Club Human Factor:Kapitola 5

14. května 2011 v 13:45 | Shiny |  S-Club Human factor
ďalšie pokračovanie vĺčatká :) nechajte komentáre :)



Club Human Factor
Kapitola 5

Konečne som zamkla vchodové dvere a vydýchla si. "Dnes to bol dosť veľký záhul!" poznamenal Billy radostne a hodil sa na gauč. "Tak to bol! Nestíhala som pri kase. Sem tam som mala pár minutiek na cigaretu, keď si zahral nejakú dobrú skladbu, lebo všetci sa presunuli na parket. Ešte zajtra a potom zase týždňový fajront. Mohli by sme si cez týždeň dať nejakú turistiku, čo poviete? Preskúmať nejaké krásne miesta, poriadne prebudiť to zviera v nás, ach! Mám chuť vyť!" navrhla som. "To nie je zlý nápad." Poznamenal Simon a Billy sa pridal k nemu kývnutím hlavy. "Tak dohodnuté! Teším sa! Teraz ma ospravedlňte, mám rande. Stretneme sa na našom mieste." "ČO?! S kým? Kde!?" postavil sa na nohy Simon a ceril zuby rozhorčením. "Pozval ma jeden chalan, neboj sa. Je to len zábavka nič viac. Idem, majte sa." Vyšla som zadných chodom a prešla popri stene klubu až k prednému. Na moje prekvapenie tam už Jasper bol. Stál opretý o múr, ruky vo vreckách hladiac do zeme. Prišla som ku nemu a spustila: "Tak, kam ideme?" "Predsa len si prišla. Len tak prechádzať sa." A dal sa do kroku. Prechádzali sme sa po tichom meste, sem tam okolo nás prebehla mačka, ktorá pri zacítení môjho pachu zaprskala a zježená utekala kadeľahšie. "Neviem či som sa ťa to už pýtal, ale kde máš rodičov?" "Zahynuli pri autohavárii. Bola som v pestúnskej rodine a potom sa osamostatnila. Ku mne sa pridal Simon a Billy a spoločne sme otvorili Human Factor. Tvoríme spolu nerozdeliteľnú skupinu." "Tak to mi je ľúto. Moji rodičia žijú v Austrálii, ja som sa presťahoval sem, ale väčšinu času trávim na vojenskej základni." "Porozprávaj mi, aké to je." "Byť vojakom? Pravdupovediac, myslel som si, že to bude trochu iné, furt vidíš okolo seba samé utrpenie, nie je nič horšie, keď vidíš, ako ti pred očami umiera tvoj priateľ. Robím to, kvôli lepšiemu svetu. Kiež by sa dali spory vyriešiť ináč, no nedajú sa. Vždy tu bude niekto, kto bude rozpútavať menšie vojny, ktoré časom prepuknú do veľkej. Je to neopísateľné." "Neviem si to predstaviť, ale chápem, prečo si sa rozhodol pre túto prácu. A čo máš rád?" "Heh, ťažká otázka. Mám rád mytológiu, starej mamine slivkové knedle, zimu, keď je všetko biele...určite by sa ešte našlo niečo." "Mytológiu? A čo konkrétne." Chvíľu váhal, akoby rozmýšľal, či mi to povedať alebo nie. "Vlkolakov. Pre baby dosť nezáživná téma." No pozrime saaa. Chlapec má rád vlkolakov. Neviem čo by povedal keby sa so mnou stretol v mojej vlčej podobe. Boh vie ako si ich predstavuje, ale nie určite tak, že by som mu odhrýzla polovicu tela na jeden šup. Chcem vedieť čo vie. "Podľa mňa sú vlkolaci, úchvatné stvorenia. Mám rada vlkov a preto máme aj vlka na našom klube. Porozprávaj mi o tom." Zablyslo sa mu v očiach a doširoka sa usmial. Zjavne som si u neho urobila dosť veľké a významné plus. "Prečítal som dosť kníh o pôvode vlkolakov. Starovekí Gréci a Egypťania o nich vedeli. Je kopec hieroglyfov, ktoré udávajú informácie o takzvanom Hachbanovi. Vraj to bol obyčajný chlapec, ktorého vraj pohrýzol iný človek. V noci sa menil na znetvoreného ani vlka ani človeka. Najzaujímavejšie na tom je to, že v hieroglyfoch sa píše, že hachbanovia žili len mesiac. Tá infekcia ich zabila." Čože?! "No bolo tu ešte niečo zvláštnejšie. Objavovali sa ľudia, ktorí sa vraj menili na ozajstných vlkov a opísali im presne tú istú situáciu, ako ich infikovali. Zistilo sa, že infikovanie musí prebehnúť počas splnu mesiaca. Pravdepodobne tých, čo nakazili inokedy, než za splnu mesiaca, ich transformácia bola úplne nekompletná a menili sa na znetvorených ľudí, teda ako som už povedal ani vlk ani človek, niečo medzi. Vraj ak niekto zachráni život vlkolakovi, je dokonca života s tým človekom spätý. Preto sa vlkolaci začali strániť ľudí, pretože tí si zo samej chamtivosti, vymýšľali spôsob, ako dostať vlkolaka do nebezpečenstva a potom ho zachrániť a mať v plnej moci tak mocné stvorenie. Od vtedy sú informácie všelijaké, ale píše sa, že sa časom úplne zmenili. Vraj sa premieňali cez deň na veľkých vlkov a v noci boli ľuďmi. Pravdepodobne sa zmenili kvôli tomu, aby oklamali ľudí, pretože ľudia vedeli, že sa premieňajú v noci. Neviem, ako to je s infikáciou, ale vlkolakov bolo na svete čoraz menej a menej, až nakoniec nikto nič nevidel a ani nepočul. Takže najposlednejšie informácie sú také, že sa premieňajú cez deň na veľkých vlkov. Veľa ľudí tomu neverí a musím sa priznať že tejto teórii neverím ani ja. Keby sa menili na obyčajných vlkov, tak nepoviem nič a verím tomu, ale na vlkov veľkosti ťažného koňa? Neviem, ale každopádne je to zaujímavé." Ani nevieš, ako blízko si pri veľkom vlkovi. "Je to dosť zaujímavé. Podľa mňa sa vlkolaci menia v noci na obyčajných vlkov, teda menili sa. Podľa mňa už dávno vymizli z tohto sveta. A neverím moc ani na to, že ak mu zachráni život, zostane s ním vlkolak spätý." Nieže by som tomu neverila, ale je to úplne ináč, ako hovorí. Ak niekto zachráni vlkolakovi život, z vlastnej hrdosti sa mu bude snažiť opätovať jeho láskavosť. Ak nechce, jednoducho mu nič nebráni v tom, odísť bez toho aby mu to oplatil, dokonca ho môže aj zabiť. Ide len o férovosť, pretože pre vlkov a tak isto aj pre vlkolakov je hrdosť dosť významná. Počula som už aj jeden príbeh o jednej vlkolačici, ktorú sa snažili prebodnúť traja ľudia. Nič by sa jej nestalo, ale to ten muž, ktorý ju zachránil, nevedel. Zastrelil všetkých troch a vlčica sa mu natoľko oddala, že mu bola verná, až dokým ten muž neskonal. My vlkolaci žijeme o niečo dlhšie ako ľudia, ale jedného dňa umrieme tak isto ako oni. Tá vlčica si k nemu vytvorila silné puto, preto s ním ostala. Niekedy sa jednoducho stane, že si vlkolak vytvorí tak silné puto k niekomu, že je ťažké ho ignorovať a to len kvôli tomu, že máme silnejšie emócie ako ľudia a preto si to ľudia v minulosti zle vyložili. Jednoducho sa našiel niekto, kto zachránil život vlkovi a vlk mu bol natoľko vďačný, že s ním ostal až kým ten človek neumrel . Keby ľudia z chamtivosti vystavovali vlkov do nebezpečenstva a potom ich akože zachránili, tak by ich pokojne ten vlk mohol zabiť . Hentaké niečo sa stane len fakt zriedka, že si vlk vytvorí silné puto. Je to trošku divné, ale tak to funguje aj u tých poskokov psov. Tfuj! Je to zložité. "Nad čím premýšľaš?" spýtal sa ma, keď videl že hladím neprítomne do zeme. "V podstate o ničom. Čo podnikneme?" opýtala som ho a on sa zamyslel. "Čo tak ísť do non-stop večierky kúpiť nanuky?" a zaškeril sa. Tak čakala som niečo ako čo tak ísť do tmy, alebo, čo tak ísť ku mne domov a podobne, ale kupovať nanuk??? "Môžeme." Povedala som mu a ticho sa zasmiala. Chytil ma zrazu za ruku a začal so mnou bežať. "No ták! Nebrzdi!" hrešil ma, keď som trochu brzdila. "Tak, dobre teda. Nechceš aby so brzdila, tak pridám." Povedala som si pre seba a dala sa do behu. Teraz som ťahala ja jeho. Bežali sme až ku večierke, obaja zadýchaný sme sa smiali. Keď sme sa trochu vydýchali, vošli sme dnu a obaja si kúpili ruskú zmrzlinu. Tú som mala najradšej. Šli sme si sadnúť na najbližšiu lavičku a tam sme ich so smiechom jedli. Ani neviem prečo sme sa smiali, ale bol to naozaj fajn pocit. Keď videl, že som si zamazala nos, prstom mi ho utrel a pousmial sa a pri tom oblizol zmrzlinu. Teraz sa zamazal on a vo mne sa niečo pohlo. Naklonila som sa k nemu a zamazaný kútik jeho úst som utrela jemným bozkom. Bol prekvapený, a myslím že milo, pretože mu oči žiarili. Dlhú chvíľu sme sa pozerali navzájom do očí, až kým mi zrazu prvý slnečný lúč nezasvietil do môjho zlatého oka.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 14. května 2011 v 17:30 | Reagovat

hmm... hupsle, ten koniec ... ako som zvedavá, čo sa stane... a bolo to milé... také pekné rande nadránom ;)som rozcítená, včera som zažila niečo podobné :D

2 Tenny Tenny | Web | 14. května 2011 v 20:55 | Reagovat

Ojoj,ten koniec nieje zrovna dobre znamenie:D:D
Ale inač to bolo perfektné!:-)
Moc sa mi to páčilo :-)

3 sam xD Majitelka sam xD Majitelka | Web | 15. května 2011 v 14:32 | Reagovat

No krasny dielik, ale... čo to mal znamenať ten koniec? Som zvedava co vymyslis, pretoze sa nemozem dockat! :D taketo situacie, zase tie tvoje uzasne zvraty. :D no proste parada. moc sa tesim! :D

4 Kobyla♥ Kobyla♥ | Web | 15. května 2011 v 14:42 | Reagovat

Ahoj, promiň že otravuju, ale mohla bych od tebe prosím dostat hlas na blogisekzuka.blog.cz/1105/6-kolo-sonb-posledni-a-rozhodujici#komentar89816207
Děkuji když si řekneš ráda oplatím

5 Cärria Cärria | Web | 15. května 2011 v 19:00 | Reagovat

Zatraceně napínavej konec.. :D Už se těším na pokráčko, jak to vymyslíš a co se z toho vyvine.. :D

6 siarra-web siarra-web | Web | 25. června 2011 v 17:44 | Reagovat

podarena kapitola :) ta historia vlkolakov ako ju jasper sa mi pacila, som zvedava na pokracovanie :)

7 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 19:03 | Reagovat

aké krásne rande...aj ja chceeem :D :D Krásna kapitola a veľmi napínavé zakončenie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama