BX366: 1. kapitola

24. února 2011 v 21:31 | Shiny |  S-BX366
Je tu prvá kapitola novej story....dúfam že sa vám bude páčiť. Plánujem ju písať na viac listov a preto bude mať aj menej kapitol, pretože mám rozpísanú ešte jednu jednorázovku a vnukol sa mi ďalší nápad, tak aj ten som hneď rozpísala na stranu :D (viem šibnutá som) :D dobre! Prajem príjemné čítanie vĺčatá! :)

BX366
1.kapitola
"Áno, ty nová! Odpovedaj mi na otázku! Dávaš vôbec pozor? Odpovedaj." rozčuľovala sa profesorka, pretože som ležala na lavici a mala slúchadlá v ušiach. "Shakespeare." Odpovedala som jej prosto. Kyslo sa zatvárila a pokračovala vo výklade učiva. A mimochodom. Volám sa Výskum BX366 Sheila alebo jednoducho len Sheila. Asi by som mala začať úplne od začiatku.
Hlavnou postavou v mojom živote zohráva vláda, ktorá uniesla 5 žien ktoré umelo oplodnili. Znie to ľahko však? Ale nie je. Mužský gén vylepšili o zvieracie DNA čiže deti sa rodili s určitým génom zvieraťa. Výskum BX328 Patrick mal DNA orla, Výskum BX332 Clark mal DNA líšky, Výskum BX436 Sophia mala DNA delfína, Výskum BX446 Joe mal DNA mačky. Bohužiaľ Sophia a Joe neprežili pretože im dali do DNA zložku BX4, ktorá ich zabila ešte v bruchu matky. My so zložkami BX3 sme prežili avšak s istou anomáliou. Vedci predpokladali že sa narodíme ako ľudia so schopnosťami týchto zvierat, no mýlila sa. Stvorili monštrá, ktoré sa kedykoľvek môžu premeniť na dané zvieratá. Spôsobilo to to, že ľudská a zvieracia DNA sa nezlúčili tak, ako mali. Naše matky po našom narodení zomreli a my sme nemali lásku, ktorú sme tak potrebovali. Vychovávali nás ako zvieratá. Celých 16 rokov nás držali pod prísnym dohľadom. Keď som mala 16 rokov, z troch zostali len dvaja. Clarc to neprežil. Skúšali na ňom všelijaké chemikálie, ktoré ho mali vylepšiť, no jeho telo vypovedalo službu, avšak inak ako si oni mysleli. Jeho ľudské telo umrelo, ale líška žila ďalej. Rok ho pozorovali, až nakoniec sami zistili, že je z neho obyčajné divé zviera, ktoré nakoniec vypustili do prírody. Bol to pre nich objav storočia. Dva životy v jednom tele. Boli sme na rade my dvaja až kým sa nám nepodarilo ujsť! Keď sme boli dostatočne ďaleko, navzájom sme si vytrhli čipy z kože, aby nás nedokázali vypátrať. Popriali sme si veľa šťastia, premenili sa a zmizli. On vystrel krídla a uletel preč. Ja som napla svoje svaly a bežala kadeľahšie. Mám DNA tigra bieleho, avšak narodila som sa ako albín. Mám celé biele telo bez čiernych pruhov s červenými očami. Nedávno som zistila, že moja krv je iná ako všetkých ostatných. Áno, je červená, ale má schopnosť prinavrátiť život. Nevedela som si vysvetliť prečo to tak je, možno to je spôsobené tím, že som albín alebo moja matka bola niečím iným ako človekom. A možno to jednoducho tak má byť. Zistila som to, keď som sa poranila pri love. Moja krv nechtiac kvapla do oka tomu jeleňovi a on si o pár sekúnd odhopkal preč. Ale nie je to také jednoduché. Aby som mohla vrátiť život, musím vydať svoju životnú energiu. Čím vážnejšie zranenie, tým rizikovejšie to pre mňa je. Pri tom jeleňovi som stratila vedomie len na 3 minúty. Byť týmto zvieraťom je pre mňa prirodzené, narodila som sa s tým, ale musela som sa naučiť aj to, ako byť človekom. Chodila som okolo ľudí a pozerala sa, ako sa správajú k iným ľuďom, ich gestá a mimiky tváre pri tom, keď sú šťastný, keď ich niečo bolí. Musela som sa naučiť byť človekom. Keď som sa naučila všetko, čo som potrebovala, prihlásila som sa na strednú školu s nádejou, že sa s niekým spriatelím. Bola som vychovávaná bez materskej lásky. Aj keď som už skoro dospelá, potrebujem cítiť, že ku mne niekto nejakú lásku prechováva. Avšak, bola som trpko sklamaná. Na škole sa mi študenti vyhýbali najviac ako sa dalo dokonca aj niektorí učitelia sa mi vyhýbali veľkým oblúkom. Nevedome cítili, že som akási hrozba, no nevedeli prečo, jednoducho im to vravel ich inštinkt, pud sebazáchovy, ktorý im hovoril, aby sa mi pakovali z cesty. Preto som sa stiahla do ústrania a žila vo svojom vlastnom svete samoty. Naučila som sa spoliehať sama na seba, som plne nezávislá od pomoci iných. Koniec koncov to, čo vo mne je, to je pre neho prirodzené. Sú samotári, tak ako ja. Posratá vláda! Bohvie, aké zverstvá napáchali ešte predo mnou.
Mám stredne dlhé čierne vlasy, jasne modré oči, vyšportovanú postavu, kvôli môjmu nočnému behu a lovu, a bývam v malom zašitom mestečku menom Najväčšia zelená diera na svete. No dobre, nevolá sa tak, ale pre mňa to je len diera. Všade vidíte len ihličnaté stromy a hnedú pôdu bez trávy. Je tu jedna stredná škola aj tá je na začiatku mesta aby bola čo najďalej od centra. Ja bývam najhlbšie ako sa dalo v malom, špinavom bytíku, kde z každej strany počujete buď hádku alebo vzdychy z vášnivého a divokého sexu. Steny boli dosť tenké, niekedy mám pocit že niekto prerazí. Aby som mohla platiť nájom, našla som si prácu v krčme. Nosila som tam chlast a jedlo ožranom dokonca aj ožrankám. V tomto meste neexistuje moc vychovaných ľudí. Bola to práca nanič a za málo peňazí, ale potrebovala som každý cent. Utekala som tam vždy po škole a odchádzala z tade neskoro v noci. Niekedy sa sama sebe čudujem, prečo všetko nenechám tak a nejdem žiť niekde ako zviera, no nechcela som. Aj keď ma ľudia nemajú radi, niekde v srdci cítim, že raz sa niekto taký nájde a preto zotrvávam tam kde som.
Po škole som ako zvyčajne šla do roboty. Brodila som sa veľkou vrstvou snehu, ale nevadilo mi to. Mám rada zimu, je to moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Perfektne splývam so snehom, keď lovím a celkovo, je to nádherné pozerať sa na tak nádherne bielu krajinu. Cesta do práce mi vždy trvá vyše hodiny. Šéf, ako zvyčajne, mi vynadá, že prečo nechodím skoršie. On nevie pochopiť že mám aj iné povinnosti ako obsluhovať tých mestských idiotov. Prezliekla som sa do trápnych pracovných šiat, opásala som si zásteru s vreckami, do ktorých som si zastrčila peňaženku a blok s perom. Vydala som sa k prvému stolu, pri ktorom sedeli traja chlapi. "Čo si dáte?" povedala som s nechuťou. "Tri pivá a dve porcie pečenej morky. A pohni si." Povedal s priblblím úsmevom na tvári, ktorý prešiel do zábavného rehotu všetkých troch. Mala som chuť mu pribiť, no namiesto toho som sa otočila a snažila sa ovládať. Keby som sa neovládala, nikto by tu už nebol. Položila som objednávku na stôl a šla obslúžiť ďalších a ďalších, potom som poodnášala pripravené objednávky a takto to šlo stále dookola. Zábava však?
Domov som šla o pol jednej v noci. Vonku za krčmou som sa vyzliekla do naha napchala všetky veci do batohu a premenila sa. Vzala tašku do zubov a utekala som domov. Loviť som nemusela ísť, pretože som sa najedla v krčme. Občas nám dá šéf najesť keď ostane niečo nevyužité. Rovno domov. Otvorila som si vchodové dvere, rýchlo prešla hore schodmi, cestou som preskočila jedného spiaceho ožrana a zastala pred mojimi dvermi. Vtedy som sa premenila, rýchlo i odomkla a vošla dnu. Dnes bolo nejako ticho, susedia nerobili žiaden rámus, aspoň že tak. Šla som sa umyť, prečesať si vlasy, vydrhnúť zuby a urobiť si nejaké úlohy aby som cez víkend mala pokoj. Nakoniec som šla spať.
Zobudila som sa do veľmi nádherného rána. Snežilo tak husto, že by ste si nevideli na končeky prstov. Usmiala som sa, čo sa nestávalo často. Rýchlo som sa šla umyť, obliecť a vyšla som do krásneho, sobotňajšieho rána. Ľudia naokolo frflali, niektorí nemihli naštartovať autá a malé deti sa tešili z čerstvo napadnutého snehu. Jedli ho za hrste. Bol to aj ideálny čas pre mňa. Jelene a podobné zvieratá prichádzajú k ľudským obydliam bližšie, kvôli potrave. Preto som si to namierila do bieleho lesa. Vyzliekla som sa, odložila si veci na konár stromu a premenila sa. Úplne som splývala so snehom až na moje červené oči. Asi sa nikdy nedozviem, prečo som taká, aká som. Albíni sa rodia pod chvíľou, ale prečo mám krv inú? Nejdem sa s tým teraz trápiť, ale v hlave mi to vŕta stále. Začala som so stopovaním a pri tom som si užívala príjemnú prechádzku zasneženým lesom. Keď som narazila na osamelú laň, začala som s lovom. Prikrčila som sa a pomaly zmenšovala vzdialenosť. Sneh mi veľmi pomohol, dostala som sa k lani na 5 metrov. Už už som chcela skočiť, ale môj posledný krok bola chyba. Pod snehom boli konáre, ktoré pod mojou váhou popukali a laň sa dala na útek. Začala som ju prenasledovať s domnienkou, že ju dobehnem. Neviem kam si to mierila, bola som zameraná jedine na ňu. V tom sme sa dostali na cestu. Preskočili sme nízky plot, nasmerovali si to na druhú stranu, avšak laň sa tam dostala. Ja nie. Ja som len začula šmyk auta na ľade, ktoré následne do mňa vrazilo. Tesne pred tým ako som upadla do bezvedomia, som si pomyslela: "Mám problém!"
Zobudila som sa niekde na posteli, oťapená a dezorientovaná, akoby som bola zdrogovaná. Pozrela som sa na svoju prednú pravú labu. Hore od lopatky až po lakeť som to mala spevnené. Chcela som sa postaviť, ale bola som oslabená. Nič iné mi neostalo ako ležať. Nedokázala som ani poriadne myslieť, takže som si neuvedomovala v akej sračke sa nachádzam. Bola som veľmi smädná, nevedela som, ako sa dostať k vode. Pol hodinu som ležala v pokoji, ale potom sa to už nedalo vydržať postavila som sa a zoskočila z postele no laby ma zradil a ja som sa zrútila na zem. Zavrčala som od bolesti a započula, ako niekto uteká mojím smerom. Sakra, sakra, sakra! Vo dverách sa objavil mladý pekný muž iba v rifliach. Mal dokonale vyšportovanú postavu, určite chodí do posilňovne. Mal hnedé vlasy trošku dlhšie a strapaté, krásne zelené oči. Odhadovala by som mu tak 21. No nemohla som sa teraz správať ako prítulné mačiatko, šlo tu o moju bezpečnosť. Automaticky som po ňom zrevala. "Ja viem maličká, že ťa to bolí. Neboj sa. Hneď ako sa uzdravíš, pustím ťa, len teraz mi musíš dôverovať." Rozprával sa so mnou akoby vedel že mu rozumiem, preto som po ňom znovu zrevala. Pomaly kráčal ku mne a ja som na neho cerila zuby. Nebál sa ale bol ostražitý. Chňapla som po ňom a on ma chytil za kožu na krku a pevne ma držal. Snažila som sa vzpierať, ale pri jeho sile a pri mojom zdrogovaní to moc nešlo. Druhou rukou ma omotal okolo pása a vyhodil ma na späť na posteľ. "Nádherné zviera." Zašomral si. "Máš udretú lopatku, za chvíľu budeš v poriadku." A odišiel z miestnosti. O chvíľu sa vrátil s vodou a mäsom. Bola som naozaj hladná, ale cítila som z toho mäsa nejaké lieky. "Tu máš vodu a niečo na zahryznutie." Vody som sa napila, ale mäsom som mu nechala. Najradšej by som mu ho oplieskala o hlavu. "Musíš sa najesť, aby si mala silu." Aby som ťa mohla zabiť? Odvrátila som od neho hlavu, že nemám záujem. Zavrela som oči a zaspala.
Keď som sa znovu prebrala bola som pri zmysloch. Lieky už na mňa nemali žiaden účinok. Preto som sa otriasla a zoskočila som z postele. Tento krát som sa udržala na nohách, len pravá lopatka ma zabolela. Teraz sa mi bude ťažšie bežať. Vyšla som opatrne z tej izby do obývačky, poriadne som sa poobzerala a rozbehla sa do kuchyne. Tam som sa tiež poriadne poobzerala. Nikde nič. Asi nie je doma. No zakríkla som to. Vtedy sa začali odomykať dvere a ja som spanikárila. Vyskočila som na jeho barový pult a striehla na neho. Keď prišiel do kuchyne, skoro mu oči vypadli. Bolo zábavné sledovať ho. "Ho, ho, len pokoj." Hovoril vystresovane. "Len pokojne mačiča! Spomeň si, že som ti zachránil život! Ach, ja debil! Ako si môžem myslieť že mi zviera rozumie!" S ľahkosťou som sa odrazila od pultu rovno na neho. Spadol na zem, tlačila som ho labami k zemi. Zaprskala som na neho a potom sa rozbehla k dverám. Labou som stlačila kľučku a vybehla von.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 24. února 2011 v 22:46 | Reagovat

nie si šialená, je to úplne skvelý námet! začítala som sa do toho ani neviem ako ;)

2 sparry sparry | 24. února 2011 v 23:28 | Reagovat

pekne, môže byť zaujímavá povieedka :-D mohla ho ešte oblízať na tvári na rozlúčku ;-) :-D

3 Tenny Tenny | Web | 25. února 2011 v 10:28 | Reagovat

Tak toto bolo sladkéééé:-P
Som rada,že znovu píšeš novú poviedku,je to krásné,úžasný začiatok a veľmi si to dobre urobila:-)
Teším sa na pokračovanie:-)
PS: Prepáčte,ak teraz nebudem celý týždeň čítať vaše poviedky-idem so školou na lyžiak,takže tu nebudem.Prepáčte.
Tenny:-)

4 Jeanne Jeanne | Web | 25. února 2011 v 14:33 | Reagovat

jééééé....začína to fakt dobre.... už sa nemôžem dočkať pokračovania

5 Cärria Cärria | Web | 25. února 2011 v 15:30 | Reagovat

=)Hezké... Teprve 1. kapitola a hned mě zaujala.. Jsem zvědavá na pokračování.. :-)

6 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 25. února 2011 v 19:40 | Reagovat

no paraadne. :D je to moc krásne, Shiny :D Napísala si to užasne, skvelo sa to čítalo.
A šialená nie si. Ak sa chceš vyhovoriť na bláznovstvo tak jedine, že si sa odo mna nakazila :D :D heh. A možno sme šialené obe. :) :-D
Teším sa na pokračko. :D

7 Aiko Aiko | Web | 25. února 2011 v 21:37 | Reagovat

Na začiatok dobré, som zvedavá čo sa tam bude diať ďalej :-)

8 Jene Gossamer Jene Gossamer | Web | 26. února 2011 v 10:04 | Reagovat

Mě se to velmi líbilo. i když moc slovensky nerozumím, pochopila jsem to :-)  :-)

9 momo momo | 27. února 2011 v 17:54 | Reagovat

zatial ma zaujala tak som zvedava co bude dalej..ale na zaciatok velmi dobre :-)

10 Bey*li Bey*li | Web | 28. února 2011 v 14:44 | Reagovat

Ahojky :-) Promin' že tě otravuju, ale na mém blogu jsem začala psát novou povídku
,,Nový Začátek"
Byla bych moc ráda, kdyby jsi mi napsala jak se ti povídka líbí :-)

Děkuju Bey*li :-)

11 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 14. července 2011 v 19:42 | Reagovat

woooow =D tak toto je ... krute dobrá poviedka. originálna, fakt dosť dobre napísaná... máš skvelý štýl písania, okamžite vtiahne do deja a nepustí, proste musíte čítať ďalej... Ja dnes nepôjdem spať, kým to neprečítam celé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama