Kronika temna:Simon

14. srpna 2010 v 1:00 | Shiny |  S-Kronika temna
dobre vĺčatá...tu je posledný dielik Kroniky temna....musím sa priznať že som Diega chcela zabiť ale nakoniec mi ho prišlo ľúto, ale aj tak tam je akási smrteľná strata. Viac sa dočítate....dúfam že som vás nesklamala, že som ho nechala žiť :D príjemné čítanie :)


vlk
Kronika temna:Simon

Zobudil som sa na jemnučké chrápkanie najkrajšej bytosti na mojej hrudi. Tak sladko a tvrdo spala, že som nemal srdce ju zobudiť. Preto som len ležal a pozeral sa do korún stromov. Vychutnával som si ten pocit. Aj keď som si na ňu nepamätal, moje srdce áno. Preto som tam mal akúsi dieru, ktorú ona vyplnila. "Deje sa niečo?" opýtala sa ma keď sa prebudila. Mala strapaté vlasy a malé oči. Bola vtipná. "Nič sa nedeje. Prečo by sa malo?" "Neviem, mal si taký zamyslený pohľad." "Iba tak som premýšľal. Je to zvláštne, že si sa ma minule pýtala, či ťa premením a ty si vlkolak už od narodenia, len sa ti vlčia DNA prejavila až neskôr. Ešte som ti nepoďakoval, že si ma zachránila, keď ma tvoj otec skoro zabil. Bola si ako blesk z jasného neba, môj strážny anjel." "Nemáš za čo. Pre teba by som aj umrela." A pobozkala ma. "To by som nedopustil, aby si za mňa život položila. Na to som tu ja, to by bola moja povinnosť. Položiť život za svorku a teba." "Nebavme sa o takých pochmúrnych veciach. Sme spolu! Naše cesty sa znovu skrížili. Máme veľkú svorku a sme spolu, rovnocenný! Presne takto sme to chceli! Presne takto si to povedal v ten deň, keď si ležal zranený u Abira a všetko sa nám to splnilo. Som úplne šťastná a dokonca už ani WH neexistuje!" "Naozaj je po všetkom. To bude trochu nuda, nie?" zaškeril som sa na ňu. "Ty darebák!" a buchla ma päsťou do hrude s úsmevom na perách. "Poď, anjel môj. Vrátime sa." Jemne som ju zo seba zošuchol, postavil sa a premenil. To isté urobila aj ona. Bola celá snehobiela, elegancia sama. Bola polovica zo mňa, veľmi drobunká. Pohybovala sa ako mačka, potichu ale isto, oči nemala zlaté ale modré. Myslel som si, že keď má čierne vlasy, bude mať aj srsť no mýlil som sa. Bežala po mojom boku rovnakým tempom ako ja, nerobilo jej to problém. Bola taká krásna. Zatiaľ čo som sa rozplýval nad jej eleganciou, nevšimol som si jej výraz tváre. Až vtedy keď som ucítil to, čo ucítila ja ona. Pach vlkolačej krvi, a nie len tak hocijakej. "Nie, TO NIE!" zakňučal som a rozbehol sa za pachom. Obával som sa najhoršieho.
Dorazili sme na miesto a mne sa roztriasli nohy. Moje obavy sa naplnili. Celá svorka Hádes je mŕtva. Ležali tam ich telá bez hláv v lístí nasiaknutých krvou. Sarah sa ku mne nalepila a poobzerala sa dookola. "Prečo to urobili?! Myslel som si, že budú spolu vychádzať!"
Nevedel som či mám plakať alebo vraždiť všetko čo je okolo mňa. "Ty si myslíš že to urobil Amon a spol? Na to ani nemysli! Oni by to nikdy neurobili a navyše, svorka Hádes bola silnejšia ako Shadows!" obhajovala ich. Hneď ako sme ich spomenuli sa objavili. Na tvári mali zdesenie. "Preboha! Čo sa tu dialo?!" opýtal sa Amon a trochu ustúpil od neistoty dozadu. "Vy ste to teda neboli?" opýtal som sa ich zúfalí. "Neurobili! Veď sme boli svorka! Toto vlkolak spôsobiť nemohol! Takéto ohavnosti v tomto lese sa nedejú! Vlastný druh by to úmyselne rovnakému druhu neurobil!" "Toto bol vlkolak! Nevidíš tie rozpárané telá? Vidieť diery od zubov a tie hlavy by človek len tak neodtrhol!" mal som hysterický záchvat, nevedel som dýchať. To isté sa mi prihodilo, keď som stratil rodinu. Snažil som sa plynulo dýchať. "Ššš, upokoj sa a dýchaj zhlboka." Upokojovala ma Sarah. "Ten, kto to urobil zaplatí! Ukáž sa ty zbabelec!! Bojíš sa si to so mnou rozdať! So synom mocného vodcu najsilnejšej svorky?! Ukáž sa ty parazit!" kričal som na celý les. Sklopil som hlavu dole no v zapätí som zdvihol hore. Oproti nám sa valili tri vlkolaky. Boli väčšie ako ja a to neveštilo dobré. Ale je dokázané, že väčšinou sa vypláca rozum ako sila. "Bude mi potešením sa pobiť so synom Sebastiana!" povedal šedý vlkolak. Pravdepodobne vodca. "Diego! Trochu sme ti znížili počet členov vo svorke, aby si bol trošku viac drsnejší v bitke. Viem všetko o technikách, ktoré dedíte z generácie na generáciu." Povedal. Kto to do pekla je?! "Kto si?!" "Ty ma nespoznávaš? Kedysi som patril do vašej svorky, až dokým som ju nezradil." TY! "SIMON! Veril som v kútiku duše že nie si mŕtvy len aby som mohol vyrvať tvoje srdce z tela!" "Ooo, neprskaj na mňa." Provokoval. "Budeme sa len doberať alebo konať! Ale pred tím ti chcem len jedno povedať. Vždy si bol nikto! Musel si sa prísť vtierať našej svorke aby si niekde bol, aj WH ťa potom odstrčila! Vždy si bol len vyhnanec, tulák, bez citu a bez lásky!" Asi som pichol do osieho hniezda. Simon zúril a vypálil po mne veľkou rýchlosťou. Nechcel som sa vyhnúť jeho útoku. Dali sme si priamy boj, bez divadielka.
Bol som pri plnej sile ja aj on. Obaja sme mali rany, obaja sme chceli toho druhého smrť. Bol to boj len medzi nami dvoma. Ostatný povzbudzovali vrčaním, ale akosi som to nevnímal. Bol som plne zameraný na Simona. Každou spomienkou na svoju rodinu som pridával tvrdšie a tvrdšie rany. No urobil som zlý krok a on ma chytil pod krk. Zahryzol sa mi do neho a zdvihol do vzduchu. Musel som rýchlo niečo urobiť, inak som skončil. Nahrbil som sa a zadnými labami som mu kopol do hlavy a zadarilo sa mi mu vypichnúť pazúrom oko. Od bolesti pustil zovretie. Ešte že som nemal krk až tak poranený. "Ty hajzel!" Potom mi napadla jedna vec. Predsa len sa oko lieči nejaký ten čas. Keby som mu vypichol aj to druhé, mal by som šancu ho zabiť! A znovu vyštartoval po mne. Jedno oko, to tiež nie je sláva. Uhýbal som sa mu ako som vedel a znovu som sa s ním dostal do tesného kontaktu. Znovu som urobil zlý krok a on do mňa kopol celou silou. Preletel som niekoľko metrov cez moju svorku, ktorú som cestou pováľal. Chudáci, nestihli sa uhnúť. Chvíľu som poležal, potom sa postavil a oklepal. Rozbehol som sa oproti nemu, plne sústredený na jeho oko. Bol to veľmi ťažký súper. Aj keď mal poranené oko, dával mi jednu ranu za druhou, viac ako ja jemu. Bol som celý dobitý, ale bojoval som ďalej až dokým ma nepoložil na lopatky. Dal si na mňa labu a zaťal do mňa pazúry. "Končíš, Diego! Skončíš ako tvoja rodina a odkáž tvojmu oteckovi, že som ho zradil s veľkou radosťou. A na tvoju družku si posvietim hneď po tebe, pretože jeho otec ma premenil! Takže zbohom!" "Sarah nie!" pozbieral som silu, natiahol krk a zahryzol mu do laby, ktorou ma tlačil k zemi. Trhol som ním a prehodil ho cez seba. "Ešte mám silu! Tak ukáž sa čo je v tebe!" zvrieskol som po ňom. Znovu sme boli v sebe. Kotúľali sme sa po zemi, zahryznutý do seba. Šklbali sme, trhali a driapali sme až dokým som mu nevypichol aj to druhé no ja som prišiel o ucho. "Ty hajzel!" vrčal po mne a snažil sa ma po slepiačky chmatnúť. "Teraz si slepec, nevýhoda čo? Svaly nie sú vždy najlepšia vec! Je lepšie mať hlave!" Rozbehol som sa po ňom a dával mu jednu ranu za druhou. Teraz som sa mu stíhal uhýbať a on nestíhal reagovať. Chystal som sa urobiť posledný krok, keď v tom sa po mne rozbehli jeho dvaja kumpáni. To nie je fear play! Avšak, moja svorka reagovala pohotovo. Rozbehli sa po nich a ja som mohol dokončiť svoje začaté dielo. Nech je pomsta kompletná! "Dúfam že ti otec nakope zadok ak ho stretneš!" povedal som mu a zahryzol do krku. Bránil sa. Škriabal do mňa, kopal ma, no ja som držal akoby som bol v kŕči. Prudko som trhol hlavou a jeho telo sa oddelilo od hlavy. Jeho hlavu som odhodil ďaleko od seba a od vyčerpania sa zrútil na zem. Zhlboka som dýchal. Je po všetkom. Sarah ku mne dobehla a ľahla si ku mne. "Len lež. Musíš ležať dokým sa ti to nezahojí. Je to v poriadku, zvládol si to." Utešovala ma. Keď dobehol Amon, Nihasa a Set, zdvihol som ku nim hlavy a povedal. "Prosím vás, vykopte tu 5 jám a uložte tam ich telá. Potrebujú pokojné miesto pre večný odpočinok." "Iste kamarát. Ty oddychuj." Povedal Amon a odišli kopať aj so Setom a Nihasom jamy. "Chýbajú mi. Kvôli mne umreli." Obviňoval som sa. Simon šiel po mne a zaplatili on za to. "Nie je to tvoja vina, Diego. Boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Teraz im je už dobre. Nič ich nebolí, sú v raji." "Dúfam že máš pravdu." Zavrel som oči a sníval.
Keď som sa celkom zotavil, hroby boli hotové. Šiel som sa rozlúčiť so svojimi priateľmi. "Boli ste perfektná svorka, boli ste neporaziteľný a meno Hádes bude ešte dlho každý poznať. Navždy budete v mojom srdci." Povedal som k ich hrobom. Povedal som posledné zbohom a pobrali sa preč. "A kam ideme?" opýtala sa ma Sarah, keď sme vyšli z lesa. "Ideme do Green Townu. Sídlo WH je naše. Predsa sme si ho vydobyli. Máme naň právo, ty máš naň právo." Sarah sa na mňa usmiala. Sídlo WH patrí vlkolakom. Kto by čakal takýto zvrat? Určite nie vlkolaci. WH ich terorizovalo, ale nakoniec sa k moci dostali vlkolaci. A kto vie, možno sa naozaj stane to čo si myslel vodca klanu WH. Možno raz vlkolaci nahradia ľudskú rasu!
-----------------------------------------------KONIEC----------------------------------------------------------
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 14. srpna 2010 v 10:12 | Reagovat

Takže najprv musím povedať, že som strašne rada, že si Diega nezabila. A to so Simonom ma fakt prekvapilo. A teraz prichádza čas, aby som zhodnotila celú túto kapitolovku. Takže začínam svoj monológ :D

Už zo začiatku sa mi príbeh zapáčil a postupne si tam pridávala strašne veľa zvratov, ktoré dej super zamotávali. Takže sa ti to celé vydarilo na výbornú ;-) Ostáva mi len povedať, že príbeh bol skvelý a určite mi bude chýbať. Teším sa však na tvoje ďalšie diela, pretože máš fakt talent ;-)

2 zuzu zuzu | Web | 14. srpna 2010 v 11:36 | Reagovat

tak takýto koniec, že mu zabijú svorku Hádes som neočakávala... :)
Tieto kapitolky som si obľúbila, hoci boli trochu kratšie a niektoré veci málo vysvetlené na môj vkus, niekedy si sa moc rýchlo prehupla a ja som si nevedela v hlave všetko predstaviť... keď niečo čítam, v hlave mi beží súčasne aj film, to preto, čiže to nie je vôbec výčitka... :-D som zvedavá, čo prinesie tvoja ďalšia tvorba 8-)

3 sam xD majiteľka sam xD majiteľka | Web | 14. srpna 2010 v 17:32 | Reagovat

je to vazne kraasne... hm. tiez som rada ze si Diega nechala žiť. Pises krasne a obcas dost napinavo, co??: :D :D no ale skoda ze je koniec, no nevadi. tesim sa na dalsiu poviedku. :D

4 Tenny Tenny | Web | 14. srpna 2010 v 21:18 | Reagovat

Kebysom mala byť rada,že si zabila Diega,tak by som bola asi exot:D:D:D
Cely pribeh od začiatku až do konca bol úžasný!!!:-)
Mala som tento pribeh rada!;-)

5 fantasy-hope fantasy-hope | E-mail | Web | 14. srpna 2010 v 23:07 | Reagovat

prostě nádherná povídka, taky mi s povídkou běží malé představení v hlavě, jsem ráda, že to dobře dopadlo, škoda Hádes, už se těším na další povídky

6 Kirawa Kirawa | Web | 16. srpna 2010 v 21:44 | Reagovat

yop to som tomu dala prečítala som si posledné tri kapitoly žiadna sláva...ale teraz aspoň v kľude dočítam aj tie ostatné a budem to mať kompletné :D táto časť sa mi veľmi páčila skvelo opisuješ :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama