2.diel - Až príliš veľa otázoko

11. června 2011 v 3:05 | sami |  S-Nepodstatná myšlienka
po dlhom čase....

Ja viem, dlho som nič nepridala a nemôžem sa čudovať keď je pomenej komentárov... Ale mám v škole nehorázny záťah... Tento týždeň bolo vraj peklo, ale to ešte len nastane. Vykresy moje "milovane" nestiham. Piatok po škole,chvilu som si pospala a od 7 do 10 vecera som robila len jeden jediny. A zajtra pokracujem s dalsim. Jedine plus je na tom, ze tieto dva su dost dolezite takze budem mat za sebou obrovsky balvan. :) Ale to su moje problemy zase. Len chcem proste povedat ze mam toho vela a slubujem ze hned ako sa uzatvoria znamky dam sa do pisania. :) (co bude zrejme skor nez sa zda)..
noo. je tu druhy dielik. Je uplne hrozny!!! Nasla som kedysi davno pradavno jednu retazovku alebo ako to volaju a napadlo ma to pouzit, za ucelom lepsie spoznat spravanie nasej hlavnej hrdinky. Uplne budem chapat ak to ofrflete, nic ine neocakavam. Teraz ale prajem aspon to prijemne citanie. a prepacte za chyby.... bru noc (3:05 cca) xD xD xD
sami


Nepodstatná myšlienka - 2.diel - Až príliš veľa otázok


Ako aj mnoho iných dní i dnes je deň, kedy treba urobiť nejaký problém. Lenže ide o princíp. Aby som mala problém za ktorý nemôžem, musím sa obšmietať okolo všetkých idiotov, ktorý tie problémy robia na miesto mňa, čo je vlastne ľahšie ako sa zdá.
A tak sedím v zborovni alebo ako mám túto pošahanú kanceláriu nazvať a milosť pani riaditeľka do mňa zabodáva svoj pohľad. Nie som tu prvý ani posledný krát, tak prečo sa tvári akoby sa stalo neviem čo?
" Čo mi povieš k tej rozbitej vitríne na konci chodby?" spýtala sa ma.
" Bola zo skla." Odsekla som.
Celú štruktúru neovládam, tak nechápem čo by viac chcela. Nie že by som chcela byť drzá, ale tak to proste je. Nebola som to ja, ale čo jej mám k tomu akože povedať, keď ona dobre vie o čo GO?
" Čo prosím?" nadvihla svoje namaľované obočie.
A dokonca už ani nepočuje!
" Ja neviem čo chcete počuť. Rozbila sa sama, pravdepodobne."
" Lara, tvoje známky sú dobré, keď nerátam všetky tie prehrešky, ignoráciu a poznámky, ktoré máš na svojom konte napísané."
Bla bla bla... Ako keby ma trápilo čo povie. Ozvalo sa tlmené klopkanie a o pár sekúnd na to sa dvere otvorili. Neotáčala som sa.
" Zdravím." Zaznel melodický hlas.
Ten blonďavý chlapík mi nedá pokoj ani keď dostávam kázeň od riaditeľky.
"Teraz pôjdeš na svoju hodinu u školského psychológa, a potom môžeš domov. Verím, že ti pomôže."
" To určite." Povedala som si viac menej pre seba. Akoby mi mohol tamten s niečím pomôcť?! " Tss." Odfrkla som si len.
" Lara, to čo sa stalo s tvojou rodinou si nemôžeš vybíjať na ostatých..." No do toho! Chceš ma naštvať? Tak poďme! Daj do mňa ešte niečo také! Ak si myslíš, že sa ti tu citovo zrútim, tak by si nemala pozerať toľko telenoviel! Svoju masku si mienim udržať aj naďalej! "...takže určite chápeš, prečo som ťa odporučila k Alexovi. Je najlepší."
Takže si dokonca ty-kajú. No veď je pravda, že naša asi 55 ročná riaditeľka, letí na mladých.. zajačikov, ak to tak mám nazvať. A ten môj psychológ Alex má 24 či koľko to vravel. Tiež chlapec vie kedy má ísť do takejto praxe. Aj tak mu ide len o výplatu, či niekomu pomôže alebo nie, je mu podľa mňa určite jedno.
" Ešte niečo, alebo už môžem ísť?" povedala som arogantne.
" Poďme, dneska mám pripravené niečo extra." Zavelil ten psychológ a otvoril mi dvere.
Zdvihla som sa a bez pozdravu odišla. Vraj "niečo extra". Dúfam, že to bude prinajlepšom nejaké chladené pivo a pohodlný gauč. Na iné hovadiny nemám náladu. Tiež je pravda...kedy som ju mala? Prešli sme chodbou až k jeho útulnej kancelárií. Znova mi otvoril dvere a ako pravý gentleman ma nechal vojsť prvú. Tak-tak. Len sa mi pchaj do zadku, správaj sa ku mne ako chceš, ale ja si svoje správanie nezmením. Moje myšlienky sa stali také ako ja. Arogantné, sem-tam nemiestne ale aj vďaka nim som si uvedomila pár vecí.
" Tak." Začal. " Máme spolu ďalšiu skvelú hodinu. Už minule mi došlo, že na teba žiadne nátlaky ani nič podobné nepôsobí, preto skúsim niečo iné."
No znie to zaujíííímavo. A keby som nebola ironická, asi by som sa unudila k smrti.
" Paráda. A čo to má akože byť?"
" Len taký malý dotazník."
" Dotazník." Zopakovala som po ňom.
" Na otázky odpovedať dokážeš, záleží len od teba či budeš chcieť odpovedať. Na otázku, ktorú nebudeš chceš povedať svoju odpoveď, prekročíme a pôjdeme ďalej. Súhlasíš?"
Takže ak na niečo nebudem chcieť odpovedať, pôjde ďalej. To budú nejaké prkotiny, ktoré mi môžu spôsobiť nejaké emočné výbuchy správania alebo proste nechcené vypovedanie môjho správania.
" Včera som sa nudil a našiel som na nate nejaký test, reťazák alebo ako to nazvali. Sú tam otázky, ktoré sa ani netýkajú psychológie. Ide skôr o zabitie nudy. Takže začneme."
Asi mu došlo, že nebudem odpovedať na jeho zbytočné otázky.
" Každá jedna otázka sa začína: Keby som bol/a..... a odpoveď na to je: bol/a by som.... Si chytré dievča, verím, že si to pochopila."
" Znie to zaujímavo." Povedala som nanajvýš otrávene, ale nakoniec som prikývla.
" Takže. Keby si bola elementom, bola by si-"
" Čo sú toto za otázky?" zarazene som na neho pozerala.
" Vravel som, že to bolo na nete. Ide len o zabitie nudy ako som vravel. A tiež tým o tebe niečo zistím." Uškrnul sa.
Jeho zelené oči vyžarovali niečo zvláštne. Akoby ho to vážne zaujímalo. Obyčajné psychologické postupy skryl pod pojmom "reťazák na nete". Zisťuje o mne viac ale nie pomocou tých trápnych typických psychologických vypočúvaní. Ale keď tak veľmi chce, poviem mu o sebe viac. Je to predsa jedno, aj tak sa proste vzdá ako tí dvaja psychológovia pred ním.
" Aaaach jaj. Elementom?" zamyslela som sa." Oheň." Uviedla som svoj najbližší vzťah k tomuto živlu. " Prečo oheň?" nechápal Alex.
" Využívam ho každý jeden deň." Vytiahla som na stôl krabičku cigariet a naň položila zapalovať. " Voda mi cigaretu zhasne, vzduch mi ju rýchlejšie môže sfajčíť skôr, ako to spravím ja a zem mi ju akurát tak tiež zahasí, keď dopadne špak na zem." Ja viem. Som hnusná a tieto odpovede sa týkali len cigariet, a vlastného potešenia, ale čo by chcel počuť, keď má tak pritasané otázky?
" No dobre. Tak ďalej...Keby si bola farbou?"
" Červená. Ako krv." Snáď pochopil prečo, a nebude sa znova pýtať "prečo".
" Keby si bola potrebou človeka?"
Heh, tak prvé čo ma napadlo bolo: " Sexom."
Chvíľu na mňa hľadel ale nakoniec povedal nahlas jeho námietku. " Skús niečo viac nezáživné."
" Nie je to jedno?" malo by to byť jedno!
" Len to skús." Ten chlap sa nevzdá...
" Tak vodou!" odsekla som. Kazí mi moje ideáli o pretvárke.
Ak budú všetky otázky takéto, môžem sa na to vykašľať.
" Keby si bola odpoveďou?" pozrel na mňa spoza svojho zápisníka.
Zostala som na neho divne pozerať. " Dobre, napíšem si tri bodky." Noooo, som rada, že to pochopil.
" Keby si bola arómou?"
" Acetón!" odsekla som. Milujem vôňu acetónu, samotného riedidla alebo dokonca benzínu.
" To ale nie je aróma." Chce ma naštvať?
" Noa?" nadvihla som obočie.
Opäť si niečo poznačil a pokračoval.
" Keby si bola hračkou-" rovno som ho prerušila.
" Ja nie som na hranie!"
Jeho oči vyhľadávali zrejme nejaký náznak, prečo som reagovala tak ako som reagovala. Viete, od kedy som sama, niečo ako privlastňovanie druhého neznášam. Neznesiem, keď niekto spraví z toho druhého hračku na hranie, handrovú bábiku alebo niečo také. Nie je to správne a preto vravím: Ja nie som na hranie!
" OK. Zvieraťom?"
" Bola by som drak."
" Drak?" čo nepočul?
" Drak."
" Je to mýtická postava, neexistuje."
" Podľa mýtov áno a k tomu, neboli určené podmienky odpovedí." Uškrnula som sa.
" No dobre, ale prečo drak?"
" Lieta." Odpovedala som stručne.
" Lieta?" on je vážne hluchý?
" Lieta." zopakovala som.
" A ty chceš lietať?"
" Mám?" spomenula som si na jednu výškovú budovu neďaleko odtiaľto.
" Žiadne mrakodrapy, inak by som ťa musel presunúť inde, dokonca v kazajke, aj keď veľmi nerád."
" Pýtal si sa!" namietla som. Veď je to pravda!
Sťažka si vzdychol ale nakoniec, akoby porazene, povedal " Pokračujeme."
" Koľko je tých otázok?!"
" Už málo." No ešteže. Začínam sa nudiť.
" Keby si ľudským koncom."
Zasiahol moju rodinu touto otázkou. Spomenula som si totiž na ich nehodu. " Samovražda." Odpovedala som. Priznávam, rozmýšľala som aj nad niečím takým, ale tak slabošské gesto ako vziať si život, nemienim.
" Keby si nejakou pamiatkou."
" Cintorín." To nie je síce nejaká pamiatka ako napríklad pyramídy alebo tak, ale bolo to prvé čo ma napadlo pri tom slove.
" Katastrofou?"
" Však to už som." Odvetila som stroho a uškrnula sa na neho.
" Záporným ľudským citom?" zase tie city???
" Závisť."
" Kladným ľudským citim?"
" Taký je?" zostala som chvíľu zarazená.
" Je ich veľa." Pohodlnejšie sa usadil do kresla.
" Napríklad?"
" Oddanosť-"
" Nie všetci sú taký."
" Láskavosť-"
" Nič moc." To by som nebola ja, keby na všetko kladné nefrflem.
" Náklonnosť-?"
" ...hmm...noo tak to by mohlo hádam aj byť."
" Dobre, tak náklonnosť."
Ale už by sme mohli vážne skončiť. Začínam mať absťáky. A pohľad na moju krabičku cigariet mi nerobí dobre na myseľ.
" A čo kvetinou?"
Moja mama zbožňovala ľalie.
" Ľalie." Povedala som krotko. Vážne ma to dokázalo upokojiť. Pamätám si ako mi ich vešala pri postieľku.
" Posledné. Keby si bola cenným kovom, bola by si...?" pozrela som na neho.
Jeho krásne oči trochu trpeli ale videla som aj akési šťastie zo života. Tá krásna zelená....
" Smaragd." Ou... načo sa dívam do jeho očí. Potom to vyzerá, že ich zbožňujem, pretože som povedala akú farbu majú. Sú zelené ako dva smaragdy a sú vážne krásne.
Ale hneď ako som si to uvedomila, skolilo ma akési sčervenanie na tvári. Odvrátila som zrak, ktorý mi ale dopadol znova na moju krabičku. Ten absťák sa nedal vydržať.
" Mala by som ísť, než začnem byť nervózna." Zobrala som si cigarety, vstala, zobrala tašku. " Tak sa maj teda." Zahlásila som a hneď vypadla von, než by mal ďalšie otázky.
Neviem čo chcel dosiahnúť tým, že mi dal tieto otázky, ale snáď pochopí, prečo som taká aká som.
Dnešná hodina bola zvláštna. Nepustím ani jeho do mojej mysle, a nech mi dal otázok koľko potrebuje, je to len ďalší parazit, ktorý sa ku mne snaží prevŕtať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 momo momo | 11. června 2011 v 17:42 | Reagovat

bola to dobra cas ale trosku kratka tak dufam zze ta nabuduce bude dlhsia :-)

2 Shiny=) Majiteľka Shiny=) Majiteľka | Web | 11. června 2011 v 18:18 | Reagovat

inak som sa nasmiala na tom ich rozhovore :D bolo to super!!! :) a podľa mňa to také krátke nebolo....je to len na tebe aké dlhé to napíšeš ;-)

3 Dany :) Dany :) | Web | 14. června 2011 v 21:02 | Reagovat

bolo to veľmi pekné :) vôbec nie krátke a ich rozhovor bol fantastický...najviac ma pobavila odpoveď na otázku: akou by si bola katastofou :D :D

4 Jiand Jiand | E-mail | Web | 17. června 2011 v 21:58 | Reagovat

Ahoj, tak jsem včera a dnes předělával menu. Docela jsem spokojenej, co myslíš ty? :-)

5 Jiand Jiand | E-mail | Web | 18. června 2011 v 12:20 | Reagovat

Tak jsem teďka přidal upoutávku k MR Speciálu, který vyprávý o tom, jak se kteří členové dostali ke skupině... ;-)

6 Kirawa Kirawa | Web | 18. června 2011 v 16:20 | Reagovat

jooooj Alex s mi moc páči.... celá kapitola bola úplne super :D a teším sa na ďalšiu =3

7 Hope Mari Hope Mari | Web | 20. června 2011 v 19:29 | Reagovat

Ahojky, konečně jsem se ozvala:-) po dlouhé době, kapitolka je krásná:-) už budu mít čas, si je konečně číst a to těch povídek se přibylo:-)
Mám maturitu, musím se pochlubit:-) jsem happy a mám nový bloček: http://hope-mari.webnode.cz/ je ve tvorbě, přidávají se starší povídky i přibudou i nové:-)
Takže tak :-D  :-D
Hope Mari(fantasy-hope)
a úsměv prosím :-)

8 Sima Sima | Web | 1. července 2011 v 20:54 | Reagovat

úplne úžasná kapitola, ani nevieš aká som rada, že som sa k nej dostala :) táto poviedka sa naozaj rozbieha a je božská :D mimochodom už pribudla ďalšia kapitola Premeny len som ti to akosi zabudla oznámiť, prepáč... fakt som nemala čas, ale teraz už ho mám veľa, takže sa teš na moje komenty :D :D

9 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 16:18 | Reagovat

aach :D :D to dievča ja hrozné no dobre sa o nej číta...a pamätám si, že ten dotazník som raz sama vyplňovala... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama