3.diel - Mimo dňa

25. června 2011 v 21:50 | sami |  S-Nepodstatná myšlienka
Ano ja viem. flakame to... ALE konecne je koniec roku a ja som uspesne presla do 3 rocníka! !! :D som nehorazne statsna...

Tato cast je pohroma, pisala som ju asi tyzden pretoze zakazdym som nevedela co dalej. Musim sa proste znovu rozbehnut. prajem aspon prijemne citanie. sami


Nepodstatná myšlienka - 3.diel - Mimo dňa


Už sú to 2 mesiace. Už dva mesiace chodím k tomu psychológovi a on sa stále a stále nie vzdať. Priznávam, že tie sedenia ma celkom bavia a pohľad na neho ako sa so mnou trápi ma tiež utešuje, ale často sa nudím.
Ako napríklad teraz. Sedím pred telkou v mojom malom bytíku a sledujem nejaký film. Ani netuším pointu, pretože tomu nevenujem až takú veľkú pozornosť. A vlastne ako tak sedím, premýšľam...idem si zapáliť. Vyjdem pomaly na balkón a uvidím to potešenie môjho života. Zapálim jednu, potom druhú a nakoniec len tak hľadím na okolie. Stále rozmýšľam nad tým zvratom v mojom živote. Na ten osudový moment kedy sa všetko zmenilo.
Keď sa tak dívam na okolie a to chladné počasie ma štípe na tvári...asi pôjdem von. Vzala som si bundu a šla preč z tohto nudného bytu. Chladný vzduch fúkal, nadvihol mi moje dlhé vlasy. Viete, milujem takéto počasie. Nie je ani nepríjemné teplo ani zas otrasná zima. Je ideálne. Vietor mám rada.

Vonku behali malé deti a naháňali letiace listy rôznych farieb. Zaľúbený rodičia sedeli v objatí na lavičke a sledovali svoje malé ratolesti. Kedysi som bola aj ja taká. Mohla som mat asi 4 roky. Dnes mám 17 a jediné čo ma zaujíma je správny bar a moje veľké pivo. Mam svoj obľúbený podnik a v ňom svoje miestečko. Poznajú ma tam už všetci a zrejme je to jedine miesto, kde nikomu nevadím a majú ma tam radi. Proste akoby môj druhý domov. A ako aj ide dni, vojdem dnu, vysmiati barmani mi už čapujú pivko bez toho aby som si objednala. Sú to fajn ľudia, čo narobím. Usadím sa teda do kúta celého tohto Pubu, vytiahnem cigarety a bafkám. Zdá sa vám to nuda? Myslím to moje správanie...pivo, cigarety a sama v kúte. Lenže mne sa to tak Pači. Mám proste svoje myšlienky, a mobil. Som spokojná.
" Baby by nemala sedieť v kúte." Prehovoril na mňa niekto.
Zdvihla som zrak a stretla sa s najkrajšími zelenými ocami na svete.
" To ma sleduješ aby si mi mohol dať sedenie?" áno, je to Alex.
" Vidieť ta v tomto bare je celkom zvláštnosť." Prisadol si oproti mne bez pozvania.
"Ani nie. Chodím sem často."
"Veľmi často?"
Sledovala som jeho tvar. Čo vôbec odo mňa chce?
" Čo tu robíš?" povedala som, viac-menej, bez otázniku.
Taký ten menší príkaz.
"Sledujem ťa aby sme si mohli dať sedenie." Uškrnul sa.
"Idiot, pýtam sa ťa vážne, skutočne, normálne."
"Myslím to vážne."
Keby som nebola zvyknutá na iróniu, uverila by som mu to, lenže ja skoro celý svoj život hovorím sarkasticky, takže rozoznať to, je pre mňa maličkosť.
" V tom prípade myslím aj ja vážne to, že narúšaš môj priestor a zájsť na políciu za obťažovanie je maličkosť. Už ma tam poznajú." Dobre, priznávam. Teraz som ironická ja.
" To znamená, že ti tu prekážam?"
" To znamená, že sa ťa nezbavím ani cez víkend?" spýtala som sa pre zmenu ja.
" Vlastne áno."
" Takže si si rovno odpovedal aj na svoju otázku."
"Nekecaj. Dobre viem, že by som ti chýbal." Ten si teda fandí.
" Oooo samozrejme. Bez teba nemôžem ani len zaspať." Čistý blázon to je. Zahasila som svoju poslednú cigaretu, ktorú som mala pri sebe.
" Konečne si si niečo priznala."
On má snáď pocit, že som to myslela vážne?
" Áno, viem, že by som mala prestať fajčiť ale kašlem na to." Ukázala som mu môj víťazný úsmev.
" Veď teba to samú prejde, uvidíš."
Ok, beriem to tak, že na svete musí byť aj zopár naivných ľudí, ktorý si myslia, že prestať fajčiť je úplne jednoduché. Viete, myslím, že je to ako keď nejaký ženská drží diétu. Vydrží možno pár dní v kuse, ale potom sa znova poriadne nažerie, ak to tak mám povedať a celá diéta je v prdeli. Alebo po prípade chvíľu vydrží ale o pól roka sa to prejaví inak. Na to treba silnú vôli. Nevravím, že ja ju nemám, som jedna z tých, ktorý sa dokážu zaprieť. Lenže je v tom háčik. Ja nechcem prestať fajčiť...
A občas ma teda naše rozhovory fascinujú. Prechádzame od jednej veci k druhej cez iróniu či jednoduché ignorovanie istých tém.
Pomaly som dopila pivo a žmurkla na barmana. Bol to náš bežný znak k tomu aby mi pripravil cigarety, keď mi dojdú. Všetko čo si tu kúpim mi pripíšu na účet a ja ho pravidelne vždy na konci týždňa zaplatím.
" Idem, tak sa maj krásne." Vstala som ale nečakala na odpoveď.
Prešla som okolo pultu a zobrala si z neho už nachystanú novú krabičku cigariet. Lenže ako som zistila, nejdem von sama. Alex ide za mnou poslušne ako pes.
" Čo robíš?!"
" Hádam ťa nenechám ísť samú takto v noci domov. Cítim určitú zodpovednosť."
Skrížila som si ruky na prsiach a prísne sa na neho pozrela.
" Heeeej? A aké asi? Tvoja zverenkyňa by sa mohla stratiť na ceste po ktorej ide 10 krát za týždeň?"
" Bojíš sa ma?" spýtal sa zrazu.
" Čo ťa to napadá?" fakt netuším prečo sa ma pýta na niečo také.
" Tvoj postoj..." ukázal na mňa. " Prekrížené ruky znamenajú obranný postoj."
" Máš pocit, že sa ťa bojím?"
" Len skúmam tvoje pocity." Zdvihol rezignovane ruky ale potom si strčil palce za opasok.
A z tohto postoja sa dá tiež dosť vyčítať.
" Ten tvoj mužný postoj s palcami za opaskom nie je o nič lepší."
Zasmial sa. A tak zvláštne! Akoby to bolo vážne úprimne. Od srdca.
" Vidím, že nie len ty vieš čítať z postoja človeka. Stále ale neviem či sa ma bojíš."
Fajn, ako chce. Ukážem mu postoj, podľa ktorého môže posúdiť čo mám na mysli. Rezignovane som pretočila očami a nakoniec si dala ruky do vačkou.
" Pohŕdavý postoj." Zhodnotil.
" Fajn, som rada, že sme sa zhodli." Otočila som sa na päte a kráčala domov.
" Ty veľmi rada používaš iróniu čo?"
" Pýtaš sa ma aj keď poznáš odpoveď." Odsekla som.
" Myslela si niekedy niečo aj vážne?"
S povzdychom som zastala.
" V irónií sa človek vyzná len ak ju používa. A pokiaľ si si nevšimol, ja ju používam denno denne. Ak zistíš kedy čo hovorím úprimne alebo nie, potom môžeš o sebe povedať, že irónii rozumieš."
" Naučíš ma to?"
" Čo?!" otočila som sa na neho.
" Naučíš ma používať iróniu?"
" Dobre, pozri. Som vážne unavená. Nechaj to tak. Dobrú noc ti prajem."
O tomto čase a na tomto mieste, som si vždy zapálila cigaretu skôr než som prišla domov.
" Dobrú noc Lara." Šepol mi zrazu blízko ucha a mne až tak prešli zimomriavky cez celé telo.
On sa len nádherne usmial a šiel pomaly domov. Zostala som stáť pod nočnou lampou ako z kameňa a stále sledovala jeho chrbát, ktorý sa mi stále vytrácal z dohľadu. Je to veľmi zvláštny človek. A čo je zvláštnejšie... vôbec nemám chuť na cigaretu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 26. června 2011 v 9:55 | Reagovat

ani ja by som nemala chuť na cigaretu, ale na neho... :D chudák, ako sa snaží a nie a nie ju nalomiť... som zvedavá, kam sa tento príbeh bude uberať, tak pokračuj v započatom (aj keď ja asi moc nemám čo vravieť, novú kapitolu píšem už pár dní a stále sa neviem pohnúť z miesta :D)

2 Kirawa Kirawa | Web | 26. června 2011 v 14:01 | Reagovat

ako ich doťahovanie je geniálne :3 milujem také doťahovanie :D viem si to úplne živo predstaviť :3ehm... nikto by nemal chuť na cigaretu :D to né myšlienky by mne na jej mieste behali po rozume xD teším sa na ďalšiu kapitolu

3 momo momo | 26. června 2011 v 19:36 | Reagovat

Bolo to uzasne...strsne sa mi paci ako sa ignoruju a natahuju :d..tesim.sa uz na dalsiu cast :D

4 Shiny=) Majiteľka Shiny=) Majiteľka | Web | 27. června 2011 v 18:20 | Reagovat

podľa mňa to nebola katastrofa bola to fajn časť!! :D a ospravedlňujem sa flákam to riadne ale ja nemám žiadne nápady a viete idú prázdniny a toľko udalostí je predo mnou a už aj za mnou :D fakt sa ospravedlňujem a budem sa snažiť čo najskôr pridať..

5 Jiand Jiand | Web | 1. července 2011 v 11:28 | Reagovat

Taky si myslím,že to nebylo tak špatné ;-). Mě se kapča líbila. :-)

6 Sima Sima | Web | 3. července 2011 v 22:23 | Reagovat

skvelá kapitola... úprimne, ani sa jej nečudujem, že na tú cigaretu chuť nemala... bože, byť na jej mieste tak sa naňho asi vrhnem :D och, zelené oči :D ale späť na zem :D :D teším sa na pokračko :D

7 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 16:23 | Reagovat

hmm toho chlapa treba len zatiahnuť do kúta a vrhnúť sa na neho :D :D dobre..dosť bolo úchylnosti a idem čítať ďalej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama