5.diel – Smrťou to začína

19. července 2011 v 17:36 | Samy |  S-Nepodstatná myšlienka
Je tu ďalší dielik :)

Už sa nebudem toľko vykecávať ako pred tým, jedine, že by som podotkla niečo pre Shiny. Mojko škoda, že som nevedela, že si bola na tom Topfeste. Bolo by to zaujímavé stretnutie :).
Teraz ale späť k dieliku. Je pomerne dlhší pretože mi do môjho rozumu vnikol nápad a tak som ho nejako spísala. A musím povedať, že tento dielik som písala veľmi nerada ale k nasledujúcim udalostiam to bolo nutné. Snáď ma pochopíte i keď samu seba vôbec nechápem ako môžem byť taká hrozná a napísať niečo takéto... Aaach jaj. Hanbím sa...Ale zrejme to bola tá moja depresívna nálada, ktorá vo mne vládla celé dva dni, keď som toto písala. Vôbec som to nekontrolovala, tak pardón za chybovosť, ktorá bude teda statočná (ako predpokladám)
Tak snáď vás aspoň nový dielik poteší. 6 diel je viac-menej na svete. Bol hotový už pred 4 dielom ale chcelo to TO správne načasovanie. Prajem vám príjemné čítanie teda...
Samy.


Nepodstatná myšlienka - 5.diel - Smrťou to začína


Cítim, že niečo nie je v poriadku. Od kedy ma objal, na moje narodeniny a do vlasov vdýchol jeho horký dych, neviem sa zbaviť jeho nádherných očí a sny...ach jaj...sny mávam zvláštnejšie než hocikedy pred tým.
Temná miestnosť, v očiach ľudí vládne spaľujúca zlosť, keď v tom, akoby z neba, spadol on. Rovno predo mňa. Všetka tá sila, ktorá z neho išla a tá neskutočná krása... Mohla by som sa rozplývať večne. Teraz ale cítim, že je v ohrození a chcem mu pomôcť! Ruky sa mi chvejú akoby boli v ohni no aj napriek tomu ma nepália. Vstávam zo špinavej zeme a pritisla som sa k Alexovej hrudi.
A potom sa prebudím. Tento sen sa mi sníva takmer každú noc. Vždy skončí tak, že sa pritisnem na jeho hruď, zdvihnem zrak k jeho očiam a potom už len vo všetkej tej zelenej kráse zaznie moje meno.
A dneska tomu samozrejme nebolo inak. Teda až na jeden podstatný rozdiel. Doma som zaspala na gauči pred telkou, čo by síce nevadilo, stáva sa mi to bežne, ALE! keď som otvorila oči a zbavila sa tak toho zvláštneho sna, hľadela som zrazu znova do tých zelených kukadiel plných tajomstiev. Poklipkala som pár krát očami aby som konečne prestala snívať, lenže...Tie oči stále nie a nie zmiznúť!
" Zaspala si." Povedal pokojne.
Dobre, ešte párkrát som sa z toho spamätávala, no keď mi došlo, že sa mi to nesníva a je vážne skutočný, reflexne mi vyletela zaťatá päsť a ...chtiac alebo nechtiac?...som mu strelila rovno do nosa.
" Čo do pekla tu robíš?!" skríkla som.
Rýchlo som vstala a sledovala ako sa jednou rukou drží za nos pričom pobehuje po mojom byte.
" Zrejme si..."vtiahol do seba " zabudla na dnešný školský výlet." Dal si dole ruku z nosa a pozrel na krv, ktorá mu tam ostala. " Pekný úder." Skonštatoval.
" Keby si nebol debil a normálne človeka zobudil, tak by sa ti nič nestalo!" skríkla som znovu no potom som sa zarazila. " Ešte stále neviem, čo tu robíš?!"
" Ako som povedal. Zaspala si na školský výlet. Plný autobus pred domom čaká len a len na teba. Ja idem tiež ako tvoj osobný dozor, keďže si moja zverenkyňa. Jediný viem, podľa spisov, kde bývaš a to, že si nechávaš v noci odomknuté, nie je moja chyba." Držal sa stále za nos a snažil sa zastaviť krvácanie i keď si myslím, že je minimálne.
Úplne som zabudla na ten pošahaný výlet. A kam? Do nejakého pritasaného zahraničného cirkusu. Je to strata času! Vôbec som tam nechcela ísť, lenže tuto pán psychológ si musel presadiť u riaditeľky svoje. Vraj sa tam odreagujem, prídem na iné myšlienky a celkovo mi to prospeje. Vždy keď niekto zaspí, alebo nepríde do 10tich minút, idú bez neho, tak nechápem prečo priliezli za mnou až pred barák. Sťažka som vzdychla.
" Fajn." Čo iné mi ostávalo ako rezignovať? Nič!
Vytiahla som z mrazničky vrecúško ľadu a hodila mu ho.
" Daj si to na ten nos, idem sa obliecť." Odišla som do kúpeľne a konečne sa aspoň umyla.
Obliekla som sa, zobrala si peniaze, telefón a samozrejme cigarety a mohla som... mohli sme vyraziť. Všetci boli nadšení, že som sa konečne odhodlala dotrepať do autobusu. Ako inak som to odignorovala, zapla si MP3-ku a celú dvoj alebo trojhodinovú cestu prespala. Zobul ma zase Alex ale tento krát normálne. Zrejme nechcel riskovať ďalšiu bombu no nosa. Náš úžasný autobus zaparkoval na nejakom pochybnom parkovisku a my sme sa potom ešte asi pól hodinu trepali do toho cirkusu. Ale keď sme tam konečne prišli musím uznať, že je to vážne niečo obrovské. Akože, nikdy som v cirkuse nebola, nejako extra ma to nikdy nepriťahovalo a spomienka na tých trápnych klaunov, ktorí sa snažia byť zábavní a pritom sú viac ako nemožní je vážne niečo čo ma ani len trošku nelákalo.
A my sme meškali, samozrejme kvôli mne, takže sa to hneď aj začalo.
Prešlo 5 minút a ja už som zaspávala. Vôbec ma neuchlácholila tá atmosféra, ktorá ostatných dostala do tranzu. Jeeee žirafa! Jeee slon! Choďte niekam! Toto je pre 5 ročné decká a nie pre mňa. Alex na mňa dával poctivo pozor ale ja som proste musela dostať abstáky v tú najnevhodnejšiu chvíľu.
" Potrebujem na WC." Vstala som no on ma chytil za ruku s náznakom aby som si sadla.
" Lara..." oslovil ma takým tým spôsobom napomenutia. Zrejme ma pozná viac ako ostatní.
" No dobre, idem si zapáliť."
" Sadni si a sleduj. Je to zaujímavé."
Áno, pre tých krpcov vpredu sediacich možno áno. Ale rozhodne nie pre mňa!
" Mám sa tu radšej trepať od nervov až pokým budem mať tvoje súkromné zvolenie? Nie ďakujem. Prepáč ale čo je nutnosť, to je nutnosť." Vytrhla som sa mu zo zovretia a odišla z toho nehorázne veľkého stanu von.
Zašla som niekde za roh, alebo aspoň na miesto, ktoré som pokladala za dobré strávenie času s mojou cigaretkou. Zapálila som si moje vyslobodenie a spokojne poťahovala. Keď ale po chvíli za mnou nespokojne zavrčala akási prerastená mačka div, že som sa od strachu netresla rovno o zem.
" Pozor, pozor. Naše mačiatko je obzvlášť alergické na cigarety." Počula som mužný hlas za svojim chrbtom.
Otočila som sa tým smerom a zbadala mladého chalana. No dobre, mohol mať tak o 5 rokov viac než ja ale veď to sa predsa tiež ráta do mladého veku. Krátke hnedé vlasy mal v celku rozstrapatené. Zrejme ani len netuší čo je to hrebeň ale musím uznať, že vyzeral desne sexy.
" Jej predchádzajúci pánko ju nedopalkami rád dráždil." Povedal už o niečo smutnejšie.
Podišiel okolo mňa a nadvihol plachtu pod ktorou bola v klietke obrovská čierna puma. Jej nádherné oči sledovali moju ruku a zlosť z nej priam sršila. Odhodila som nedofajčenú cigaretu a, neviem prečo, ale tak trochu ospravedlňujúcom som sa zatvárila. To nádherné zviera sa prechádzalo po klietke ďalej ale mám ten pocit, že o niečo kľudnejšie.
" Teba som tu ešte nevidel." Pozrel na mňa ten chalan. " Si tu nová?"
" Ani nie. Som tu na výlete." Odvetila som krátko a pozrela sa znova na tú divokú šelmu.
" Aha." Šepol. " Poď bližšie, neublíži ti."
Zrejme som príliš šialená aby som to nechala tak. Pomaly, veľmi pomaly, som podišla bližšie ku klietke a čupla si vedľa neznámeho chalana. Ani neviem prečo ale dôverovala som mu. Puma si ľahla niekde do kúta klietky a vtedy on vstal, otvoril dvere a vošiel dnu.
" Neblbni!" napomenula som ho.
" Je krotká, nič mi nespraví." Usmial sa na mňa, až prekvapivo, príjemným úsmevom a prikľakol si k zvieraťu.
Začal ju jemne škrabkať za ušami a ona len spokojne oddychovala.
" Je nádherná." Šepla som trochu omámene a sledovala ju.
" Ak by si veľmi chcela, mohol by som ti ukázať naše malé mačiatka, kúsok vedľa." Uškrnul sa.
" Jedine ak by to nebol pre teba problém." Usmiala som sa tiež.
" Tak poďme." Vyšiel z klietky. " Zatiaľ sa maj Lara." Povedal jej a znova ju zakryl plachtou.
" Hmm?" Tá puma sa volá rovnako ako ja.
" Mimochodom som Lucas." Usmial sa na mňa a podal mi ruku.
" Nooo. Teší ma. Ja som tiež Lara." Pokývala som smerom na tú krásnu pumu a prijala jeho ruku.
" Dosť dobrá náhoda. Už mám overené, že všetky Lary sú najkrajšie stvorenia na svete. Aj keď poznám len dve nositeľky tohto mena." Musela som sa usmiať. Inak to ani nešlo. Lucas je vážne milý chalan. " Prepáč, asi som trochu nezdvorilý."
" Skôr milý."
" No keď to hovoríš ty." Jeho úsmev mal niečo do seba.
Prišiel mi taký plný optimizmu. Akoby svet bol gombička.
" Prečo vlastne nie si na vystúpení?"
" Nerada ti to takto hovorím, ale nebavilo ma to. Zrejme na tento typ zábavy nie som stavaná."
" To je predsa v poriadku. Nie každého naše čísla bavia." Usmial sa.. Znova!
Prešli sme do nejakého stanu až ma zaviedol k ďalšej klietke. Počkala som vonku a keď z nej vyšiel, v ruke niesol jedno malé úžasné levíča. Je tak strašne moc rozkošné, že to nejde ani len poriadne vyjadriť! Posadila som sa na zem a sledovala ako sa s ním Lucas mazná.
" Je rozkošné." Šepla som ale tentoraz skutočne omámene.
Podišiel ku mne a bez váhania mi ho vložil do náručia.
" Hej! Neblbni! Ja som-" panikárila som!
" Neboj. Je to mláďatko. Má síce ostré zúbky ale viac ako omámenie z jeho krásny nechytíš." Zasmial sa.
Nežne som ho škrabkala za uškami no po chvíli som sa s ním tiež trochu maznala. Jeho jemný kožuštek ma uchvátil a nemohla som ho prestať hladiť. Vlasy mi padali rovno na neho, takže mi ich jemne hryzkal. Bol jednoducho k nakusnutiu!
" Takého chcem domov." Zasmiala som sa.
Nefalšovane som sa zasmiala! Bolo to tak dávno a teraz ma tento malý rozkošný tvor dokázal rozosmiať.
" Jedine ak tu ostaneš bývať budeš ho mať doma."
" Keď ho tak sledujem, asi o tom porozmýšľam."
" Lucas!" zaznel jemný hlas.
Obaja sme sa pozreli tým smerom a zbadali ženu v našom veku.
" Mal by si sa pripraviť o chvíľu pôjdeš vystupovať." Pokračovala a hneď na to zase šla preč.
" Sestra." Vstal a ja som mu podala malého levíka. " Takže by som mal pomaly ísť."
Odniesol ho do svojej klietky a pomaly sme spolu odchádzali preč.
" Ty vystupuješ tiež?"
" No hej. Už to bude tak 12 rokov."
" Páni. Takže ťa dneska ešte uvidím?"
" Pokiaľ tam nezaspíš, tak určite."
" No tak to sa budem veľmi snažiť."
" O tomto čase tam bývajú klauni pre deti. Nechceš sa radšej pozrieť na moju skúšku?" pozrel na hodinky.
" Klauni alebo radšej skúška? Hm.... Rozhodne pôjdem radšej s tebou." Čím to je, že pri ňom som sa nemusela na nič hrať a bola som konečne k sebe aj k nemu otvorená?
Prešli sme do ďalšieho veľkého stanu a ja som sa mohla len čudovať ako všetci tí akrobati so sebou mykajú a na lanách len tak behajú akoby to nebol len kus drátu.
" Tak sa prezleč nech môžeš začať." Upozornilo ho znova to dievča, ktoré ho aj volalo trénovať.
Čakala som, že sa pôjde prezliecť niekde do šatne alebo tak, ale on si len bez váhania vyzliekol tričko a tak odhalil pár tehličiek na jeho dokonalom bruchu. Podišiel k tomu dievčaťu a vzal si od nej nejaké papierové, alebo aké, krídla. Nasadil si ich na chrbát a podišiel zase ku mne.
" Mal by som sa podobať na anjela. Môže byť?" otočil sa dookola.
" Máš anjelsky krásne tehličky."
" Tak ďakujem." Usmial sa.
" Lara!" počula som ako na mňa zakričal známy hlas.
Otočila som sa a zbadala tú blonďavú hlavu. Alex ma zrejme musí nájsť úplne všade!
" Čo ty tu?" spýtala som sa ho.
" Dobrá otázka. Nemala by si byť na predstavení?"
" Tiež si to myslím, ale skúška je oveľa lepšia." Odpovedal za mňa veselo Lucas a rozcvičoval si svoje svaly.
Musím uznať, bol to pekný pohľad.
" Hlavne nevyvádzaj a sústreď sa!" napomenula som ho.
" Áno mami." Povedal vysmiaty od ucha k uchu. Mami.... Kiež by som tú svoju mohla ešte raz uvidieť.
Lucas sa postavil na akúsi trampolínu a skákal. Spravil zo začiatku pár sált. Dvojité alebo dokonca trojité ale bolo vidno, že na to mal talent. Pozrel sa na mňa a s úsmevom sa poriadne odrazil od trampolíny. Vo vzduchu spravil trojité salto až sa napokon zachytil hrazdy. Zostal tam pár sekúnd keď sa znova spustil dole.
" Fajn! Ešte raz!" skríklo to dievča.
" Nebuzeruj ma stále!" usmial sa a potom rovnako krásne aj na mňa ale napokon sa znova odrazil.
Vyskočil do vzduchu a spravil salto. Lenže niečo nebolo v poriadku. Všetko akoby bolo spomalené. Presne som sa dívala ako sa jeho ruka načahovala k hrazde. Zachytil sa jej, lenže sa jej nejako skoro pustil! Šmyklo sa mu dole! On padal! Počula som krik jeho mena od toho dievčaťa. Počula som všetko tak pomaly akoby niekto spomalil čas. Sledovala som Lucasa ako padá z veľkej výšky na zem a nemá ani len záchytné lano. Všetko bolo zle! Lucasovo telo spadlo na zem a ja som len bezmocne skríkla jeho meno.
" Lucas!"
Chcela som sa rozbehnúť k nemu no zachytili ma Alexove mocné paže a následne ma premiestnil do jeho náruče.
Nemôžem uveriť čo sa to stalo. Lucasovi sa šmyklo a spadol z veľkej výšky na zem. Prečo si nedal to lano? Prečo?! Prečo všetci, ktorých začínam mať rada umierajú?! Prečo sakra?!
Nehybne som stála v Alexovej náručí. Hlavu mi otočil na druhú stranu aby som sa nedívala na nevládne Lucasove telo. Počula som ako jeho blízky, rodina kričí na doktora, ktorý mu aj tak už nepomôže. V hlave som počula stále jeho hlas, krik jeho mena a plač jeho najbližších. Toto mal byť nevinný výlet? Prečo sa toto muselo stať?
" Lara." Oslovil ma Alex. " Musíme ísť preč."
Lucas. Stále som videla jeho úsmev v mojej hlave. Bol taký mladý a plný energie! Alex ma ťahal preč od toho stanu a na vzduchu ma konečne pustil. Dýchala som do seba chladný vzduch a snažila sa prebrať z tejto nočnej mory.
Keď si len spomeniem ako sme spolu boli pred pár minútami pri Lare, ako sme sa hrali s tým rozkošným levíčaťom. Konečne som sa smiala. Nefalšovane a od srdca a teraz toto. Ako je to sakra možné?! Bol za anjela, ktorý mal vedieť lietať tak prečo spadol sakra?!!!
Jednoducho neviem čo sa stalo. Moju myseľ zaplavoval zmätok a nevedela som sa na nič sústrediť. Zase ma prenasleduje smrť a nechce aby som bola aspoň na chvíľu šťastná.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 momo momo | 20. července 2011 v 18:27 | Reagovat

sam bolo to uzasne neviem co mam povedat, len skoda ze ´ten chlapec skoncil tak zle :( ...dufam ze sa lare blizka na lepsie casy.. :-)

2 Shiny=) Majiteľka Shiny=) Majiteľka | Web | 21. července 2011 v 20:53 | Reagovat

:-O nemám rada výšky!! už len tá predstava ked si predstavím ako padal!!! ale dielik je fajn :) a ja som na tom topfeste nebola :D henta súťaž bola aj u nás v jednom klube :) ale ak by som tam šla určite by to bolo pekné stretnutie :)

3 Jiand Jiand | E-mail | Web | 21. července 2011 v 21:15 | Reagovat

Chudák :(

P.S Dnes jsem měl jít na tu kontrolu s nohou a podařilo se mi konečně zjistit, co přesně mi to vlastně je. :-)

4 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 16:40 | Reagovat

fúúha, tak toto ma dostalo....všetko to bolo také krásne a zrazu toto...no tak to predsa býva aj v skutočnosti nie? sme šťastní, všetko sa zdá byť super a zrazu sa to zrúti... :-( Bola to však krásna kapitola a je mi Lary ľúto

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama