ZŽ - 2.diel - Brat

31. srpna 2010 v 21:14 | sam |  S- Zmysel života
chceli ste pokračovanie. ..... no a čo by som ja pre vás nespravila :D :D

Radili ste mi, že mám pokračovať a ja som sa rozhodla skúsiť to. Neviem síce ako mi to pôjde ďalej, ale to sa všetko uvidí. No pár ľudí mi písalo, že mám veľa gramatických chýb.. No po pravde... je mi to jedno.. :D o gramatiku mi vôbec nejde. aj keď sa človek snaží, tak mu tam občas nejaká chyba pride a proste si to nevšimne. A keďže ja si to nekontrolujem, potom to tak vyzerá. :D Keby mi to aspoň ten word opravil, bolo by to lepšie. Ale tak nevadí, predsa nejde o to.. :D heh. No ale tak prajem vám už príjemné čítanie a dúfam, že tam už nie je toľko chýb, pretože som to znova ( ako inak) nekontrolovala. :D Ale veľa krát som to prerábala, takže ak sa tam budfe niečo opakovať, alebo možno bude niečo navyše, tak pardón.. heh.. ale aby som už nezdržovala.. tu je ten dielik :D :D

V predchádzajúcom diele:
" Hoj! Ja som Tanya!" smiala sa.
" Lynn." Usmiala som sa a podala jej ruku.
Z ďalším úsmevom mi tiež podala ruku a potriasla ňou. Mala ju takú teplú a jemnú.
A dali sme sa do reči. Celú dobu sme sa rozprávali. Akoby sme sa poznali roky. Je to skvelé dievča. Keďže bola v španielsku aj v Japonsku, určite ovláda aj tie krásne jazyky. To sme perfektne využili na hodine s prísnym profesorom. Chceli sme sa rozprávať aj tak, takže sme si písali na papier v japonských znakoch. Bol to parádny pocit, nájsť niekoho s kým si rozumiem.

Zmysel života - 2.diel - Brat

Deň skočil dobre. A ja som šla veselo do práce. Tanya o nej ešte nevie. Možno jej to raz poviem. Každopádne som sa tešila až chytím do rúk mikrofón a budem sa triasť od nervozity, ktorá ma potom prejde. Ale na moje prekvapenie som spievať nemohla. Šéf chcel skúsiť niečo iné a tak povedal, že budem spievať soboty. A veď je to vlastne jedno, nie? Piatok či sobota. Hlavné je, že sa odreagujem! A tá moja sobota dopadla celkom dobre. Ľuďom sa to páčilo a šéfovi tiež.
A tak prešiel už týždeň. S Tanyou sme si určite viac bližšie než pred tým.
" Kedy to konečne skončí." Vzdychla Tanya a položila hlavu na lavicu.
Ja som sa len usmiala. No veď mala pravdu. Síce máme ešte jednu hodinu a to telocvik ale potom máme už voľno.
" Skončí to až keď poviem ja, slečna Tanya." Povedal profesor a Tanya na to zdvihla hlavu z lavice " Neznamená, že keď ste nová, tak bude všetko pre vás uľahčené. Ste druháci a musíte sa pomaly chystať na maturity."
" Lenže maturitami ste nás strašili už v prvom ročníku. A myslím, že akokoľvek nás budete tlačiť do učenia, čas pôjde stále rovnako a tie naše matury budú až o dva roky." Zastala som si novú kamarátku.
" To máte síce pravdu, ale keď ste sa raz rozhodli chodiť na gymnázium, mali by ste sa podľa toho aj učiť." Podotkol.
" Každopádne, smiem sa spýtať za koľko zvoní?" spýtala sa Tanya drzo ale pritom veselo.
" Nie som tu od toho." Povedal profák naštvane a otočil sa naspäť k tabuli a písaní príkladov. Áno máme matiku.
A hneď na to zazvonilo. Tanya sa radostne postavila a ponaťahovala telo. Profesor odišiel bez slova. Asi vie, že by mu žiadne pripomienky nepomohli. Tanya mala proste všetko v paži.
" Čo je posledná hodina?" spýtala sa ma, keď videla, že všetci odchádzajú preč s triedy.
" Telocvik." Vstala som.
Ona totiž minulý týždeň piatok prišla, takže šla aj skôr domov. Sedela v škole len pár hodín.
" Ou, ale ja tu ešte stále nemám na prezlečenie."
" Tak to je zlé. Máme prísnu profesorku a nemyslím, že by brala ohľad na to, že si nová. Ale ja mám tuším aj tepláky aj kraťasy. Môžem ti jedno alebo druhé požičať."
" Dobre, ďakujem. Ešte nejaké tričko."
" Tie už dve nemám, prepáč." Na to sa len usmiala.
"Hm. Poď so mnou za bratom." povedala zrazu.
" Do- dobre, tak poďme teda."
Šli sme teda o dve poschodia vyššie, pretože u nás má každý ročník svoje poschodie. Na toto ale nerada chodím, pretože to všetko sú samí perverzáci. A mi sme ešte aj šli na koniec chodby, takže ani nemusím spomínať čo všetko sme počuli. Prišli sme konečne, pred triedu 4.B. Ja som si radšej sadla na lavičku a počkala kým to Tanya vybaví. Nečakala som však, že to vyrieši tak ako to vyriešila. Len strčila hlavu do triedy a zavolala bratovo meno.
" Jason!"
Hm, pekné meno. O pár sekúnd vyšiel na chodbu chalan. Tanya sa s ním veselo bavila no ja som sa akosi stále nevedela dostať s toho tranzu, v ktorom som. Jej brat je úžasný! Ba čo! Je perfektný! Jeho kratšie čierne vlasy mal trochu nagélované. Na sebe mal bielu košeľu a keď som videla jeho ruky či hruď div, že som nezačala slintať. Svaly mal teda krásne. Neboli nejako extra veľké. Také normálne ale tá košeľa mu ich krásne lemovala. Keď stál pri Tanyí bola mu asi tak po nos. A ona je rovnako vysoká ako ja, takže ja by som pri ňom bola asi rovnaká.
" Tak požičiaš?" spýtala sa znova Tanya.
" Ako inak." Povedal chladne no predsa sa trochu usmial.
Ach ten úsmev. Bol to taký úsmev pre svoju malú sestru, ktorá niečo potrebuje. Viem to, pretože som tiež mala staršieho brata. Mala som síce 9 ale pamätám si ako sa na mňa usmial, keď som chcela len maličkosť. Mal ma rád a je vidieť, že aj tento Jason má rád Tanyu. Jason sa stratil v triede a Tanya si spokojne sadla vedľa mňa na lavičku.
" Vybavené." Usmiala sa.
O chvíľu na to sa znova jej brat objavil vo dverách a podával jej čierne tričko.
" Bude ti veľké." Povedal len tak ale potom sa pozrel na mňa.
Stále sa na mňa díval. Až teraz som si všimla jeho oči. Mal ich také krásne. Boli takej tmavo šedej farby. Trochu netradičné ale boli vážne úžasné.
" Nevadí. Stále lepšie ako nič." Usmiala sa Tanya, no zrejme si až potom všimla ako sa na mňa Jason díva.
Náhle sa Jason zhlboka nadýchol akoby šiel niečo povedať. Aj zrejme aj išiel, keďže trochu pootvoril ústa, no Tanya ho predbehla.
" Už bude zvoniť. Musíme ísť. Tričko ti dám doma, hej? Tak zatiaľ." Povedala zrazu Tanya, vstala, zobrala ma za ruku a ťahala preč.
" Prepáč, že som ťa nepredstavila ale nemali by sme sa ďalej zdržovať. Predstavím vás inokedy, OK?"
" Ehm.. do- dobre." Pritakala som. Tiež čo iné mi ostávalo.
Šli sme rýchlo do šatne a prezliekli sme sa. A aj sme sa zasmiali. Tanya v tom veľkom tričku vyzerala trochu vtipne ale stále lepšie než by jej malo byť malé, no nie?
Hodina ušla celkom v pohode. Obe sme už boli prezlečené a nachystané ísť domov.
" Čo plánuješ na dnes?"
" Nič také. Prečo?"
" Neviem. Možno len aby reč nestála." Usmiala som sa.
" Chcela som ísť pokúpiť nejaké nové veci do izby, na oblečenie a tak. Nepôjdeš so mnou? A večer si môžeme ísť niekde sadnúť."
" Tanya, rada by som. Ale dnes nemôžem, prepáč."
" Čože máš?"
" Pracujem."
" Ou, Ty pracuješ? Nevedela som."
" No, hej. V jedno bare." Priznala som sa.
Veď niet dôvodu prečo by som sa mala za svoju prácu hanbiť.
" Vážne? Tak to by som ťa mohla ísť dneska pozrieť! Chcela som brata vytiahnuť niekde von. Nikam nechodí od kedy sme sem prišli. Sú to síce ešte len dva týždne čo sme sa nasťahovali, no predsa by mal niekde chodiť."
" To ste tu už dva týždne?"
" No hej. Nechcelo sa nám do školy. Takže sme zostali týždeň doma. No čo môžeme ťa prísť pozrieť?"
Nechcela som nikomu hovoriť, že spievam ale nemôžem zabrániť Tanyí aby prišla do nášho baru. K tomu, spievam len v sobotu. A keďže dnes je piatok, uchovám tak aj svoje malé tajomstvo. Teda, pokiaľ z nás nebudú lepšie kamarátky.
" Jasné. Ešte ťa aj z radosťou obslúžim."
" To je skvelé. Povedz mi meno toho baru a večer sa vidíme."
Dala mi mobil a ja som jej napísala meno nášho baru do SMS.
" Juj, teším sa." Bola taká nadšená, že ma objala.
Je to taký veselý človiečik. A cítim, že si s ňou budem rozumieť.
" Okolo deviatej sa to tam ako tak rozbehne."
Vtedy zatrúbilo auto a Tanya sa otočila. Pri chodníku zastavilo strieborné auto.
" Už musím ísť. Ako vidíš mám tu brata. Ale večer tam budeme. Ahoj." Zamávala mi a zavrela dvere.
Ja som sa len usmiala a tiež jej zamávala. Auto sa rozbehlo a vietor ktorý sa vytvoril, mi rozfúkalo vlasy. Tak som sa teda pobrala domov. Práca mi začína o šiestej a keďže je niečo po pól štvrtej, mám dosť času aby som sa najedla a oddýchla si pred dlhou nocou. Zatvárame totiž okolo druhej. No ale teším sa, pretože moja práca ma robí šťastnou.

Ako sa vám páčilo?? nechajte komenty... xD xD sam
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 31. srpna 2010 v 21:48 | Reagovat

super :D časť sa mi veľmi páčila :D a som zvedavá čo ďalej vymyslíš :D

2 Aiko Aiko | Web | 31. srpna 2010 v 21:59 | Reagovat

Pekná kapitola, a ten jej brat ...hmm:D :D Teším sa na ďalšiu :-)

3 zuzu zuzu | Web | 1. září 2010 v 10:04 | Reagovat

páčila... :) a z chýb sa nestrieľa(musím si to vždy opakovať, keď mňa na blogu niekto zdrbe :D)... napríklad ja keď čítam, tak si ich moc nevšímam, pokiaľ nebijú do očí a nie je to chyba na chybe :D lebo už som aj také videla :D
och a starší brat... vždy som chcela staršieho brata... odmalička... alebo aspoň nejakého krásneho brata mojej kamošky... ku podivu sa nekonalo nič podobné :)

4 sparry sparry | 1. září 2010 v 13:16 | Reagovat

no dobrá kapitolka, smelo pokračuj, u sa teším na ďalšiu :)

5 wolfgirll wolfgirll | 1. září 2010 v 17:54 | Reagovat

dobrá kapitola :D a už mi nijaké chyby neudreli do očí takže dobrá práca :-)

6 Tenny Tenny | Web | 1. září 2010 v 21:28 | Reagovat

Ach,toto je dokonalé!!
A ten Jason musí byť kus:D:D:D(no hej..ja perverzačka:D:D:D)
A dufam,že tam bude musieť spievať a Jason ju uvidí atd:D
Veľmi sa tešim na pokračovanie!!:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama