ZŽ - 7.diel - Výraz tváre

26. září 2010 v 0:02 | sam |  S- Zmysel života
tak sme sa dočkali...


Je tu pokračovanie. Ospravedlňujem sa,, že to trvalo tak dlho. Hneď ako tento diel zverejním idem na ďalší. Nejako sa mi nechce spať. Tak prajem príjemné čítanie. Dúfam, že sa bude páčiť a necháte mi komentíky. Na tých minulých som sa pekne zasmiala. No, alebo ma to skôr tak potešilo. Niekedy ma tie vaše komenty tak zahrejú, že sa normálne neviem dočkať vašich ďalších. No ale aby som viac nezdržovala tu je ten dlho očakávaný dielik.
sam xD


V predchádzajúcom diele:

V zrkadle som videla tri krásne škrabance na spodku líca plus jednu ranu pri ľavom obočí. S tade aj valilo dosť krvi. Vydezinfikovala som si to a dala na to leukoplast. Toto Nadine vážne prehnala. Je mi vážne fuk, koho chce zbaliť, no ublížiť niekomu len preto, že si dnes večer nevrzne z nejakým chalanom, je vážne už na psychinu!
Neviem či to bolo s toho vyčerpania alebo, že som neni zvyknutá vidieť toľko krvi ale zatočila sa mi hlava a ja som sa zložila na zem. Cítila som tvrdý dopad a potom už len tma.
Zmysel života - 7.diel - Výraz tváre

Zobudila som sa a moja hlava mi šla od bolesti puknúť. Nechápem, prečo ležím na zemi. A rovno medzi na prahu dverí kúpeľne. Pomaly som sa zodvihla a pozrela do zrkadla. Hneď ako som zbadala tri škrabance a leukoplast pri ľavom oku, spomenula som si na Nadine. Leukoplast som si dala dole a uvidela ranu asi tak dva krát dva centimetre veľkú. A možno aj viac. Tá Nadine ma ale vážne nahnevala. Ak spraví niečo podobné znova, tak neskončí len zo zlomeným nosom. To jej garantujem!
Nad svojim obrazom som si zhlboka vydýchla. Čo teraz? Dám si večeru? Keď tak nad tým rozmýšľam, najlepšie bude asi dať si prášok od bolesti a potom si asi znova pôjdem ľahnúť. Vošla som do kuchyne a vzala si prášky. Pokiaľ som ich zapíjala, pozrela som sa očkom, koľko je hodín. Najskôr som si to nejako neuvedomovala ale na mojich hodinách bolo sedem hodín! O hodinu mám byť v škole! Teraz som si uvedomila, že som prespala na tej zemi celú noc. A dúfam, že nie celý deň. Ale podľa dátumu v mojom mobile som neprešvihla žiadny deň, našťastie. Za tú hodinu musím stihnúť pár vecí, takže som sa do nich radšej hneď pustila. Začalo to rýchlou sprchou, oblečením a vymenením knižiek do školy. Po malých raňajkách, som si na tvár hodila trochu make-upu aby som zakryla tie nepekné ranky. Hovorila som, že sa nemaľujem ale veci na skrášlenie mám. Sama neviem prečo, možno aby som si pripadala trochu viac dievčensky než som. Vtipné. Z bytu som vyšla niečo po pól ôsmej a to som akurát stihla autobus, ktorý ma odvezie kúsok od školy. Aspoň nejaké to šťastie. To, že sa po mne ľudia otáčali dokazovalo, že s make-upom to neviem najlepšie a zrejme som to málo zatrela. Nuž, ale čo sa dá teraz robiť.
Vystúpila som a šla pomaly do školy. Vyučovanie začína o 10 minút. Vošla som do školského areálu a pár nemravných chalanov už na mňa uprelo svoj zrak. Pravdaže aj svoje nechutné návrhy nezabudli podotknúť. Už z diaľky som videla Nadine ako stojí pri hlavných dverách a zrejme rozpráva o tom aká som bola na ňu hnusná a zmlátila som ju bez príčiny. Neviem teda či to naozaj hovorí, ale podľa jej povahy sa to dá ľahko predpokladať. Stavím sa, že som už označená za násilníčku a neviem čo všetko. Nadine mala na nose leukoplast ale aj tak sa musela vyfintiť aby sa nikto nedíval na jej nos, ale zrejme do jej veľkého výstrihu v ktorom mala čo ukázať. To ale riešiť nebudem. Nepatrí to medzi moje záujmy. Kráčam teda po chodníku, smer škola, v ušiach mp3 aby som nemusela počuť všetky tie reči ktoré o mne kolujú a nedívajúc na cestu ale na nohy, idem smerom k tej, ktorá to všetko zapríčinila. No neplánujem sa s ňou nejako extra zaťažovať. Jednoducho okolo nej prejdem a pôjdem zasa ďalej. Moja vlasy mi padajú do tváre a tak som aspoň rada, že nebude vidieť tie škrabance, a vlastne aj tú ranu pri obočí.
Mám to šťastie, že moja mp3-ka dohrala pesničku a keď si zoberiem, že som ju mala aj dosť potichu, započula som krásny, ironicky pravdaže, krásny návrh.
" Miláčik, včera som ťa čakal a ty nikde. Plánoval som rozohriať posteľ a trochu si užiť." NO a pravdaže ja blbá sa musím otočiť!
Na čo sú mi také reflexi, hm? Pravdaže, som tým spôsobila poriadny smiech ostatných. To som ale už ignorovala. O kúsok ďalej stála partia chalanov. A jeden na mňa dokonca s úsmevom kýval. Kedy toto konečne skonč-...Veď to je Jason! Jason na mňa kýval. Vytreštila som oči a normálne sa čudovala. Tak perfektný chalan a kýva tak nevýraznej a hroznej babe ako som ja? Potom sa otočil naspäť do tej svojej partie, niečo im povedal a rozbehol sa za mnou. Och nie! Musím kráčať rýchlejšie. Nesmie ma takto vidieť! A už vôbec netúžim po ďalšej rane, ktorá by bola síce opätovaná ale proste po nej nejako extra netúžim.
" Jason!" zavolala na neho Nadine a zbehla pár schodíkov od dvier.
Ten ju ale ignoroval. Dokonca sa na ňu ani len nepozrel a šiel stále za mnou.
" Ahoj cicka!" Skríkol na mňa.
To ma tak bude stále volať?! Zrejme mu ani nevadí a vôbec sa nehanbí, že tak volá o dva roky mladšie dievča. A hlavne si asi ani neuvedomuje, že na mňa tak kričí z polovice školského dvora. Nadine zastala na poslednom schodíku a prepaľovala ma pohľadom. Mne neostávalo nič iné ako zastať a snažiť sa komunikovať. Jason sa zastavil pri mne s úsmevom na perách.
" Ahoj." Usmiala som sa aj keď musím uznať, že trochu nútene.
Chápte, že po tom ráne nemám bohvie ako náladu.
" Ako sa máš dnes?" On sa o to normálne zaujíma?
Ja snáď znova spím. Neodpovedala som, len som na neho pozerala dosť prekvapene.
" Ak viem dobre čítať z tvojich krásnych očí tak sa budem snažiť odpovedať na tvoje nevyrieknuté otázky." Uškrnul sa a ja som len poklipkala očami.
" Tanya ma poslala." začal a ja som sa pri tej vete poškrabala na nose plus taký nevinný úsmev. Je mi jasné, že by neprišiel sám. Vždy ho do toho núti Tanya. " A podľa tvojho poškrabania na nose ti hneď odpovedám, že by som niekedy mohol prísť aj sám, nie len bez Tanyínho poslania." Tento krát som zdvihla jedno obočie a nahodila celkom prekvapený výraz.
" To som asi fakt dobrý v tom čítaní z tváre." Zasmial sa a jeho smiech mi vyčaril úprimný úsmev.
Už by som aj ja mohla niečo povedať, nech sa chudáčik nerozpráva s mojimi výrazmi.
" No a čo sa týka pointy tvojej otázky, tak....." náročky som nedokončila vetu aby mohol pokračovať.
" Asi ešte raz. Tanya ma poslala," nechal chvíľu pauzu a ja som sa usmiala, " aby som sa spýtal ako sa máš a tiež ti dal toto." Podal mi väčšiu obálku a podľa tvaru v nej viditeľne niečo bolo.
" No, tak... ďakujem za... list." Nevedela som čo povedať.
Prišlo mi to divné.
" Uvedomujem si, že Tanya je asi trochu staromódna, že ti napísala list a nejakú tú vašu hovadinu k tomu, ale asi to má nejaký dôvod."
" A ty si..." ukázala som na to prstom.
" Nie, neotváral som to." Odpovedal skôr než som sa spýtala.
" Dobre. A inak je na tom ako?" spýtala som sa ešte, keď už je tu môj informátor.
Usmiala som sa, schovala ten list do tašky a keďže s mojimi dlhými vlasmi je to o niečo ťažšie, musela som ich dať nabok, za ucho alebo niekde, kde by nezavadzali. No až príliš neskoro som si uvedomila svoju chybu. Keď som sa pozrela naspäť na Jasona v jeho očiach bol ťažko opísateľný výraz. Bolo to niečo ako prekvapenie, hnev a podráždenie naraz.
" Stále je na tom rovnako. Mňa teraz skôr zaujíma, čo sa stalo tebe?" povedal a svojou rukou mi odhrnul trochu vlasov z tváre, kde zabodol oči na tri škrabance a neskôr aj na ranu pri obočí.
Trhla som hlavou a pár vlasov si znova spustila do tváre. Vymýšľala som nejakú schopnú výhovorku ale premýšľanie a jeho oči, to veru nie je najlepšie riešenie. Aby som mala voľnú hlavu, stočila som pohľad niekde mimo jeho božskej tváre.
" To- to nič. Doma som sa udrela. Som nešikovná." Nie som nejaký bonzák aj keď je to hus ako Nadine. Pozrela som sa na neho.
" Aha. A preto mi teraz klameš?" spýtal sa.
Neodpovedala som. Nebolo ani čo. Len som zakrútila hlavou a znova sa snažila nestretnúť s jeho pohľadom. Ešte by niečo vyčítal z môjho výrazu a čo potom.
" Dobre, verím ti." Povedal ale ja viem, že teraz klame on.
" Bola to len hlúpa náhoda. Nebudúce budem opatrnejšia."
Že budem opatrnejšia. Sama si neverím! Po tomto rozhovore bude mať Nadine zase svoje pindy a zrejme znova neskončí len pri psychickom týraní. Ale mne už na tom nezáleží! Budem jednať spontánne a pri nej asi aj fyzicky!
Od Jasonovho pohľadu ma zachránil len zvonec, oznamujúci prvú hodinu. Moja záchrana.
" Prepáč, musím ísť." Zvrtla som sa na päte a utekala do školy.
Utekala som preč od neho! Ešte sa náhodou začne do toho pliesť a to bude už úplne v kýbli. Ostatný v škole sa na mňa dívali pohoršene, čo utvrdilo moju pravdepodobnosť o kecoch vypustených s úst Nadine. Moje zranenia videli všetci, no nikto sa ma nezastal. Keby tu bola Tanya viem, že ona jediná by k tomu niečo povedala. Ale nie je tu. Je tu len jej krásny brat. On jediný sa ma na to pýtal. No radšej by som bola, keby sa na nič nepýtal. Celý deň som sa mu potom vyhýbala. No nedá sa vyhýbať všetkému. Možno som ušla od pohľadu Jasona, no chytila som sa do pohľadu Nadine. Tá na mňa celý deň zabíjala znova a znova svojimi pálivými očnými hrami. A ako som predpokladala, po konci poslednej hodiny už bola nastúpená s pár blbými kamarátkami a šibnutými kamarátmi pred školou, a čakali na mňa. Asi si uvedomila, že na mňa nebude stačiť sama. No ale ja som si uvedomila jednu podstatnú vec: Dneska to bude ale sakra bolieť.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sparry sparry | 26. září 2010 v 0:33 | Reagovat

hmm chúďa dievča, má to ťažké, ale tak ja ti verím že niečo vymyslíš ;-) A teším sa na ďalší dielik :-)

2 sparry sparry | 26. září 2010 v 10:57 | Reagovat

mimochodom týmto dielikom si ma dnes skoro ráno nesmierne potešila ;-)

3 Aiko Aiko | Web | 26. září 2010 v 14:25 | Reagovat

Ten Jason je pri zmysloch?? Vykrikovať cicka na pol školy :-? Ale tak no chalan ako chalan :-D  :-D Super kapitola ;-)

4 Kirawa Kirawa | Web | 26. září 2010 v 16:42 | Reagovat

ako súhlasím s Aiko ohľadom toho oslovenia.... aj s tým že je to super kapitola.... chúďa Lynn .. nech si tá Nadine neco spraví zlomí väz alebo čo nenávidím hentaké kozy .. och

5 Tenny Tenny | Web | 26. září 2010 v 18:51 | Reagovat

Suhlas s Kirawou a Aiko:D
To keby mi niekto urobil,tak ho zabijem:D:D:D
Ale aj tak je to od neho milé:-)
A popravde sa mi pri posledne vete rozbušilo srdce!!:D:D
Keby to Lynn povedala Jasonovi,mala by bodyguarda..aj keď by sa to možno ešte zhoršilo...
Celkovo z mojho monologu:D: Tento dielik bol úžasny!!!:-)

6 ♥Kawaii AnYuu-chan^^ Phantomhive♥ ♥Kawaii AnYuu-chan^^ Phantomhive♥ | Web | 26. září 2010 v 21:34 | Reagovat

Zdravíím^^ Prosím tě, podívej se na článek na mém blogu týká se anime festu a je pro nás moc důležitý.. :)) děkuji :3

7 Shiny =) Mjiteľka Shiny =) Mjiteľka | Web | 27. září 2010 v 22:50 | Reagovat

je to parádička ako vždy...teraz čo vám poviem vám može pripadať ako výhovorka a za to sa vám ospravedlňujem...cez víkend som nemohla pridať žiaden dielik lebo som bola celý víkend v Rakúsku a z tade som prišla chorá. Chceli ma aj dať ležať do nemocnice, no zatiaľ sa to nejako urobilo. Budem sa snažiť pridať čo najskôr. Odpusťte

8 Tenny Tenny | Web | 28. září 2010 v 12:36 | Reagovat

[7]:Zlatko,moje!!
Ty si blaaaazon!:D
Veď maš toho teraz veľa a keď si nemocna,tak sa najprv uzdrav!!;-)
Veď zdravie je podstatnejšie ako my:D;-)

9 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 28. září 2010 v 17:47 | Reagovat

[7]:mne to rozhodne nepríde ako  nejaka vyhovorka. dufam ze si si to Rakusko aspon uzila kedze si sa vratila chora.. takze pekne lezkaj v posteli a popijaj čajík... :D hlavne sa nam vyliec :D

10 wolfgirll wolfgirll | E-mail | Web | 29. září 2010 v 17:59 | Reagovat

super ako vždy :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama