1.diel - Stratený život

28. května 2011 v 18:17 | sami |  S-Nepodstatná myšlienka
Je na svete prvý dielik tejto poviedky.

Nie je to nič moc, a je to písané celkom svižne, takže si myslím, že bude aj menej dielikov. Veľa zvratov nemám premyslených. A prvá časť. nooo. Snáď sa bude páčiť, je to ešte len na rozbehnutie, ďalšia časť bude ešte horšia, zrejme. Ale to sa do toho dostanem. Však... Začiatku sú ťažké, nie? :)
A tiež oznamujem.... Viem koľko komentárov bolo na recenzií. A veľa ľudí mi písalo, že by to mohlo byť aj normálne, real a nie fantazy... Ale dostala som náhly nápad a už som sa rozhodla, že z toho spravím FF. Bola by som nerada, keby ste to kvôli tomu prestali čítať. Nebude tam toho moc, len jedna jediná bytosť ak to tak mám nazvať, preto prosím chápte. Nápad je nápad, a ja som sa tomu nebránila.
Ale zas na druhú stranu. Napadla ma ĎALŠIA poviedka. A tú mám už kompletne premyslenú, a URČITE ju nechcem mať FF (fantazy) . Takže hneď ako dopíšem túto, pustím sa do tamtej ďalšej. Snáď som nikoho nesklamala a dúfam, že čítať sa to bude dať aj tak.
Btw...napíšte mi komentáre, či mám s týmto pokračovať, pretože ma to celkom aj baví. Shiny si už niečo čítala, ešte keď to nebolo poriadne začaté, takže teď budem pokračovať. Prajem príjemné čítanie, zlatíčka.
P.S. ďakujem za krásne gratulácie. Cením si to. Lúúbkam vás :D :D
Sami (ukecaná, ako vidíte) :D

Nepodstatná myšlienka - 1.diel - Stratený život

Aké by to bolo... byť šťastná. Viem, znie to divne ale vážne nad tým premýšľam. A od kedy nad tým premýšľam? Bol to vlastne deň kedy všetky problémy vyvrcholili v jeden obrovský.

Všetko bolo v poriadku. Žila som normálne s rodičmi v rodinnom dome vo väčšej dedinke. Lenže, mohla by som mať život bez problémov? Nie!
Mala som najlepšiu priateľku. Volala sa Laura. Každý deň bol veselý len keď som ju zbadala. Chodievali sme spolu von a blbli. Viete, myslím, že vtedy som bola niečo ako šťastná.

Ale potom sa to stalo. Moji rodičia. Obaja. Mama čakala druhé dieťa a otec bol pomaly na vrchu kariéry. Šli po mňa z divadla ale zomreli pri autonehode. Moje srdce zastalo rovnako ako ich ale trochu iným spôsobom. Všetko som videla čierno. Dokonca aj kamarátstvo s Laurou. Ale ona sa snažila! Snažila sa ma prinútiť nemyslieť na samotu, na smrť a na všetko, no nepomohlo to.

Zmenila som sa. Bola som zrazu chladná ako ľad a všetkých som od seba odstrkovala. To usmievavé dievča, ktoré sa vždy zastalo ostatných a nenechalo nikoho v štichu sa zmenilo na neutrálne tváriace sa dievča ignorujúce všetko ostatné. Začala som vytvárať problémy, ktoré vznikli vlastne nechtiac. Niečo sa rozbilo a ja som šla okolo. Profesorka sa ma pýtala na dôvod prečo som to zhodila, no ja som sa len otočila a kráčala preč. Proste nezáujem. Na hodinách som zaspávala, ignorovala a neodpovedala na otázky. Pokladala som to za nepotrebné. Písomky som napísala a musím povedať, že to bola vždy dobrá známka. Lenže celý deň v škole bol: prísť, posadiť sa, dať do uší mp3 prehrávač a zaspať na lavici. A samozrejme si po škole zapáliť cigaretu. Nikdy som nechcela takto žiť, ale teraz... Všetko je inak.

A čo je následkom môjho správania? Bola som požiadaná, aj keď presnejšie je to slovo- donútená, bola som požiadaná navštíviť školského psychiatra. Zase! Zaklopala som na kožené dvere a pomaly vošla dnu. Miestnosť obrovských rozmerov bola svetlá až príliš. Samé skrinky, jeden písací stôl a v strede dve pohodlné fotelky a medzi nimi stolík s pitím a nejakými papiermi či notebookom. Pri okne, ktoré sa tiahlo skoro po celej stene, stál nejaký muž. Slnko ožarovalo jeho trochu dlhšie blond vlasy a vytvárali pocit, akoby boli zlaté. Keď som zavrela dvere, otočil sa na mňa. Jeho smaragdovo zelené oči sa zabodli do tých mojich hnedých.
" Posaď sa."
Nič som nepovedala, len pomaly prešla k jednému z kresiel a pohodlne sa posadila. On ma napodobnil a posadil sa oproti mne. Je taký mladý! Koľko má rokov?
" Som Alex a mám práve 24 rokov čo je zrejme odpoveď na tvoju nepovedanú otázku."
Svoj neutrálny pohľad som nezmenila. Ďalej som do neho zabodávala oči a neuhla pohľadom.
" Zrejme toho moc nenahovoríš, takže najskôr poviem čo mám."
Je tak nudný! Ide presne podľa svojich osnov.
" Bola si požiadaná-"
" Slovo- donútená- je presnejšie." Zopakujem svoju myšlienku. Ak si myslel, že nebudem rozprávať tak sa pletie. Ja rozprávať viem a nebudem ticho len preto, že si myslí ako veľmi ma riaditeľka ovplyvňuje. On sa uškrnul.
" Dobre, začali sme zle. Som Alex." Nahol sa ku mne.
Prečo sa mi to zdá také ponižujúce?
" Lara." Vyslovila som tie štyri písmenká, tvoriace moje meno.
" Teší ma. Takže Lara. Máme spolu 3 hodiny týždenne. Máš 17, čoskoro 18 a všetci hovoria, že máš nejaký problém-"
" Ja nemám problém!" skočila som mu do reči.
" Súhlasím. Ty ich iba vytváraš."
" Nesúhlasím." Zvraštila som obočie.
" A čo tá ignorácia?"
" Nevšímam si to."
" Myslel som z tvojej strany k ostatným."
" Nevšímam si to." Zopakovala som.
Usmial sa a chvíľu na mňa pozeral.
" Zrejme to nepôjde inak." Povedal si pre seba, zobral notebook a pár krát poklikal myšou či napísal pár vecí.
" Čo to bude dnes? Najskôr nejaké psychotesty? Alebo hneď to budú hry na moje city?" áno, toto nie je prvý psychiater u ktorého som. Nikto to so mnou nevydržal. Dokázala som ich nejako rozčúliť, pričom sama neviem ako. Alebo som potom fakt beznádejný prípad.
" Nie. Si príliš tvrdohlavá na to aby som sa nejako snažil. Rob čo chceš. Ja si zahrám CS-ko a keď prejde naša spoločná hodina, môžeš ísť domov. Do vtedy tu seď aby sme nemali ďalšie problémy ani ty ani ja."
Je naozaj vypatlanejší než vyzerá. Vytiahla som si z vačku mp3-ku, dala slúchadlá do uší a ľahla som si nejako do toho kresla. Zapla som si nejaký rock, ktorý ma v poslednej dobe vie pobaviť a zavrela oči. Neprešlo ani 5 minút, keď mi na rameno zaťukal ten týpek.
" Naozaj nerád ťa vyrušujem, ale pokiaľ dobre počujem tak ti hrá nové CD Linkin parku."
" Už to tak bude." Normálne som sa posadila a pretrepala hlavou.
" Keďže nemáme čo robiť, budeš tak dobrá a pošleš mi to do noťasu?"
Nie, to nemyslí vážne. Chcem ma snáď rozčúliť svojou debilnosťou?!
" Nedívaj sa tak na mňa. Myslím to vážne." Uškrnul sa.
" Tak to pardón ale pri tej otázke sa inak dívať nedá."
" Nie je to normálna otázka?"
Len som pozdvihla obočie ale nakoniec len hlasno vzdychla. Podala som mu moju mp3-ku a čakala nech si prenesie pesničky ktoré chce. S úsmevom si vzal prehrávač.
" Takže takáto hudba sa ti páči?"
" Mala by som ju tam inak?"
"Linkin park, Iné Kafé, Good Charlotte, Three Days Grace , Limp Bizkit, Green day, Nirvana ..." čítal skupiny ktoré videl.
" Slíže, Sum 41, Bullet , Rammstein, Blink, Papa roach... Je tam toho veľa." Skočila som mu do reči.
" Všetko je to Rock, PunkRock, sem-tam metal. Prečo počúvaš práve tento štýl?" pozrel na mňa.
" Je to iný svet, než všetky tie jemné melódie, pop a také otravné blbosti. A na viac, tie texty sú úžasné. V každej je zmysel, ktorý treba hľadať." Zamyslela som sa.
" Texty?"
" Hej. Donútia človeka rozmýšľať."
" Ktoré najviac?"
" Iné kafé, Three days, Rammstein. Oni asi najviac. Ostatný majú dobré texty, dajú sa počúvať, spievať a tak ale je to len zábava. Nič na zamyslenie."
" Iné Kafé, ktorá pieseň?"
" Takto konkrétne? Možno..." rozmýšľam. " Je ich veľa. Ale pieseň : Ako sa máš je krásna. Spieva sa v nej o inom svete, ktorý si každý vytvoril."
" Rammstein?"
" Engel. Akoby v nej spochybňoval boha. Spieva: Boh vie, že nechcem ísť do neba. Je to ...zvláštne." Pozrela som mu do očí pri poslednom slove a potom zrak znovu sklonila k zemi a ďalej premýšľala.
" A Three Days Grace?"
" Riot, Pein, Animal i Have Become. To sú také 3 z posledného albumu. Riot je o citoch. Ak si sklamaný, nahnevaný, zneužitý, prázdny, smutný alebo plný bolesti a nechceš padnúť dolu, tak máš spraviť vzburu. Pein je čisto len a len o bolesti. Bolesti bez lásky. Všetky tie možné ublíženia. A Animal I Have become. To je rebélia. Si v nočnej more, plnej bolesti a hnev v tebe rastie. Nedokážeš sa ovládať. Zmenil si sa na zviera a nutne potrebuješ pomoc, ktorá neprichádza. Hovorí, že sa chce dostať z toho pekla, že to nie je skutočne on, máme mu veriť a pomôcť mu skrotiť to zviera." Stále som nad tým premýšľala, tá hudba...
" Aké to je?" spýtal sa ma.
Pozrela som mu do očí.
" Je to tak... tak, krásne. Niečo na zamyslenie. Každý má v sebe to zviera." Až teraz som si uvedomila čo rozprávam a tiež, že sa mierne usmievam.
Rýchlo som zvraštila obočie, sklonila zrak a chytila sa za čelo. Trochu som potrepala hlavou. Pozrela som na mobil a usúdila, že sa po tomto nechcem viacej zdržať.
" Musím ísť."
Zdvihla som sa, vzala svoju mp3-ku, ktorá už bola dávno položená na stole, a utiekla preč. Je to predsa psychológ! Čo som to spravila! Poľavila som!

Ďalší deň. Nie je ničím zvláštny. Teda až na to, že dnes nemám psychologické vyšetrenie u toho cvoka. Dnes som ani nič "nespravila". Vyšla som po škole na školský dvor a vtedy na mňa padlo pár očí. Niektorý sa dívali znechutene, druhý ľútostivo, ďalší smejúco. Ignorovala som to. Ako vždy. Prechádzala som rovno pred školskú bránu, keď som videla ako sa ten blonďavý psychológ rozpráva s riaditeľkou. Niečo jej rozprával a keď som podišla bližšie, počula som, že sa rozprávajú o mne.
" Zlomím ju." Usmieval sa.
Najradšej by som mu za túto vetu zlomila krk! Ako si môže myslieť, že ma dokáže zmeniť? Nikto to nedokázal! Mala som také nervy, že som si hneď zapálila cigaretu a potiahla ten pocit vyslobodenia do pľúc. Bolo mi jedno, že som ešte v školskom areály a je zakázané fajčiť. Môžu mi vyliezť na hrb!
" Lara!" zvolal na mňa niekto.
Pomaly som sa otočila a uvidela Lauru.
" Chcela som sa porozprávať. Nepôjdeme von? Už sme dlho nikde neboli." Usmiala sa.
Ona bola vždy taká. Aj keď som ja bola šťastnejšia. Lenže teraz nemám čas chodievať niekde po sprostých nákupoch. Nemám náladu sa usmievať na ostatných. Teraz nech si pamätá moju neutrálne vyzerajúcu tvár.
" Nie." Odvetila som krátko a potiahla si z cigarety.
Oh ako som si mohla zvyknúť práve na ťažké Petry? Väčšine nechutia ale mne áno.
" Čo to vidím? Okamžite to zahoď!" skríkla riaditeľka keď videla cigaretu medzi mojimi dvoma prstami.
Kráčala k nám a všetky pohľady okamžite strhla na nás. Laura sa tiež tvárila, že jej to vadí. Riaditeľka mi vzala cigaretu z prstov a zahodila.
" V školskom areály je zakázané fajčiť a 100 metrov od školy tiež. A k tomu je zakázané aby študenti fajčili."
Zhlboka som sa nadýchla a upokojila svoju myseľ. Otočila som sa na odchod ale tesne pred bránou si zapálila druhú cigaretu.
" Okamžite to zahoď!" skríkla po mne.
Prehodila som svojimi dlhými hnedými vlasmi a pokračovala ďalej v ceste. Na čo sa mám namáhať? Je to zbytočné.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Shiny=)Majiteľka Shiny=)Majiteľka | Web | 29. května 2011 v 10:00 | Reagovat

Super! perfiš! určite to nie je nudné!! je to super! :D a podľa mňa nikomu nebude vadiť že to bude FF :) teším sa aj na tú čo potom príde :)

2 WolfGirl Lenush WolfGirl Lenush | Web | 29. května 2011 v 17:35 | Reagovat

Začalo to fakt dobre. Určite si prečítam aj ďalšiu kapitolu. :-) :-)
Len tak ďalej... :-D

3 momo momo | 29. května 2011 v 20:50 | Reagovat

na zaciatok je to super aj ked priznavam ze som sa viac tesila na tu nefantasy ale sak nevadi tato sa mi tiez velmi zapacila :D...dufam ze dalsi dielik pridas skoro :D

4 Sima Sima | Web | 30. května 2011 v 21:06 | Reagovat

je to naozaj dobré :D len si dávaj pozor na slovíčko moc, spisovne je veľmi... ale nechcem kritizovať :D som zvedavá na ďalšiu časť :D

5 sam xD majiteľka sam xD majiteľka | Web | 30. května 2011 v 21:25 | Reagovat

[4]: hehe, ked to vsetko citam od znova, mas fakt pravdu... to "moc" je tam trochu zvlastne, ako tak pozeram. do buducna to zlepsim :D dakujem za radu, budem sa snazit vypesit to...
p.s. omg ako to ze som si toho nevsimla skor? ved niektore vety su fakt hrozne... :D dik

6 ~ Lady.CrystalGlance ~ ~ Lady.CrystalGlance ~ | Web | 1. června 2011 v 22:31 | Reagovat

Ahoj :)
Chcem ti oznámiť, že sa vraciam k blogovaniu, ale začínam zase od začiatku na novom blogu. Budem rada, ak ma tam prídeš navštíviť a aj spriatelíš zase ak chceš :)

7 Jiand Jiand | E-mail | Web | 2. června 2011 v 16:07 | Reagovat

Ahoj, také píšu příběh, nechtěla by jsi spřátelit? :-)

8 Shiny=)Majiteľka Shiny=)Majiteľka | Web | 2. června 2011 v 22:48 | Reagovat

[6[7 Rada spriatelim ale nabudúce máme tu na to kolonku ;-)

9 Tenny Tenny | Web | 14. června 2011 v 19:45 | Reagovat

Perfektné toto!:-)

10 Kirawa Kirawa | Web | 18. června 2011 v 16:02 | Reagovat

aaaa ospravedlňujem sa že som tvoju predchádzajúcu poviedku nedočítala... fakt moc sa ospravedlňuj a niekedy to napravím..... táto poviedka sa mi veľmi páči :D a hneď idem aj na druhú kapitolu :-D

11 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 16:14 | Reagovat

zlaté dievča :D :D a zaujímavá prvá kapitola :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama