Club Human Factor:Kapitola 6

4. června 2011 v 12:44 | Shiny |  S-Club Human factor
Ahojte vĺčatá...prepáčte že to tak dlho trvá v škole mám frmol, musím opravovať známky a tak :D ešte popri tom aj zarábam nejaké peniaze aby som cez prázdniny mala :D Tak dnes pridávam ďalšie pokračovanie :) nejakte komentáre :) ďakujem :)






Club Human Factor
Kapitola 6
Prepadla ma panika, aj keď sa chvíľu so mnou nedialo nič. "Je ti niečo?" spýtal sa ma trochu vystrašene keď videl môj zhrozený výraz, ako som hľadela oproti vychádzajúcemu slnku. "No vieš už je....jhiiip!!" Nechcene som zhíkla od bolesti, keď sa mi zlomila ruka v zápästí. "Je ti niečo?" "No už je dosť skoro a už musím ísť...hehe idem sa meniť na obrovskééééého vlkaaaa! HAHA!" Začal sa na tom smiať pretože si to vyložil presne tak, ako som chcela. "Tak sa bež premeniť vlčica. Dnes prídem večer na disku, dobre? Tak naozaj dnes poobede nemáš čas??" "Prepáč ale nemám, musím ísť, ahoj!" povedala som mu so zaťatými zubami. Rýchlo som bežala ku nášmu klubu, kde ma čakalo bezpečie v náručí obrovského lesa. Najhoršie na tom bolo to, že moje ruky sa začali lámať a ja som bežala po centre mesta. Pridala som do behu najviac ako som mohla a modlila sa, aby moje nohy ostali ešte ľudskými. Tesne pred klubom zlyhali aj tie. Obe sa zlomili naraz a ja som urobila pár kotrmelcov. Jediné, na čo som sa zmohla bolo doplaziť sa za klub, kde som mala ako také bezpečie. Tam som pomaly trpela a čakala dokým sa mi všetky kosti v tele polámu, zmenia tvar a veľkosť, dokým sa mi moje vnútornosti poprehadzujú a poskrúcajú a dokým moja koža popraská, kvôli tlaku pri mojom raste a narastie hustá vlčia srsť. Musela som byť úplne potichu, aby som sa neprezradila. Nikdy neviete, či niekto nebude behať okolo klubu a hľadať veci, ktoré vyhodili ožratí ľudia. Bolo počuť len lámanie kostí. Aj keď si na to dokáže človek zvyknúť, sú obdobia, keď to bolí viac ako obvykle. O pár minút som bola už vlk. Otriasla som sa, pokrútila chvostom a bežala do lesa po pachu tých dvoch. Sedeli na našom mieste, kde sme sa obvykle premieňali a nervózne cvakali zubami. "Už sme sa o teba báli!!!" zavrčal na mňa Simon keď som ku nim dobehla. "Trochu som sa pozabudla, ale som v poriadku, nikto ma nevidel." Obaja si vzdychli a uvoľnili sa. Chvíľu sme len tak stáli a obzerali sa keď v tom zrazu Simon zavrčal a Billy tiež a pustili sa do bitky. Ja ich už zabijem! "A dosť!" zvrčala som pomaly na celý les a oni prestali. Odmotali sa od seba a pred mojim hrôzostrašným výrazom sklopili uši a prikrčili sa. "Už to nemienim ďalej tolerovať! Lezie mi to na nervy! Buď odídem alebo založím svorku! Vyberte si!" obaja sa na mňa prekvapene pozreli no potom im na tvár naskočil znechutený výraz pretože im nesadla ani jedna z možností. Najradšej by boli keby sme založili svorku a niekto z nich bude vodca, ale na to by som ja nikdy nepristúpila, už len keď vidím, ako sa správajú teraz. "Tak?! Vybrali ste si?! Ja som to nechcela, vy sami ste si o tom rozhodli! Varovala som vás! Mne nerobí problém odísť a žiť sama! Správate sa ako obyčajné zvieratá žijúce v tomto lese, bez štipky ľudského premýšľania. Aj keď sme z polovice zvieratá, ale sme aj ľuďmi a treba využívať všetko, čo nám príroda dala a to je najväčší zázrak, že aj ako zvieratá nestrácame ľudskú rozvahu, ale pri vás? Tak to naozaj neviem! Rozhodli ste sa?!" "Nechceš si to ešte rozmyslieť?" "NIE!" zavrčala som na Billyho a on sa pod mojím hlasom skrčil ešte viac. "Tak dobre, založíme svorku." Povedali obaja sklesnuto. "Dobre, tak dnes večer o niečo neskôr otvoríme klub."
Je zaujímavé, ako vlkolaci vytvárajú svorku. Než Amira umrela ukázala nám ako sa to robí, vlastne ukázala nám to, keď prijímala do svorky nás troch, ale potom nás Alan vyhnal zo svorky. Konalo sa to večer, keď sme boli ľudia. Všetci sme si porezali žily a nakvapkali ich do nádoby okrem Amiry. Tá sa len porezala. Krv, ktorá nám zostala na žilách sme si natreli všetci na dlane a chytili sa za ruky. Po chvíle sme začali v našich rukách cítiť srdcia každého jedného člena. Bolo to zvláštne pretože keď Amira začala cvakať zubami, akoby jej bola zima, cez každého prebehli myšlienky všetkých a naladili sme sa do rovnakého rytmu srdca. Keď sa tak stalo Amira uvoľnila kruh a šla vypiť krv z nádoby. Tak spečatila svoje vodcovstvo. V jej tele kolovala krv všetkých, jej rozkaz platil, nech ste chceli akokoľvek ho porušiť, jednoducho sa neposlúchnuť rozkaz. Nikto nemohol bez jej dovolenia opustiť svorku. Je to zvláštne a úžasné.
Akurát sme sa presunuli na okraj lesa pred náš klub, kde sme sa zmenili, obliekli a šli rýchlo pripraviť klub na ďalšiu párty. Nebolo toho veľa dala som rýchlo poháre do umývačky riadu oni zase poupratovali veci naokolo. Potom si Billy šiel pripraviť piesne, ktoré bude mixovať. Keď som mala svoje hotové, vzala som si svoju krabičku cigariet a vyšla pred klub. Stála tam už nejaká skupina ľudí. Sadla som si na zem a chrbtom sa oprela o stenu klubu. Spokojne som si fajčila jednu, dve, tri cigarety dokým ma neprišiel zavolať Simon. "Už je čas." Povedal mi a zmizol v dverách. Ani som si nevšimla, že je už toľko hodín, preto som sa pozrela na oblohu a tam už mesiac trochu svietil. Vošla som dnu a pre istotu zmakla. Vzala som pohár, nôž a utierku a spoločne sme sa presunuli do skladu, kde by nás nikto nemohol prekvapiť. Všetci traja sme si porezali žily a oni dvaja si nakvapkali krv do pohára. Ja som si krv rozotrela na dlane a potom aj oni. Spoločne sme sa chytili za ruky a všetky zmysli sme úplne vypli. Nič sme nepočuli, nič sme nevideli jednoducho nič. Po chvíli sme cítili ako nám bijú srdcia, išli nám úplne odlišne a to bol signál pre mňa. Začala som cvakať zubami. Zaujímavé na tom bolo to, že tie zuby mi prakticky šli samé, akoby telo už vedelo, čo sa bude diať. Naše myšlienky sa zmiešali do jedného. Na jednej strane som videla ako Billy myslí na mňa, potom na stádo jeleňov a na jeho radosť keď skákal po lúke, popri tom sa mi miesili myšlienky Simona, ktorý myslel na to, aké by to bolo byť vodcom, myslel na mňa, ako spolu tvoríme pár a na to ako trhá na kúsky jeleňa. Ja som myslela na Alexa a na svoju rodinu. Musela som cvakať dokým sa naše srdcia nedostali na jednu vlnu. Vtedy som prestala a vypila krv z pohára. Chvíľku sa nič nedialo, myslela som si že je koniec, ale o chvíľu ma prehlo dozadu a na chvíľu som prestala dýchať. To isté sa stalo aj im dvom. Medzi nami sa vytvorila menšia hmla ktorá sa dotkla najprv mňa a odo mňa sa rozdvojila na dve chápadlá a ja som ucítila tú nadriadenosť voči nim. Trvalo to len pár sekúnd. "Wow! No to je pocit..." vzdychla som si. "Dobre tak to vyskúšame. Simon daj pusu Billymu." Simon na mňa zagánil. "Nedám!" "Daj mu pusu!" povedala som hlasnejšie a jeho to k nemu hodilo. Keď som videla ako mu Simon dáva pusu začala som sa rehotať ako zmyslov zbavená. "Dobre, dobre nemusíš, hahaha!" nestihli sa ich pery dotknúť, keby sa dotkli neodpustili by mi to. "Dúfam, že nám toto robiť nebudeš." "Neboj toto bola len skúška. Bude rozumný vodca." A usmiala som sa na nich. "Tak poďme banda, nech sa môže začať párty."
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sam xD Majiteľka sam xD Majiteľka | Web | 4. června 2011 v 22:54 | Reagovat

krasna kapitolka, vazne :) je z nej vodca, no chudaci chlapci ze pusa ako skuska :D :D
tiez asi niekedy pridam, este ale neviem kedy, pretoze vobec netusim ako budem udalosti tvorit v mojej poviedke. No ale snad nejako budem :)
tesim sa na dalsi dielik :D

2 Jiand Jiand | E-mail | Web | 5. června 2011 v 18:42 | Reagovat

Dobře, děkuji a už jsem si tě přidal. Promiň, že tak pozdě, ale odjeli jsme náhle ve čtvrtek na chalupu vytáčet med :D

3 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 19:08 | Reagovat

:D :D :D tak toto si zabila :D chúďatá chlapci :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama