BX366: 4.kapitola

15. dubna 2011 v 20:58 | Shiny |  S-BX366
Tak konečne pridávam pokračovanie....viem strašne dlho mi to trvá, ale raz ma brzdí učenie a teraz ma brzdí zdravie...musela som dlhšie navštevovať doktorov pretože mi zisťovali čo mi je a prišli na pár nepríjemných zádrheľov. Musím si zaklopať, je mi trochu lepšie, ale je to trvalejšia záležitosť takže nejako tak..ospravedlňujem sa moje vĺčatká a budem sa snažiť to napraviť! :) ^^



BX366
4.kapitola

Zobudila som sa do krásnej soboty. Vonku padali nahusto veľké vločky. Zobudila som so super pocitom. Určite som sa aj zo spánku usmievala, pretože ma bolia. Bola som šťastná. Sheila! Dnes si zabežíš! Povedala som si, šla sa umyť a obliecť. Dala som si obtiahnuté tepláky a tenké tričko s dlhými rukávmi. Ľudia si o mne určite pomyslia že som hlúpa, ale nikto z nich nevie že budem bežať v kožuchu. Vybehla som z bytu, zamkla ho a schovala kľúč na bezpečné miesto. Dala som si vlasy do chvostu a vyšla von. Poobzerala som sa okolo seba. Ľudia nadávali na počasie, na sebe mali niekoľko vrstiev teplého oblečenia. Jediný kto si užíval sneh boli malé deti, ktoré ho jedli a ja. Priznávam sa, že aj ja si sem tam dám trošičku. No a čo! Pred vchodom som sa trochu ponaťahovala a rozbehla sa chodníkom na ktorom bol našťastie odhrnutý sneh. Ako som predpokladala. Ľudia sa na mňa pozerali ako na idiota. Aby som sa dostala k lesu musela som prejsť cez pár ulíc. Keď som bežala okolo obchodu, narazila som na Alexa. Mal kopu tašiek s potravinami. Starostlivý chlapec . Pomyslela som si. Veľa chalanov by si nekupovalo jedlo ako napríklad šalát, jablká, víno a kopu podobných vecí. Kúpili by si pizzu alebo nejaký fast food. Teda videla som to v telke. Pravdaže že sú aj chlapi, ktorí milujú varenie, ale nie veľa teenagerov. Obzrel sa mojím smerom a ja som si pripadala ako hlupák že som tak na neho zírala. Ukázal široký úsmev a potom sa zhrozil. Rozbehla som sa k nemu a on mi šiel naproti. "Pre boha! Kde máš bundu!" a už si vyzliekal tú jeho. "Nie, nie! Schválne som si ju nevzala. Som otužilec, nemusíš sa báť." Pochyboval o mojom vyjadrení sa. "S tak krehkým telom?" zrazu sa začervenal a začal koktať: "Teda, no, nemyslel som... myslel som, že, proste som to tak nemyslel." A sklopil hlavu. Ústa sa mi usmiali do širokého úsmevu a ruka mi sama vystrelila k jeho hlave. Jemne som mu ju zdvihla a pozrela sa mu do očí. "To je v pohode. Kvôli mne sa hanbiť nemusíš." Keď videl ako sa usmievam, usmial sa aj on a vzdychol. "Tak, ja idem variť domov. Uži si otužovanie. A ak chceš, príď na obed, budem veľmi rád." "Prídem. A o koľkej?" "Teraz je pól deviatej, no, tak príď okolo druhej." "Dobre. Tak zatiaľ ahoj!" milo sa usmial a ja som sa dala znovu do behu.
Konečne som sa dostala so svojho lesa. Zašla som hlbšie a tam som sa vyzliekla do naha. Zavrela som oči a uvoľnila sa. Moja premena vždy bolela, ale bola som už na to zvyknutá. Kosti sa mi menili a aj orgány. Nebolo to zase až tak hrozné, ale bola by som povďačná za bezbolestné premeny. Napriek tak zložitej premene, ktorá obsahovala miliardy malinkých príkazov na premenu každej bunky v tele, bola rýchla. Behom minúty bolo po všetkom. Nadýchla som sa tigrím nosom a nasala vzduch krásne voňajúceho lesa. Cítila som veľa pachov, ale brala som na vedomie len jeden a to pach divej zveri. Zavetrila som na blízku pár diviakov. Hm, divina? Môže byť. Rozbehla som sa po pachovej stope, ktorá ma doviedla až k rodinke diviakov. Bola tam matka s malými prasiatkami. Toto loviť nejdem! Keby som bola obyčajný tiger, neváham a zabijem ich, ale mám ľudské vnímanie a predovšetkým mam city človeka. Cítila by som sa otrasne keby som zabila matku a jej deti. Preto som sa otočila a šla preč. O niekoľko minút som našla osamelého jeleňa. Vrhla som sa mu na krk, pazúry zaborila do jeho tela a zvalila na zem. Bola som zahryznutá v jeho krku až dokým neskonal. Pazúrmi som roztrhala chlpatú kožu a pustila sa do chudého mäsa na jeho mohutnom stehne. Pravdaže nezjem veľa, keďže ma Alex volá na obed. O mŕtveho jeleňa sa postarajú iné dravce, vlky, líšky ba dokonca medvede. Keby ma napadol medveď, asi by som ušla. Netrúfla by som si na neho aj keď by som ho možno porazila. Keď som dojedla bežala som k svojim veciam. Premenila sa, obliekla sa a bežala naspäť domov. Tam som sa šla osprchovať, trochu učesať a obliecť. Keď som bola hotová bolo pól jednej, preto som si ľahla na posteľ a trochu si oddýchla. Keď som si spomenula, že večer budem musieť ísť do roboty, bolo mi na vracanie. Neznášam to tam.
Zobudila som sa akurát. Trochu som si ešte prečesala vlasy, obula sa a šla ku Alexovi. Cítila som, ako sa mi rozlieva po tele adrenalín, bola som tak vzrušená, že by som roztrhala prvého živého tvora, ktorý by šiel okolo mňa. Dorazila som k jeho dverám a zazvonila. Nenechal ma dlho čakať. Otvorili mi dvere a usmial sa na mňa veľkým úsmevom. "Poď ďalej a cíť sa tu ako doma." Vošla som dnu, šla do obývačky a sadla si na gauč. Voňala tam nejaká večera. Nevedela som čo to bude za jedlo, pretože som nikdy nejedla domáce jedlo. Jedla som len zvyšky, ktoré nám dával v robote a surové mäso. Alebo keď som si nejakú hlúposť kúpila v obchode. Toto jedlo voňalo vábne a určite bude aj chutné. Moc sa teším. Čakala som tam dokým nedoniesol dva plné taniere dobrôt. Jeden položil predo mňa a druhý si vzal na kolená. Vôbec sa neobťažoval s nejakou slušnosťou a to sa mi páčilo. Jednoducho si dal tanier na kolená a široko sa usmieval. Na tanieri som mala šalát zložený z kukurice, čínskej kapusty, postrúhanej mrkvy so štipkou olivového oleja. Boli tam kuracie prsia plnené syrom a šunkou a k tomu ešte ryža a pár hranoliek. Mňam! "Dobrú chuť." Zaželal mi so smiechom keď videl ako som sa do toho pustila. Mala som to za chvíľku zjedené a on nebol ešte ani v polovici. "Musela si byť hladná, čo?" povedal milo s akým si divným úsmevom. Nežným? "Bola som najedená, ale bolo to také skvelé, že som nemohla prestať." Zaškerila som sa na neho. "Ďakujem za kompliment. Prinesiem ti čaj." Poznamenal položil si tanier a zmizol v kuchyni. Ukradla som mu ešte jednu hranolku a keď sa vrátil podal mi veľkú šálku plnú čierneho čaju. Vzal si tanier na kolená a znovu jedol. Začala som ho pozorovať ako je a ako sa pri tom tvári. V očiach som mu videla isté pobavenie, akoby bol niečím vyvedený z miery. V tom zdvihol zrak ku mne a prestal žuť, cítila som ako mu srdce rýchlejšie zabúchalo a do tela sa mi rozlial adrenalín. "Má ma naozaj rád?" pomyslela som si v tej chvíli keď sa na mňa vzrušene pozrel. Chvíľu sme sa na seba takto pozerali až kým nezazvonil zvonček a ja sa od zľaknutia neobliala horúcim čajom. Bolo to totiž zvláštne, pretože to zľaknutie a zároveň popálenie horúcim čajom vo mne vyvolalo akúsi reakciu pri ktorej mi narástol len tigrí chvost. "Bože, si v poriadku?" hodil tanier na stôl a chytil ma za plece. Radšej som si zavrela oči, pretože som sa bála aby som ich náhodou nemala červenej farby. "To... je v poriadku. Idem do kúpeľne." Povedala som mu zbrklo a ušla do kúpeľne. Otvorila som oči a ako som vravela, mala som ich červené. Dala som si dole gate, pretože ma tam tlačil chvost. Bolo to zvláštne, že ako človek som mohla ovládať zvierací chvost. Hýbala som s ním sem a tam akoby som bola mačka, vzrušená striehnutím na korisť. Pozrela som sa na seba do zrkadla a zhlboka sa nadýchla. Musím sa upokojiť. Musím upokojiť svojho tigra. Upokoj sa. Opakovala som si v duchu takéto kraviny až kým mi nezmizol chvost a oči sa nevrátili do pôvodnej farby. "Klop! Klop!" ozvalo sa na dvere. "Si v poriadku, Sheila?" "Áno, v pohode len mám mokré veci." "Vydrž donesiem ti niečo." O chvíľu sa vrátil a nechal mi ich pred dverami. Otvorila som ich a vzala dnu. Dal mi nejaké tepláky ktoré mi boli náramne veľké, takže som si ich nedala. Potom mi doniesol košeľu ktorá mi bola skoro po kolená. Keď som si ju dávala pozrela som sa na opálené miesto. Bolo trochu zvráskavené, ale pri mojom rýchlom hojení to bude za chvíľku v poriadku. Vyšla som z kúpeľne a potešila sa keď sa na mňa vyjavene pozeral. Znovu mu srdce začalo rýchlo biť a ja som si uvedomila že bol očarený. Vlasy som mala rozpustené, na sebe som mala len podprsenku, nohavičky a jeho veľkú košeľu, ktorú som nemala zapnutú až po krk, čiže mi odhaľovala dekolt a polovicu stehien až po prsty na nohách. Celú si ma premeral a preglgol. "No ja si dojem obed, zatiaľ sa usaď." Povedal a rýchlo sa zahľadel do taniera. Zmocnila sa ma akási túžba. Nevedela som či to bola túžba zvieraťa vo mne alebo ľudská túžba. Nevedela som to rozoznať pretože som nikdy nepociťovala nič až kým som nestretla tohto človeka, ktorý mi obrátil život naruby. Pomaly som k nemu kráčala a popri tom prešla prstom po stole. Zamrzol a obzrel sa po mne. Trochu som sa zasmiala lebo vyzeral vystrašene. Prišla som k nemu a odtiahla od neho tanier. Nesmelo preglgol rýchlo sa napil vody ktorú mal na stole a ja som mu ho vytrhla a doslova hodila na zem. Chytila som ho za plecia a pomaly tlačila k pohovke až kým neležal. Z hora som si na neho sadla a predklonila sa pred jeho tvár. Nosy sa nám dotýkali a ja som blažene nasala jeho mužskú, zvodnú vôňu. Nikdy som si to tak nevšimla ale voňal božsky! Svoj nos som presunula na jeho krk a jemne so ním šteklila. Zbožne vydýchol a mňa sa zmocnila tá túžba ešte viacej. Doslova som po ňom bola dravá! Mierne som mu zahryzla do jeho krku a vtedy sa jeho svaly napli a prehodil ma pod neho. Bolo to také nečakané a o to viacej vzrušujúcejšie keď priložil jeho pery na tie moje. Bol to pre mňa nový zážitok, niečo čo ma posunulo o krok viac k tomu byť normálnym človekom, pretože toto je najľudskejšia vec aká môže existovať. Aj keď som to zažila po prvý krát, vedela som inštinktívne čo robiť. Opätovala som mu jeho bozk a o pritisla sa k nemu bližšie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 16. dubna 2011 v 0:31 | Reagovat

waaau, krasny dielik :)aky....ehm.. zvlastny zvrat :) heh, rozvno takto na vec :D tesim sa na pokracko :)
Shiny, si v poriadku? Dufam ze sa vyliecis ;-)

2 Tenny Tenny | Web | 20. dubna 2011 v 12:27 | Reagovat

wooow,já iba kukám ako vyoraná myš:D:D
Veľmi dobre sa to čítalo :-)
Teším sa na pokračovanie;-)
PS:Inak..keby si dačo potrebovala,ozvi sa na blogu;-)

3 amis amis | 21. dubna 2011 v 9:59 | Reagovat

super

4 Cärria Cärria | Web | 24. dubna 2011 v 23:54 | Reagovat

Skvělé.. :) Pěkně si to v této kapitole 'roztočila' :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama