4.diel - Vianočný punč

7. července 2011 v 16:30 | sami |  S-Nepodstatná myšlienka
A tak sme sa dočkali ďalšieho dielu :D

Za tú dobu čo som nič nepridala sa udialo toľko vecíííí. AAAAch jaj. :D :D Bola som na koncoročnom výlete a bolo priam úžasne. Všetci sa pomaly akoby menili na zvery a robili hovadiny ( tí čo boli... "mimo") ... :D Ešte že fotky sú len z doby ked boli vsetci triezvy :D :D
pluuuus :D + Bola som na TOPFESTE!!! akoze-.... blata bolo statocne dost, ale bolo uzasne!! :D uplne najlepsi fest na akom som do teraz bola :D :D Sice som bola asi dva dni dolamana z toho spania v stane a podmienky neboli nic moc. blata doslova po kolena :D. vsetko spinave :D NEVADIII :D no fakt by som to zopakovala. :D paradne bolo...
S kamaratom sme prvy den moc pit nechceli, ale ked sme si dali symbolický fernet v Zetkovom stane, a dostali sme za jedneho frťana nejake male zetoniky... zacalo sa to rozbiehat. obaja sme totiz chceli fernet Z tricko, ktore sme mohli ziskat za tie žetony... No kamarat samozrejme ho musel mat, a ja tiez! (kedze obaja oblubujeme fernetiiik. ham) :D :D takze jeho tricko 15 fernetov moje 10.. :D :D trosku sme nakecali :D :D chapete. a na to ze to bol len prvy den a uz nam bolo skvelo... mozete si predstavit ako bolo dalsi den... proste paraaaada. :D
a ja trubka, sa zase vykecavam ako uzasne som zacala prazdniny... snad si ich uzijete, pretoze ja si ich teda planujem uzit naplno :D :D
teraz ale pridavam dalsi dielik... a POZOR!! nie je kontrolovany, tak sa prosim necudujte ak niektore vety nebudu davat zmysel.. a chybovost bude asi statocna. :D no nic. idem ja na jedno tocene, uz sa na mna caka ale proste musim uverejnit dielik aby som na to pak nezabudla. :D prajem prijemne citanie, lasky. papa :)
sam

Nepodstatná myšlienka - 4.diel - Vianočný punč


Pomaly sa blížia Vianoce. Neznášam tento sviatok. Strašne moc! Je 19. decembra a ja mám večernú hodinu s mojím psychológom. Prečo večernú? Netuším! Ale mladý pánko si proste musí odložiť sedenia a potom musím JA chodiť do školy aj večer! A tak si znova hovorím: "Ďalšie otravné sedenie."
Už by sa to mohlo skončiť. Nerada sem chodím, keď viem, že ten blonďavý magor, sa mi čím ďalej tým viac dostáva pod kožu.
A práve dnes na neho nemám ani trochu náladu. Najradšej by som sa šla niekde za roh ožrať, ale nie sedieť tu a s ním.
" Tak..." začal. "...čo mi porozprávaš dneska?" usmial sa.
" Trhni si! Dneska nemám na nič náladu!" Keby si mi radšej dal voľnú lavičku na tichom mieste, škatuľku cigariet, chladené pivo a svätý pokoj, urobil by si láskavosť svetu aj mne.
" Pŕŕŕŕ, zlato. Nemusíš byť hneď agresívna." Zdvihol rezignovane ruky hore, no ten jeho úškrn nezmizol.
Hlasno som vzdychla. Hovorím, že by som sa šla najradšej niekde ožrať do nemoty, ale...už to tiež nebýva to čo to bývalo. Viete, ja už ani vlastne nemám dôvod na radosť, či oslavu alebo hocičo iné. Od určitej doby nie. A nechápem čo ma tu, na tomto svete, vôbec ešte drží. Snáď len strpčovanie života mne i ostatným. Iný zmysel života nevidím...
Moje myšlienky pretrhol Alex tým, že prudko vsal a z vešiaka zobral jak moju, tak i svoju bundu.
" Dal by som si vianočný punč. Poďme von!"
" Máme hodinu." Namietla som pri sledovaní jeho, ako si oblieka svoju tmavozelenú bundu.
" No ak tu chceš radšej zostať tak..." začal sa opäť vyzliekať no teraz som prudko vstala ja.
Schmatla som svoju tmavomodrú bundu a obliekla sa rýchlejšie ako on.
" Poďme!" zavelila som a už aj odchádzala von z tej frustrujúcej kancelárie.
Ja ani neviem načo je táto "hodina" dobrá. Prechádzame sa po zasneženom námestí mesta, všade ľudia a stánky s rôznymi zbytočnými vecami. Mladý párik sa zastavil pri stánku s imelom. Predávajú tam asi 15 rôznych druhov či veľkostí a oni si nevedia vybrať ktorý si kúpia. Taká zbytočnosť, že to nejde ani popísať.
" Idem pre punč, sadni si zatiaľ na tú lavičku." Ukázal na nejakú drevenú schátralú lavičku a rozbehol sa k jednému zo stánkov.
No prečo nie. Zakiaľ si odbehol, zapálila som si moje tabakové potešenie. Čakala som možno minútu, keď sa predo mnou zjavila blonďavá hlava, ktorá si následne prisadla ku mne.
" Kedy plánuješ prestať fajčiť?"
" Ja plánujem prestať fajčiť?" ignorovane som vydýchla obláčik dymu niekde do neba a sledovala ako z neho padajú tie najjemnejšie snehové vločky.
" Ok, dáme dohodu. Ak prestaneš fajčiť ja uznám, že si "vyliečená" a s našimi sedeniami bude koniec."
" To znamená, že-"
" Presne tak. Dám ti pokoj."
Sáááákriš. Keby to bolo také jednoduché, prestať fajčiť.
" Tak to aby som sa vážne snažila." Potiahla som si posledného práska a zahodila nedopalok niekde do snehu.
Vzala som si svoj punč a pomaly sa napila. Fuj to! Je to odporné! To mi už fakt radšej mohol doniesť vodku, tequilu alebo aj fernet. Keď už alkohol, síce netuším či toto môžem nazvať i keď minimálnym alkoholom, tak nech je poriadny a...chutný.
" Ci pana, ako toto môže niekto mať rád?" znechutene som sa snažila zmyť tú hnusnú pachuť z jazyka ale bolo mi to tak platné.
" Zrejme by si radšej pivo, že?"
" No tomu pridaj. Samozrejme, že radšej pivo."
Koľko sme tam sedeli? 10 minúť? 15? Neviem, ale jeho otázky psychologického typu alebo niektoré ani nie, mi šli dosť na nervy. Zapálila som si ešte jednu cigaretu a spokojne ťahala. Keď na veži odbilo 10 hodín, Alex usúdil, že ma odprevadí domov aby som zajtra nezaspala do školy. Tak ale čo ho budem odhovárať, dobre viem, že jeho tvrdohlavosť je miestami silnejšia než nejakého pošahaného kameňa. Zastal pred mojim domom a čakal. FAKT neviem na čo!
" Počkaj, podrž mi to na chvíľu." Podal mi nejakú malú taštičku, neviem z kadiaľ ju vytiahol, zohol sa ku svojim topánkam a zaviazal si neviditeľnú šnúrku, ktorú nemal.
" To je pre teba." Povedal, keď som mu ju podávala naspäť.
Nechápem jeho činy, netuším čo má zase za problém ale už by sa mohol trochu upokojiť.
" Tak teda dobrú noc." Povedala som popri kráčaní ku vchodu.
Ani sa na neho nepotrebujem dívať. LENŽE! To by sa nemohlo stať, aby som len tak pokojne odišla domov. Nieeeee. Pocítila som ako ma Alex chytil za ľavý lakeť a potiahol k sebe. Zastala som až v jeho náručí. Čo to do pekla má znamenať?! Prečo ma objíma?!
" Všetko najlepšie." Šepol mi blízko ucha.
Moje zreničky sa rozšírili o to viac, keď som počula čo povedal.
" Čo?" nechápala som.
" Dnes máš narodeniny, Lara. Zabudla si na vlastný, tak dôležitý, sviatok." Počula som ako sa zhlboka nadýchol.
" Ja mám narodeniny?" vzdychla som ešte viac prekvapujúco ako inokedy.
" 18 rokov."
Raz.....Dva....Tri..... Ono mi to stále akosi nedopína!
" Ja mám narodeniny." Šepla som sama pre seba aj keď viem, že on to počul.
" Áno."
" Ja mám narodeniny!" povedala som znova.
" Koľko krát to ešte povieš?" oddialil sa odo mňa, chytil ma jednou rukou za tvár a nádherne sa usmial.
" Takže toto si plánoval? Chcel si takto so mnou osláviť moje.... narodeniny?"
" Presne preto som naše sedenie posunul na večer."
" A tá taštička-"
" Darček pre teba." Dokončoval za mňa vety akoby presne vedel čo sa chcem spýtať.
Odtiahol sa odo mňa a ruky vložil do vačkou. Zrejme čakal na moju reakciu. Lenže je tu malý háčik. Ja netuším ako mám reagovať! Stáli sme tam v tichosti asi minútu, keď som konečne našla správne slovo pre moje pocity.
" Idiot." Šepla som.
Neviem či to bolo to správne slovo, zrejme ani nie, ale čo mohol čakať?! On sa ale na miesto nejakého podráždenia zasmial.
" Rado sa stalo, Lara. Ale mala by si ísť už hore. Nech sa tiež trochu vyspíš."
Len som prikývla a otočila sa na odchod. Spravila som asi dva kroky, keď som sa za ním naposledy otočila. Vyškerený od ucha k uchu mi ešte zamával. Zrejme je dneska oveľa zvláštnejší deň ako sa zdá.
Vyšla som do svojho bytu a po 5 minútovom spamätávaní som nakukla do tašky, ktorú mi Alex dal. Bol v nej malý, ale hlavne rozkošný, plyšový medvedík. Taká malá drobnosť, ale bol krásny. Spolu s ním tam boli tri kartičky. Na každej bol nejaký ten text.
" Namiesto toho, aby si vymýšľal dôvod prečo nemôžeš milovať svet, snaž sa vymyslieť dôvod, prečo by si mal a prečo musíš svet milovať."
Páni.... to sú nejaké tie citáty! Zbožňujem takéto výroky! Obzvlášť tie, ktoré mi dokážu rozhýbať myseľ a je v nich pravda, ktorú tak nenávidíme.
" Obyčajná ľudská myseľ je nádoba. Môžeš ju naplniť dobrými alebo zlými myšlienkami. Záleží len na tebe."
No hej, to sa ku mne hodí. Alex vedel aké citáty má vybrať. A ešte tu je jeden. Posledný.
" Áno, dokážem to! Určite to dokážem!! Dokážem uspieť v tom, čo sa nikto iný neodvážil ani len skúsiť."
To sa mi páči! Vážne! A musím sa priznať, že už dávno som sa tak neusmievala ako teraz. Sama cítim aký je môj úsmev úprimný a to sa teda nestáva často.
Pri okne som začula hluk trepotajúcich sa krídel. Zvláštne, že aj v tento čas a túto hodinu počujem lietajúcich vtákov. Akoby mi oni samy ten úsmev priniesli. Je to bláznovstvo ale istým spôsobom to bolo milé. A hlavne.... môžem ďakovať Alexovi. Krajší darček som nikdy pred tým nedostala. Samozrejme, že mu to nepoviem. Ako bolo v tom poslednom výroku... dokážem to, takže si svoju chladnú masku musím zaručene udržať!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jiand Jiand | E-mail | Web | 7. července 2011 v 17:45 | Reagovat

Jej, konečně nová kapitolka. Se divím, že zapomněla na svoje narozeniny :D

P.S. Na blogu jsem zveřejnil upoutávku ke Speciálu, který je plánovaný na 15. července. Zde odkaz: http://magicusregnum.blog.cz/1107/mr-upoutavka-ke-specialu-2 -prosím o komentík :D

2 Kirawa Kirawa | Web | 8. července 2011 v 10:59 | Reagovat

Juuuuu, ako som rada, že som si mohla prečítať dašiu kapitolu ..... páčila sa mi Larina reakcia :) teším sa kedy sa to rozhýbe ešte viac :D

3 Shiny=) Majiteľka Shiny=) Majiteľka | Web | 8. července 2011 v 11:45 | Reagovat

jeeee :) super dielik a nasmiala som sa aj na tom tvojom článku čo si hore napísala xD tie žetóny som si zbierala aj ja :D :D ale ja som dostala tú svietiacu čelenku zetkovú :D :D ale fajný je ten fernet celkom sa dá :D teším sa na pokračovanieee :)

4 zuzu zuzu | Web | 9. července 2011 v 12:54 | Reagovat

fajná kapitolka... hoci som ju objavila až teraz, ale epšie ako nikdy, čo? ;)
och, musí byť frustrujúce, keď sa človek nemá na čo tešiť a nemá s kým osláviť ani svoje narodeniny.. ale Alex je super... som zvedavá, kedy zlomí ten jej pohŕdavý postoj ;)

5 momo momo | 9. července 2011 v 18:23 | Reagovat

bola to perfektna kapitolka a tesim sa na dalsiu :D

6 Jiand Jiand | E-mail | Web | 15. července 2011 v 19:52 | Reagovat

Ahoj, tak jsem na blog přidal teďka druhý speciál zaměřující se na členy, jak se dostali ke skupině. Tentokrát se jedná o Moniku. :-)

7 R. K. R. K. | Web | 19. července 2011 v 12:59 | Reagovat

Sate slečno nebo slečny, tj jedno, hlavní je, že mám radost, že mi Kirawa ušetřila práci. :-D ;-) Je vážně složité narazit na takový obsahující článek s příběhem a hlavně, když člověk neví "vo co go" a nečetl ho už od začátku, ale co už Kirawa už to zařídila za mně. :D  :-D  :-D  Asi tak, mám vyřídit pozdrav a řádně velkou omluvu za neobyhání jedné dotyčné, takže místo ní jsem tu teďka já. :-D  :-D  :-D  :-D

8 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 16:27 | Reagovat

aaa aj ja chcem také narodeniny! aj ja chcem plyšového medvedíka a citááty ach...Super kapitola!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama