Kronika temna:Príprava

6. srpna 2010 v 16:50 | Shiny |  S-Kronika temna
nech sa páči pokračovanie je tu a poviedka sa pomaly blíži ku koncu :) príjemné čítanie vĺčatká :D


vlk
Kronika temna:Príprava

Keď sa moja svorka rozbehla splniť rozkaz som sa rozbehol aj ja na miesto, o ktorom som vedel iba ja. Dokonca som o ňom nepovedal ani Sarah. Bolo to miesto, ktoré si získalo moje srdce, miesto, kam som chodieval s mamou. Bola to krásna malá lúka, na ktorú keď zasvieti mesiac, sa rozžiari. Keď som tam dobehol, sadol som si a díval sa na zapadajúce slnko. Predsa len som sa musel pred bojom upokojiť, za žiadnu cenu nemôžem nechať aby moje inštinkty a rozvahu zatienila túžba po pomste a to by bola moja záhuba. Zavrel som oči a zhlboka sa nadýchol čerstvého vzduchu. Krásna vôňa dreva, machu, húb a kvetov bola ako balzam. Pomáhala mi usporiadať si myšlienky. "Dnes pri mne stojte." Zašepkal som do vetra, ktorý sa o mňa jemne oprel a pohrával sa mi so srsťou. Dnes to len tak nebude. Určite budú nejaké straty, ale vlkolaci, ktorý do toho pôjdu, budú o tom riziku vedieť. Nepredpokladám, že ja prežijem. Vodca klanu bude mať nejaké opatrenia, musí počítať s tým že niekedy sa o to budeme pokúšať, ale najviac ma mrzí, že už neuvidím Sarah. Iba ak by stála pri mne šťastena a ja by som prežil, vtedy by som ju uvidel. Mal som chuť zavyť, ale bol by to jasný signál pre WH. Tu sa vlkolaci naučili byť v tichosti. Na tomto mieste si vlk nezavyl niekoľko rokov. Je to pre nás ťažké, pretože je nám to prirodzené, je to komunikácia na diaľku. Ľahol som si do vysokej, voňavej trávy a zavrel oči. Zaspal som.
Zobudil som sa na jemné vibrácie v zemi. Mesiac už svietil na lúku a okolo mňa poletovali svätojánske mušky. Už je čas. Rozbehol som sa na miesto stretnutia.                                                                                       Keď som tam dobehol, bol som prekvapený. Čakalo tam na mňa okolo 30 vlkolakov. Predstúpil som pred nich a začal: "Prišli ste sem s jasným cieľom! Viete čo sa bude diať a viete že to nebude ľahký oriešok. Každý z vás tam môže prísť o život a preto si cením vašu odvahu a spoluprácu. Idete sa biť za slobodu nášho druhu! Už viac nedovolíme aby sme boli lovení na celom svete mužom, ktorému dnes zahryznem do krku! Stále posiela svojich mužov, do kútov sveta, kde vie, že pôsobí vlkolak. Každý deň zomrie 10 vlkolakov! A kvôli čomu? Kvôli ničomu! Ľudom neubližujeme úmyselne, nechcem prebrať ľudstvu ich postavenie! Chceme žiť normálne ako ľudia! Aby sme sa nebáli, že nás niekto podreže striebrom, nechceme sa ukrývať v lesoch, v ktorých tiež nie sme v bezpečí! Chcem sa pohybovať medzi ľuďmi bez strachu, že nás zabijú. Určite sú medzi vami vlkolaci, ktorý boli premenený a nie narodený, ktorý ste to?" opýtal som sa ich. Bolo ch 13. "Boli ste premenený násilne?" "Nie!" ozvalo sa z davu. "Ty mi povedz! Za akých okolností si bola premenená!" ukázal som na šedú vlčicu ktorá sa opierala o hnedého vlka. "Ja som sa pred 4 rokmi zaľúbila tu do môjho druha. Tak strašne ho milujem a aj on mňa a preto sa mi zdôveril so svojím tajomstvom a aj mi ho ukázal. Bolo to pre mňa fascinujúce a chcela som s ním byť rovnocenná, preto som ho požiadala o premenu. Byť vlkolakom je perfektné." Povedala a oprela šťuchla do neho nosom. "A ty! Ako si sa stal vlkolakom!" prehovoril som na čierneho vlka. "Tak isto ako oni, len moja partnerka ma premenila. Oni majú šarm, ktorý muž vlkolak nemá, a to ty vieš. Trochu ma ním opantala, ale v podstate ani nemusela, bol by som jej aj bez toho." Povedal a zaškeril sa. "Áno o tom viem." Vlčie ženy majú silu vábiť. Na muža vlkolaka to nezaberá, ale na ľudskú bytosť to funguje. Vlčica začne z teľa vylučovať akúsi energiu, ktorú vlkolak necíti, iba ľudský muž a to sa momentálne dá v boji využiť. Preto ma Sheila nemohla omámiť. Keby to fungovalo na vlkolakov, už by som bol jej. Túto zákernú metódu však nepoužívajú, pretože nie sú v kontakte s ľuďmi. "Dnešná noc všetko zmení!
Dnes zahubíme KLAN WH!!" všetci začali vrčať na súhlas. "Premeňte sa!" povedal som im a všetci sme sa premenili. Ženy si dali na seba dlhé tričká a my sme si obliekli len krátke nohavice. "Najprv budeme bojovať ako ľudia. Presunieme sa do klanu WH nepozorovane. Ženy, vy budete používať váš šarm, zabíjajte neľútostne, nikomu nedajte šancu nech žobre akokoľvek. No len 2 ľudí necháte na pokoji! Vodcu klanu a jeho dcéru! Vodca je môj a tak isto aj jeho dcéra, tá patrí ku nám, je na našej strane! Dávajte si pozor na striebro a prajem vám veľa šťastia! Dúfam že všetci pokope oslávime ich prehru!"
Znovu začali všetci pokrikovať. "Vyrazíme o pol noci, mali by ste trénovať a nikam neodchádzať. Loviť nechoďte, bude sa vám ťažko bojovať z plným žalúdkom." Povedal som im a šiel ku svojej svorke. Tí stáli trochu bokom. Keď som prišiel ku nim potľapkali ma po pleci. "Perfektné! Som hrdý že patrím do tvojej svorky!" povedal Set a zazubil sa na mňa. "Som na teba hrdý chlapče! Víťazstvo je naše!" povedal mi Abir a objal ma. Bol som rád, že patrí do mojej rodiny.
Okolo môjho domu sa utvoril akýsi tábor. Bojovali tam proti sebe vo vlčích podobách, ale aj v ľudských. Bojovali proti sebe muži aj ženy. Boli tam vlkolaci s rôznymi schopnosťami. Jedny mali veľkú silu, iný mali vytrvalosť, druhý zas prefíkanosť. Všetko sa to do boja hodilo. "Tak čo chlapče ideme si to rozdať?" opýtal sa ma Abir. Zaškeril som sa na neho. "Bude mi cťou, dedo!" Dali sme si dole gate a hneď na to sa premenili. Všetci okolo nás spozorneli. Vlkolaci v tomto lese sa už dozvedeli, že sme rodina, preto sa chceli pozrieť na náš bol. Len naša rodina poznala techniku dokonalého boja, preto sme boli váženou svorkou. Okolo nás sa utvorilo veľké koleso. Postavili sme sa oproti sebe a začali krúžiť. Ani jeden z nás nechcel vyštartovať ako prvý. Toto bude napínavé. V tom po mne Abir vyštartoval. Chystal sa urobiť klam, ktorý vyžaduje maximálnu pružnosť. Protivník beží oproti vám a keď je skoro pri vás zabočí buď doľava alebo doprava. Abir chcel zabočiť doľava, preto som zabočil doprava. Teraz som po ňom vyštartoval ja. Chcel som na neho vyskočiť a on to ako inak očakával preto sa postavil na dve, no ja som veľmi rýchlo zmenil taktiku a podkopol som mu zadné laby a odskočil od neho. "Si nejako pomalý, dedo." Oklepal sa a vyštartoval po mne. Tento krát sme si dali boj z blízka. Chceli sme si obaja zahryznúť do krku, no nedarilo sa to ani jemu ani mne. Obaja sme sa postavili na dve, škriabali sa, hrýzli sa až dokým Abir neurobil to isté čo mne. Jednou labou ma podkopol a ja som spadol na zem, pričom ma Abir pritlačil k zemi. Zadnými labami, ako klokan, som ho odhodil dozadu a hneď po ňom skočil. Zahryzol som mu do stehna a odskočil od neho. Bojovali sme ešte asi 5 minút a ani jeden sme si nevedeli chňapnúť po krku. "Mali by sme už prestať, budeme vysilený." Povedal mi a ja som súhlasil. Premenili sme sa a obliekli. Rany sa nám už začali hojiť. "Boli ste perfektný, nepochybne ste rodina." Pochválil nás jeden z vlkolakov. "Si dobrý chlapče. Si syn svojho otca. Teraz si bež odpočinúť." Povedal a potľapkal ma po chrbte. Šiel som sa oprieť o strom a zavrel som oči. Premýšľal som nad mojou Sarah. Bolo mi úzko, keď som si spomenul, že ju už asi neuvidím. Počas premýšľania som zaspal.
Sníval sa mi veľmi farebný sen. Nerozumel som mu. Boli tam vtáci, presnejšie farebné papagáje, bolo počuť súzvuk bonga. Ja som tam iba stál a sledoval okolie. Boli tam rastliny, ktoré boli neobyčajne farebné. Keď som sa vpil do hudby toho bonga, svaly sa mi napli, do tela sa mi dostával adrenalín. Už som sa skoro celý triasol a zrazu som sa zobudil celý spotený. "Sníval sa mi sen, tak farebný." Povedal som Abirovi, ktorý stál nado mnou. "Si len vystresovaný, upokoj sa. Je čas ísť." Obzrel som sa okolo seba. Všetci boli nachystaný. "Veď nás." Povedal a odstúpil odo mňa. Rozbehol som sa lesom ako tichý prízrak a tak isto aj všetci za mnou. Keď sme sa dostali do mesta začalo pršať a my sme nahodili pomalú chôdzu smerom k sídlu WH. 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 6. srpna 2010 v 17:34 | Reagovat

jejda, to byla kapitolka, úžasná!!

2 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 6. srpna 2010 v 19:19 | Reagovat

jejj krasa.. hm. inak taky sen keby sa mi zdal, no ja by som si ho pekne uzila. kraasny.. heh. ale tak tesim sa na pokracko :D :D :-D

3 Tenny Tenny | Web | 6. srpna 2010 v 19:23 | Reagovat

Toto je zatracene napinavé čitanie!!:-P:D
Ty potvorka!:D:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama