BX366: 5.kapitola

25. dubna 2011 v 23:19 | Shiny |  S-BX366
pokračkooo vĺčatká!! :) po prečítaní nechajte komentík :) poprosíím :)




BX366
5. kapitola
Bolo to akoby som sa dostávala do záchvatu, ktorý spôsobia inštinkty pri love. Vždy, akýkoľvek dravec, keď lovia, v určitý čas, keď idú vyštartovať po svojej obeti, sa dostanú do akéhosi tranzu. Sú úplne posadnutý jedným cieľom. Všetko naokolo sčernie a je vidno len cieľ, ich telo zaplaví adrenalín a cítia sa, akoby stelesňovali stádo rozzúrených byvolov. Celé telo sa chvelo a ten pocit naberal na sile čoraz viac a viac, dokým dravec nevyštartoval po obeti. Preto je pre nás také vzrušujúce, keď sa môžeme zahryznúť do našej obete, pretože vtedy ten pocit povolí a to je na tom to najlepšie! Keď sa to nádherne rozplynie po celom našom tele. Nevedela som to opísať, ale mala som chuť sa do neho zahryznúť. Začal mi pomaly rozopínať košeľu a popri tom ma nežne bozkával. Silno som potláčala svoje tigrie inštinkty až kým neurobil jednu chybu. Jeho pery presunul na môj krk a trochu ma do neho pohryzol. Veľkou rýchlosťou, takou že som sa sama čudovala, som sa presunula k televízii oproti gauču. Vystrašene sa na mňa pozeral a ja som bola vystrašená sama zo seba. Bože! Keby si vedel čo som chcela spraviť! Vystrašená sama zo seba som bola preto, lebo som ho skoro zabila! Takmer som sa premenila a zahryzla sa do neho, ale na moje prekvapenie ľudská stránka predbehla tú tigriu a konala pohotovejšie. To bolo jediné šťastie. Nemohla som ho viniť za niečo, o čom ani nevie, že je pre neho nebezpečné. Keby ma varoval, že smeruje perami na môj krk, všetko by bolo v pohode a ja by som ležala v jeho náručí no neoznámený zásah na môj krk bola zlá voľba. Ale tiež som nemohla od neho čakať, že sa ma bude pýtať, či ma môže pobozkať na krk. Bože! Ja som hus! Pri tej nadávke vo mne tiger zaprotestoval a stále vo mne reval od zlosti. Stále som cítila jeho zuby na mojom krku a to sa mojej tigrej polovičke štítilo! Musela som si zahryznúť do jazyka aby som sa upokojila. Šelmy, ako sú tigre, neznesú kusance na krku, pretože krk je pre akéhokoľvek psovitého a šelmovitého dravca najintímnejšie miesto, prostredníctvom ktorého môžete dať najavo nadriadenosť. Lenže tigre sú samotári, preto ma to tak vyburcovalo. Cítila som v chrbtici strašnú bolesť, doslova ma to nútilo premeniť sa a zabiť ho. "Ublížil som ti nejako?" opýtal sa ma vystrašene a pomaly sa zdvihol ku gauču a slimačím krokom šiel ku mne. Musela som si zahryznúť do prsta a snažila sa to ustáť. Bože to bolí! To bolí! Premena ma tlačila na všetky kosti, ale zatiaľ som si držala ľudskú podobu. Zavrela som oči a dúfala že sa teleportujem niekam ďaleko od neho. No chyba bola, keď ma chytil nežne oboma rukami za hlavu. "Ak som ti ublížil..." zrazu sa zarazil keď som otvorila oči. Do pekla! Moje oči! Mala som tigrí zrak, to nebolo dobré. "Musím ísť!" povedala som a vytrhla sa z jeho objatia. Len v košieľke som vyšla do tuhej zimy a navyše bosá. Rozbehla som sa najviac ako som vedela. To je pako! Prečo za mnou beží! Zanadávala som si keď som sa obzrela a videla ho, ako odhodlane za mnou uteká. To bola posledná kvapka pre moju druhú polovičku. Cítila som sa ako štvaná zver a to som nezniesla. A je koniec! Povedala som ešte ľudskými myšlienkami a moje telo sa začalo kompletne meniť. Zastala som a strhla zo seba košeľu a podprsenku. Bola som otočená k nemu chrbtom a keď som bola pripravená, zmietaná zvieracími inštinktmi, otočila sa k nemu pripravená na neho skočiť ešte v ľudskej podobe, ale keď som sa otočila, už tam nebol. Zostala som stáť zmetená, pripadala som si ako psychiatrický prípad. "Ja som paranoidná!!" povedala som nahlas s menším vrčaním, pretože moje hlasivky sa už premenili. Mala som jediné šťastie že nikto nie je naokolo, pretože bolo len 5 hodín. Rozbehla som sa do najbližšieho krovia a premenila sa.
Pobehovala som v lese až do neskorého večera. Z nudy som zoškrabovala kôru zo stromov, liezla som po nich, lovila vtákov lietajúcich okolo mňa pretože ma nevideli kvôli mojej kamufláži a hrala sa v snehu na krtka. Bola som tak dobre ukrytá pred všetkými očami až na jedny. V tom sa dole rútil, ako blesk z jasného neba. Pribrzdil až blízko zemi a pazúrmi ma uštipol a odskočil na menší krík. Vyskočila som zo snehu otriasla sa o od samého vzrušenia som zrevala a premenila sa. Tak isto sa premenil aj orol, ktorý ma zámerne napadol. "PATRICK!" a objala som ho. "Ako žiješ tigrica?" opýtal sa ma. Naša nahota nám nevadila, obaja sme boli na to zvyknutý. "Moc dobre nie. Nie je to tak ako by som chcela. Pochvál sa ty. Musí to byť úžasné len tak slobodne lietať." "No, je to super, ale nie je to až také super. Musím si dávať pozor pred pytliakmi. Žijem ako orol sem tam sa premením." "Ja chodím do školy, ja sa snažím žiť ako človek, mám prácu.....DO PEKLA! JA SOM MALA BYŤ V ROBOTE!" spomenula som si. "No tak prácu už asi nemám. Ale mám taký pocit, že začnem žiť ako zviera. Boh nepraje mojej ľudskej polovičke." "Nič si z toho nerob. A šokujúce pre mňa bolo, keď som stretol morského muža! Tiež je to uprchlík, ktorého stvorila vláda a je na slobode už 38 rokov! Tvrdil aj to, že nás je viacej, že vláde uprchlo dosť výskumov. Dozvedel som sa aj to, že vláda nikdy nerobí rovnaké výskumy! Čiže my dvaja sme jedinečný, tak ako aj ten morský muž. On unikol jediný." "Chceš mi povedať, že vláda už nebude experimentovať s človekom tak aby bolo z neho zviera aj človek?" "Presne tak! Možno dakedy v budúcnosti, v ďalekej budúcnosti, kým nebudú presvedčený, že sme mŕtvi, alebo dokým nás nechytia. Vláda má strašne veľa sektorov kde sa zameriavajú na určité veci. Náš sektor bolo oddelenie menom Animal DNA. Ten morský muž sa nachádzal v sektore menom Water Department. Toto mi všetko rozprával on. Vraj videl veľa sektorov. Vraj tam bol aj sektor robotiky, sektor rastlinstva a dokonca aj jeden sektor ktorí mal nápis Prísne tajné! Vraj nebolo možné z tade uniknúť, ale jeden im vraj unikol. Vraj trochu skorej ako mi. Vláda má prísne pravidlá. Ak im výskum ujde musia sektor zatvoriť na niekoľko rokov." Začala ma bolieť hlava z toľkých informácií. "Vraj, keby sa to malo spriemerovať tak je nás na celom svete asi len 40 a každý sme jedineční!" "To je síce pekné, ale ja by som chcela normálny ľudský život. Spôsobuje mi to veľa problémov. Aj keby som chcela žiť ako zviera, mala by som na krku lovcov a podobných ľudí, ktorý odchytávajú a poľujú na taký kožuch ako mám ja a navyše som iná ako ostatné tigre. Nemám ani pruhy!!! Vyzerám ako obrovská, bila prerastená mačka s červenými očami!! Aj albín tiger by mal mať pruhy a ja ich nemám! Bol by to nebezpečnejší život aj keď ako človek to nie je bohvie čo. Všetko je to v pekných sračkách. Ty si poletuješ a nemusíš sa až tak báť. Môžeš sa dostať kamkoľvek, aj tam kde ťa nikto nenájde. Je to hrozné. Musím už ísť, zajtra mám školu. Prosím, príď ma niekedy ešte pozrieť." "Akurát putujem z miesta na miesto a určite pôjdem ešte tadeto, ale ak by si tu nebola, určite ťa nájdem. Zbohom a veľa šťastia!" objal ma a premenil sa. Malú chvíľu mi stál na ruke a pozrel sa mi pozorne do očí no potom hrdo vystrel krídla a odlete. Chvíľu som tam stála a mrzla, ale potom som sa premenila aj ja a utekala domov. Keď som prišla, osprchovala som sa a zaľahla do postele. V hlave mi behalo kopu myšlienok až z toho nakoniec vznikol sen. Snívalo sa mi ako som utekala po lese a tam sa mi zjavil Alex. Stál tam a díval sa mi do očí a vedel, že som to ja aj keď som bola tigrom. Nežne sa na mňa usmieval a zrazu bol preč. V tom sa tam objavila skupina chlapíkov z výskumného centra a odvliekla ma do klietky. Veľmi som sa bránila a preto do mňa vpichli uspávadlo. V tom som sa zobudila a zistila že som zaspala. Rýchlo som sa obliekla, učesala a umyla a utekala do školy. Bolo 15 minút po zvonení keď som prišla do triedy. Všetci sa na mňa pozreli, odporným pohľadom, no ja som sa na moje prekvapenie len usmiala. "Prepáčte pani Johnsonová, ale zaspala som." "Nevadí, ale nech sa to už neopakuje. Sadni si na svoje miesto." Sadla som si vedľa Alexa, ktorý mal v očiach kopu otázok, ktoré na mňa vychrlil, hneď ako som si sadla. "Čo sa to s tebou dialo? Bál som sa o teba, vyzerala si nejako divne a tvoje oči..." "Alergia!" skočila som mu do reči. "Mám veľmi silnú alergiu na... na prach. Asi si tam mal veľa prachu. Vždy mi oči sčervenajú a moje hormóny sa pobláznia tak vyzerám ako psychopat." "Aha." Zamyslel sa a pokrčil čelo. "No, je pravda že som tam už veľmi dlho neupratoval. Každopádne, tá večera sa mi páčila až na tú tvoju alergiu. Neboj, keď prídeš nabudúce tak poupratujem." A milo sa na mňa usmial. Veľmi mi odľahlo, priam zo mňa sršal skvelý pocit z toho, že som si nepokazila priateľstvo s týmto skvelým človekom. Pravdepodobne by si o mne myslel že som kreatúra, keby som sa v tom momente premenila. Potešilo ma aj to slovo čo povedal. Nabudúce. Tešila som sa na ten deň ako malé dieťa.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sam xD majiteľka sam xD majiteľka | Web | 26. dubna 2011 v 3:51 | Reagovat

no krasne, fakt paradna cast, uplne uzasne sa to citalo!!! perfektne si tu situáciu na zaciatku opísala. ;) :)
Krány dess si vymyslela :) uzasnyyy :) :*

2 Tenny Tenny | Web | 28. dubna 2011 v 22:50 | Reagovat

Aj ja sa tešim ako malé dieťa na ďalšiu kapitolku:D:D
šup šup..davaj..!:D:D
Úžasne píšeš:-)

3 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 16. července 2011 v 14:13 | Reagovat

very nice work !!! vážne geniálny nápad... krucipísek, nenapínaj toľko a šup sem s pokračovaním !!! :-D  :-D

4 Selené Selené | Web | 18. dubna 2012 v 16:49 | Reagovat

krásná povídka bude ještě pokračování?

5 Lulu Lulu | 12. července 2012 v 11:07 | Reagovat

Zaujímavý príbeh :) Už sa teším na ďalšiu kapitolu :)
A inak, máš krásny blog :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama