. Pýtal som sa Mii a Clarka aké to je, byť zamilovaný. Povedali mi, že je to nádherné. Je to akoby vaše srdce bilo len pre jednu vec, že máte pocit keby ste svoju milovanú osobu stratili, umreli by ste. Vraj, keby som sa zamiloval, cítil by som to a ja som zatiaľ nijaký blažený pocit necítil. Avšak bolo tu niečo čo som opísať nevedel. Prišiel som na to len nedávno. Snívalo sa mi len o tej bielej vlčici. Ako sa jediná nado mnou skláňa a volá ma späť. Vtedy sa moja trhlina v srdci zacelila, ale hneď potom som sa zobudil a cítil som len prázdno. Nevedel som si to vysvetliť. Po tom sa mi znovu snívalo len ako na mňa všetci čumia, bez tej bielej vlčici. Potriasol som rýchlo hlavou a vrátil sa späť za svorkou. Akurát som prišiel do priateľskej roztržky. Pred bitkou sa všetci hromadne napádali, ale do určitej mieri. Mia ma zbadala ako prvá a veľkým skokom na mňa chcela skočiť, no uhol som sa jej, tak spadla do prázdna. "Ako to robíš?! Ešte nikto sa ťa nikdy nedotkol? Z kade pochádzaš?" opýtala sa ma nečakane a všetci spozorneli. "Nepoznám vlkolaka, ktorý by niečo také dokázal." "Ja neviem Mia. Niečo sa mi udialo, ja poriadne ani neviem kto som. Ale to už o mne viete." "Vieme. Ale predsa...Musí byť nejaké vysvetlenie. Ani nevieš na akom princípe to dokážeš?" "Proste viem rýchlo vyhodnotiť, čo urobí vlkolak a tak viem rýchlo jednať aj ja. Viac ti vysvetliť neviem." "Ach jaj...Viac sa asi nedozvieme." "To veru nie." A usmial som sa na ňu. "Každopádne, Hádes má dobrého vodcu." "Ďakujem, Mia. Tak! Nech vyhrá Hádes!" zavrčal som a dali sa do pochodu.
Ticho sme sa hnali lesom. Bolo počuť iba naše dychčanie a tlkot sŕdc. Boli sme od nich necelý kilometer, nepochybne už o nás vedia a pripravujú sa. "Držte pozície!" prikázal som im, keď som zbadal že Frank a Joe pridali od nedočkavosti do kroku. Bitka medzi vlkolakmi funguje tak, že protivníkov neusmrtíme, iba im zahryzneme do krku a oni na pár minút omdlú. Vlkolaka zabijete iba striebrom, alebo odtrhnutím hlavy. Víťaz má nárok na teritórium porazeného a svorka porazeného sa musí rozpadnúť navždy a následne sú vyhostený z tohto územia menom Les prízrakov. Do lesa Prízrakov už nemôžu nikdy vstúpiť. Väčšina porazených svoriek sa mimo územia dá do kopy a hľadajú nové známosti na iných miestach. Každý jeden vlkolak rešpektuje tieto pravidla, pretože pre nás je toto miesto ako posvätné útočisko, lebo tu sa človek nikdy neukáže. A ak sa aj ukáže, sú to len odvážlivci, ktorý vyhľadávajú nebezpečenstvo a idú do tohto lesa s rizikom, že sa už nevrátia. A ani sa nikdy nevrátili. V tomto lese sa objaví človek raz za 2 roky a aj to nezájde hlbšie ako 3 kilometre. Niektorí vlkolaci tu žijú len kvôli ochrane, ktorú les poskytuje a zámerne sa nepripájajú do svoriek, aby sa nemuseli báť, že ich svorku porazia a budú musieť tento les opustiť. Je aj také pravidlo, že svorka môže útočiť len na svorku, nie na jednotlivcov, ktorý netvoria svorku. Sú to jednoduché pravidlá a všetci sa nimi riadime. Nie sú to ako ľudské vojny, kde človek zabije človeka, svoj vlastný druh! My sa vážime navzájom, aj keď sa nájdu jednotlivci, ktorý spôsobujú problémy. Väčšinou, teda vždy sú to premenený vlkolaci, ktorý nepoznajú, aké to je byť vlkolakom. Ten, kto premení človeka na vlkolaka by mu mal ukázať a povedať ako má byť vlkolakom. No niekedy sa stane, že premenený proste utečie, zmietaný zvieracími inštinktmi, žiť neohrozene niekam, kde sa cíti najlepšie, bez ohľadu na riziká, ktoré predstavuje, a ktoré si neuvedomuje. Každý vlkolak, ktorý sa narodil ako vlkolak, tieto pravidlá pozná od narodenia. Pravý vlkolaci nemajú radi tie napodobeniny, ale aj tak ich stále pribúda viac a viac a preto tí, čo nepoznajú pravidlá, sú zničený!
"Útok!" zakričal som keď sme dorazili na ich miesto, no hneď som ho aj odvolal. "Stojte!" a všetci sme zabrzdili. Dôvod, prečo som odvolal útok je ten, že vo svorke mali 3 vĺčatá. Nechcel som, aby museli opustiť toto chránené územie. "Chceli sme na vás zaútočiť, no rozmyslel som si to, kvôli vašim deťom." Zakričal som vodcovi. Šiel som oproti nemu a on oproti mne, svorka zostala stáť za mnou. Stretli sme sa na polceste. "Napadli nás aj včera, ale našťastie sme ich porazili. O vašej svorke sme toho dosť počuli a preto som rád že si si to rozmyslel." "Nechcem, v prípade ak by sme vyhrali, aby toto chránené miesto vaše deti opustili v tak malom veku. Teraz vás necháme, ale raz vás napadneme." Povedal som mu a otočil sa mu chrbtom. "Bude mi cťou." A otočil sa aj on. "Zaútočíme na Kométu!" zahlásil som. "Sme v bojovej nálade, tak prečo ju nevyužiť?!" 
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 11. srpna 2010 v 3:09 | Reagovat

je to pekneee.. tesim sa na pokracko.. :D hmm. kedy si zacne uvedomovat co sa deje??? :D vazne sa tesim.. nech je toco najskor :D

2 zuzu zuzu | Web | 11. srpna 2010 v 10:09 | Reagovat

och... vlkolak v pravom zmysle z neho... :-D to sa mi páči... 8-)

3 Kirawa Kirawa | Web | 11. srpna 2010 v 10:43 | Reagovat

mnooo tak som si prečítala túto kapitolu :D píšeš fantasticky :D a tá posledná veta sa mi vážne páčila :D inak máte nádherný obrázok v záhlaví :D veľmi ma zaujal :D

4 shiny-world shiny-world | Web | 11. srpna 2010 v 10:48 | Reagovat

[3]:
ďakujeme :)

5 Aiko Aiko | Web | 11. srpna 2010 v 12:29 | Reagovat

Krásny nový design ;-) A kapitola je super ako vždy, som zvedavá kedy si začne spomínať. A súhlasím s Kirawou, tá posledná veda je super :-D

6 Tenny Tenny | Web | 11. srpna 2010 v 21:36 | Reagovat

Dneska si to eště prečitam!;-)
A ten design je skutočně naaaaaadherny!!
Veľmi sa mi pači!:-)

7 Tenny Tenny | Web | 11. srpna 2010 v 22:20 | Reagovat

Dokonalost sama!:-)
Je mi ľuto Diega(alebo Jimmy?:D:D:D),lebo nevie,že ho daleko čaka jeho mila Sarah..

8 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 12. srpna 2010 v 20:33 | Reagovat

moc pěkňoučká kapitolka, bude určitě pěkně překvapen, až se bude dozvídat pravdu :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama