Club Human Factor:Kapitola 4

6. května 2011 v 21:06 | Shiny |  S-Club Human factor
pokračovanie vĺčatá :) nechajte prosím komentíky :)



Club Human Factor
Kapitola 4
Pozeral sa tými jeho krásne modrými očami do tých mojich zlatých. Hľadel na mňa, akoby v nich niečo stratil a teraz ich tam hľadá. Náš očný kontakt prerušili jeho kamaráti ktorý ho vzali na parket. Billy hral akurát moju obľúbenú pesničku od Global DeeJays - San Francisco.
Všetci zvodne tancovali a keď prišla rada na speváka, len tak pomaly sa vlnili a práve vtedy prišiel z parketu ten sympatický chlapec. Sadol si na barovú stoličku, pretože teraz boli voľné, keďže sa všetci tlačili na parkete. Pozrela som sa na neho, ale hneď som odvrátila zrak, pretože sa na mňa pozeral. "Ospravedlň môjho kamaráta, mal vypité už pred tým. Je to dobrý chlapík." Pozrela som sa na neho a trochu nadvihla pravé obočie. "Podľa mňa si dobrý chlapík ty a hlavne dobrý kamarát, keď sa ospravedlňuješ za neho." Poznamenala som pri utieraní pohára. Trochu sa pousmial a sklopil zrak. "Ste tu prvý krát?" opýtala som sa ho. "Áno sme. Prišli sa sem so mnou rozlúčiť, pretože o mesiac odchádzam na vojenskú výpravu do Afganistanu. Musím uznať, že majiteľ tohto klubu vie čo robí." Tento krát som sa zasmiala ja. "Ďakujem za pochvalu." Divne sa na mňa pozrel a objavila sa mu v očiach otázka, na ktorú som mu odpovedala. "Áno, to je môj klub." "V tom prípade je to perfektné na tak mladého človeka. O tomto klube sa hovorí aj vo väčších mestách. " "Takže si vojak?" "Presne tak." "Dáš si niečo? Bude to na účet podniku, za to že si tak dobrý kamarát." "To je od teba milé, dám si len kofolu." Načapovala som mu pol litra kofoly a položila pred neho a vhodila slamku. Odpil si z nej a posunul ju ku mne. "Daj si." Ponúkol ma no ja som zdvihla pred neho ten môj s minerálkou. Veľmi sa mi páčil tento chalan, už len kvôli jeho očiam. Aj keď mi zatiaľ toho veľa nepovedal, jeho oči na mňa doslova kričali informáciami o ňom. Znovu sme sa zahľadeli do očí a mňa upútalo koliečko, ktorú sa začalo tvoriť na parkete. "HEJ! EMA!" zakričal na mňa Billy, ktorý ďalej mixoval. Cze tú hudbu som ho počula jasne a zreteľne no ľudia to naokolo určite nepočuli. Nebolo treba chlapskú ruku, pretože ja som mala sily aj za troch chlapov. Na parkete prišlo ku konfliktu dvoch chlapov, neviem kvôli čomu. "Prosím, postrážiš mi bar?" povedala som mu rýchlo a rozbehla sa k parketu. Tí dvaja sa tam mlátili hlava nehlava, preto som jedného chytila za golier a odsotila do davu. "A von!" zavrčala som na nich. Keby som nepoužila jeden zo zvieracích spôsobov zastrašovania, pravdepodobne mi ma odtlačili ďalej a bili sa až dokým by to tu nerozbili. Šlo len o správny očný kontakt a bolo po bitke. Chlapi odišli z klubu a ja som sa vrátila k baru. "Ďakujem." Povedala som neznámemu chlapcovi. "Nie je zač. Naozaj to vieš s tými ľuďmi. Roky praxe?" "Dá sa tak povedať." "Môžem sa ťa spýtať na meno?" "K čomu je meno, keď sa už nikdy nestretneme?" povedala som tajne. "Nikdy nevieš, vlčica." Prekvapene som sa na neho pozrela. "Prečo si mi tak povedal?!" vybehla som trochu na neho. "No neviem tvoje meno a zaujal ma ten obrázok vášho klubu. Prišiel mi na rozum ten vlk..." prerušila som ho: "Ema. Volám sa Ema." "Teší ma Ema. Ja som Jasper." A podal mi ruku. Mal ju tvrdú a drsnú, ako ozajstný tvrdý chlap, ktorého vychovala armáda a aj napriek tomu mu ju jemnučko stisol. V tom momente, ako som ucítila ten jemnučký tlak, prešla mnou akási vlna adrenalínu a srdce sa mi rýchlejšie rozbúchalo. Divné. A znovu tu bol ten očný kontakt, ktorý bol pre mňa momentálne moc príjemný. "Máš krásne oči." Povedal a ja som ich sklopila a pustila sa jeho mužnej ruky. Otvorila som ústa, že niečo poviem, ale potom som ich zavrela a nechala to tak. Akurát sa dovalili jeho kamaráti s veľkým hlukom. "Ešte jedno kolo, slečinka." "Hej! Bacha na to, čo povieš!" napomenul ho Jasper a ja som už automaticky vyložila poháre na stôl, zliala som im fernet. Sprite ešte mali tak ten si nepýtali. Vzala som si od nich peniaze uložila do kasy a žmurkla na Jaspra, lebo ho nútili to do seba hrknúť. Sadla som si na stoličku na kraji barového pultu a zapálila si cigaretu. Zaujímavý chlapec, škoda, že sa s ním už neuvidím. Myslím, že je to veľmi dobrý človek. Dúfam, že sa mu na tej vojenskej výprave nič nestane.
Nestihla som dofajčiť cigaretu a do klubu sa navalila ďalšia várka ľudí. Za chvíľu sa sem nezmestia. Jasper sa šiel zabávať na parket, však predsa len má tu rozlúčku, boh vie, kedy sa s ním kamaráti vôbec znovu uvidia a otázne je aj to, či sa s ním vôbec uvidia. Nuž, aj taký je život. Vybrali si to sám. Do klubu prichádzalo čoraz viac a viac ľudí až kým sa nám tam naozaj nikto nezmestil. Naposledy to bolo takto naplnené.....vlastne to nikdy ešte takéto naplnené nebolo. Dokonca aj o pol druhej ráno tu bolo plno. Znovu sa strhla nejaká bitka preto som šla tam pomalým krokom nech si trochu namlátia no keď sa strhla panika zrýchlila som tempo. Tí dvaja chlapíci vytiahli nože a začali sa nimi ohrozovať. Ľudia odišli z klubu a tí čo chceli vidieť predstavenie, postavili sa o kus ďalej. "Takže páni, poviem vám to takto. Buď odložíte tie nože a odídete po svojich, alebo zavolám tuto kolegov aby sa postarali o vaše letenky z klubu. A verte mi, že to bude triskáč." "Nestaraj sa do toho, hlupaňa!" poznamenal jeden a zaháňal sa nožom. "Budem sa do toho starať!" zavrčala som na toho, čo ma urazil a odsotila som ho, čo spôsobilo jeho pád na zem. Než som sa otočila na druhého, zahnal sa na mňa nožom, no nestihla som sa tak rýchlo prehnúť dozadu. Ten nôž mi škrabol líce a to bola posledná kvapka. Päsť ma zasvrbela, zatlačila som prsti najviac ako som vedela nahromadila silu a vypálila. Bola to presná rana do nosa, myslím, že ho bude mať viac než zlomený a nielen nos, bude mať zlomené jeho ego, keďže ho zložila na zem žena. V tom prišiel Simon a oboch ich chytil za košele a doslova ich ťahal po zemi z klubu. Všetci sa na mňa pozerali ako na ducha. "Všetko je v poriadku! Bavte sa ďalej!" povedala som im a odišla za bar. Pozrela som sa do malého zrkadielka a pretrela si vreckovkou krv z líca. Krv tam síce bola, ale rana žiadna. Naše liečenie je rýchle a ak vám mám pravdu povedať, neviem čo nás dokáže zabiť. Viem len to, že sa dokážem uzdraviť zo všeličoho. Už som bola raz aj prepichnutá kolíkom, ktorý som si nevšimla, keď sme sa s chalanmi bláznili. Bola to otrasná bolesť. "Si v poriadku?" vytrhol ma zo snenia Jasper. "Jasné, som. Ďakujem za opýtanie. "Chcel som pomôcť, ale nevedel som sa predrať cez tých ľudí, no ako vidím, že si si poradila aj sama. Dobrá rana. Myslel som si že ťa zasiahol, no asi som zle videl. Toto tu máte pravidelne?" "Väčšinou. Čo čakáš od malého mesta, tu žije kopu divných ľudí." "Patríš aj ty medzi nich? Zlatooká vlčica?" bol už trošičku opitý, ale páčilo sa mi ako so mnou nevinne flirtoval. "Dá sa tak povedať. Bež sa ešte baviť, lebo o štvrtej je záverečná." "Už ma to s nimi nebaví. Furt sa len pokukujú po ženských a pritom sú zadaní! Sú to idioti, ale mám ich rád. Ak sa ťa môžem spýtať, koľko máš rokov?" "Mám devätnásť." "Pekný vek. Ja mám dvadsaťtri. Povedz mi niečo o sebe? Teda ak chceš. Ja som len chcel, že dnešný večer si spríjemním s niekým normálnejším, ako napríklad s tebou a nie s nadržanými prasatami." "Naozaj rada by som sa s tebou rozprávala, ale mám prácu. Teraz na to fakt nie je čas." "Tak čo robíš poobede?" Behám po lese ako veľký vlk, celkom zábava, čo ti budem hovoriť. "Ja cez deň nemôžem. Mám už inú prácu." "A čo ešte dnes? Po záverečnej máš aspoň chvíľu čas? Počkám ťa o štvrtej pred klubom. Chalani už odchádzajú, takže to znamená že asi aj ja. Tak nezabudni! O štvrtej!" nestihla som ani nič povedať! Darebák! Nepustil ma k slovu! Keby vedel, čo som zač. Ale musím uznať jednu vec a to tú že má guráž. Pozná ma len chvíľu, ale zjavne som mu padla do oka a myslím že aj on mne. Milý chalan. Pravdaže, že takýchto naiviek bolo už veľa. Myslia si, že pár krát pôjdeme na rande a hneď vám vyprávajú, aká ste krásna len aby ste sa s ním dali do kopy. Už som takéto veci zažila, raz som sa s nimi vyspala a potom som ich nechala tak. Predsa len, som vlkolak a normálny vzťah neprichádza do úvahy. Čo by to bol za vzťah byť s chlapcom len v noci? Predsa on je človek a v noci potrebuje spávať. Jednoducho to nejde, táto vychádzka bude ako tie ostatné. Pôjdem s ním von, porozprávame sa, možno sa s ním vyspím a odídem. Malé rozptýlenie nezaškodí.

Takto si nejak predst avujem Jaspra:




















zdroj: deviantart.com
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tenny Tenny | Web | 6. května 2011 v 22:04 | Reagovat

Ohooo,tak toto bola bomba!:-P
Ako tomu chlapíkovi dala do nosu,som sa smiala:D:D
Bolo to super,šialene sa tešim na pokračovanie!:-)

2 zuzu zuzu | Web | 6. května 2011 v 23:19 | Reagovat

pekný dielik ;) pobavila som sa nad tým ako riešila konflikty :D tá päsť medzi oči musela poriadne zabolieť...
a Jasper sa mi paci... aj ten obrazok si dobry vybrala ;)

3 sam xD Majitelka sam xD Majitelka | Web | 7. května 2011 v 1:10 | Reagovat

no krasny diel.. az mi je trapne ze nic nepridavam. musim na sebe zamakat... :P juuj tesim sa na pokracko, uzasne sa to cita. vlcica :D :D

4 siarra-web siarra-web | Web | 8. června 2011 v 20:44 | Reagovat

som trocha pozadu, uz si napisala 6.kapitolu, ale ja to nejako dozeniem :) aj tato je velmi pekna, dobre a rychlo sato cita :) tesim sa na dalsiu

5 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 17:20 | Reagovat

a jéjé chlapec mi je dosť známy :D použila som ho ako bubeníka do svojho príbehu... no nie to som chcela....jasper pôsobí ako fajn chalan, som zvedavá ako ešte zamotá príbeh :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama