6.diel -Emócie na povrchu

26. července 2011 v 14:37 | Samy |  S-Nepodstatná myšlienka
Už som vravela ze 6 je napísaná, takže stacilo len pár uprav a ... tadaaaaaa : D : D. klik perex : D

Nooo, takze v tomto dieli sa VAZNE posunieme vpred. Ukáze sa tu jedno velke tajomstvo, ktore som mala premyslene uz na zaciatku prveho dielu. Mozno budete prekvapeny, mozno nie. ( Maybe yes, maybe no- tak rada to pouzivam hehe ) : D.
v tomto dieli sa to pomaly rozbehne. 7 diel mam uz premysleny aj mam spisane na papieri (ano na papieri xD) o com to bude, ale mam dost mizernu naladu ( smajlici klamu, to si nevsimajte :P) takze cakam kedy sa mi to pozdvihne hore, aby som to mohla spisat. akoze nasla som moju staaaru poviedku v PC, zahrabanu v milionoch priecinkov, a znova to citam. tie zaciatky boli hrozne, tak snad sa to casom vylepsi. Mozno by som to mohla uverejnit, az sa za to prestanem hanbit. :P... Viem, ze nie ale zvalujem moju naladu na pocasie takze.... BODAJ BY UZ KONECNE BOLO PEKNE. teda neviem ako je to u vas ale u nas stale len prsi, uz mi to ide na nervy. :/ no teraz ale prajem prijemne citanie. snad za vam to zapaci.. :) Samy

Nepodstatná myšlienka - 6.diel - Emócie na povrchu


Alex sa zaklonil na svojom kresle a prebehol očami po zošite, ktorý mal pred sebou. Piatok večer. A ten magor musel dneska naplánovať sedenie.
" Dneska to budeme brať vážne. Takže teraz, Lara, sa spolu pekne porozprávame. Dobre?"
Zhlboka som si vzdychla a hodila svojimi tmavými vlasmi. Kedy konečne pochopí, že moja myseľ nie je len tak na rozpitvávanie? Zrejme si stále myslí, že Lucasova smrť ma zasiahla tak veľmi, že sa každú chvíľu citovo zrútim. Zasiahla ma, to áno a musím povedať, že v celku dosť. Dva týždne som nemohla v kľude spávať, mala som nočné mory... no pomaly sa zmierujem s tým, že smrť je súčasťou života a nijako tomu nezabránim. Jednoducho neviem ako sa jej mám vyrovnať aby mi prestala brať mojich najbližších. Každopádne som od vtedy ešte chladnejšia než pred tým. Alebo aspoň myslím.
" Ako chceš, pán psychológ Alex." Dala som dôraz na jeho meno " Porozprávajme sa."
" Dneska žiadne malé hry, Lara."
" Ale nevrav. Kedy som ich mala? Riešime problém, ktorý vlastne hľadáme, takže tu nefungujú žiadne malé hry."
" Naozaj máme problém. Ale je trochu iný, než vravíš."
Takmer som sa usmiala. Som zvedavá čo zo mňa bude teraz. Verte, už som bola označená aj za blázna.
" Problémom je, že všetkých vidíš ako odpad, ktorý si nezaslúži tvoj rešpekt. Držíš svoje myšlienky v sebe a nechceš ich pustiť von."
Celkom ma to prekvapilo. Alex je asi vážne dobrý psychológ ale mňa nezlomí!
" S tým rešpektom súhlasím. Nemienim nikoho mať rada, či dokonca vážiť si ho. Je to môj život. Ale nesúhlasím s ostatkom. Ja si svoje názory pokojne vykričím aj do neba."
" Nepovedal by som."
Ešte chvíľu a môj názor na neho vyletí z mojich úst bez toho, aby som vôbec len pomyslela na to, že ho zastavím.
" Tvoj názor mi je ale úprimne ukradnutý." Vstala som z kresla a pomaly odchádzala preč.
Viem, že sa naša hodina neskončila, ale vždy keď mi začína byť nepríjemne, odchádzam. Lenže neprešla som ani dva metra, vstal aj Alex.
" Prečo svoje myšlienky, svoj názor držíš v sebe?! Nebuď zbabelá, pozri sa na mňa a všetko mi vykrič do tváre."
Toto je akože výzva? Fajn! Chlapček sa chce hrať? Má čo chcel, pretože ja NIE SOM zbabelá!
" Chceš to počuť?! Fajn!" Plánovala som mu povedať ako mi ide na nervy, aký je to nehorázny idiot, ako sa mi stará do môjho života a neprestáva sa so mnou hrať akoby som bola tá nenávidená hračka. Chcela som to povedať, ale jediný pohľad do jeho očí a všetko akoby mi skamenelo na jazyku. Svet sa so mnou zakrútil a krása jeho očí mi vymazala všetok môj hnev. " Máš krásne oči." Šepla som...omámene?
Viem, že to počul. Nič nepovedal, dokonca ani len nezmenil výraz tváre. Podišiel v tichosti ku mne a objal ma.
" Ja sa s tebou nehrám." Šepol.
Nehrá? Ako môže vedieť na čo som myslela?!
" Už to nevydržím ďalej pred tebou skrývať."
Čo ako? Nerozumiem.
" Vysvetlím ti to."
Žeby snáď...Nie! To je blbosť. Náhodou uhádol.
" Keby tak náhodu." Odtiahol sa odo mňa a zahľadel súcitne do očí. " Počujem každú tvoju myšlienku. Vycítim každý tvoj pocit a vidím každú jednu spomienku."
Čo to tu na mňa hrá? Je dohúlený alebo čo?
" Nikdy som nehúlil."
" Vypadni z mojej hlavy!" skríkla som na neho ale v tom mi to došlo.
V mojej hlave. On je v mojej hlave! Jediné miesto do ktorého nikto nevidel, jediné miesto kde to všetko začalo. Miesto, v ktorom som to mohla byť skutočne ja! Oprela som sa rukou o stôl.
" Lara, ja som-"
" Teraz prosím ťa mlč!"
Zdvihla som ruku na náznak ticha. Veď vie nad čím premýšľam, tak by mi mohol dať ohľaduplne chvíľku na usporiadanie myšlienok.
Takže vie čítať myšlienky. Dokáže sa mi, alebo hocikomu, dostať do hlavy a proste zistiť všetko! O mne vie úplne všetko. Celý môj život tak ako v skutočnosti je! Dokonca teraz počuje ako si to všetko uvedomujem. Aj teraz. Stále! Sakra! Toto... proste nejde! Musím si zapáliť!
Vybehnem von z jeho kancelárie a bežím dlhou, už prázdnou chodbou preč. Ďaleko! Ďaleko od neho!
Ja.... ani neviem kde som sa teraz dostala. Všade je tma, len pouličné lampy svietia. Vďaka príležitostnému vetru sem-tam zablikajú a tak sa vytvára tá najhoršia hororová atmosféra. Čo ma ale teraz doráža viac. Alex číta myšlienky. Počul všetko čo som si myslela, každé jedno jediné slovíčko, o ktoré som len zavadila prečítal a spravil si dokonalý prehľad v mojej mysli.
Oprela som sa o akúsi stenu posprejovanú grafitmi a vytiahla si cigarety. Pridržala som si jednu na perách, no oheň som zastavila hneď ako som ho zbadala. Vôbec nemám chuť na cigaretu! Čo sa to so mnou do frasa deje?! Pred tým som mala pól až celú krabičku denne a teraz si sotva dám 3 za deň.
" Áá maličká, čo tak sama? Nemáš cigu?" zaznel hlas blízko mňa.
Znechutene som odvrátila zrak a schovala si cigarety do bundy.
" Nie." Otočila som sa na odchod znova so svojimi myšlienkami.
" Počkaj ty šťanda! Naval mi tie cigarety lebo uvidíš!" skríkol zjavne pripitý muž, schmatol ma za lakeť a prirazil k stene.
Moje srdce sa rozbúchalo a mozog radiť kričať od strachu, lenže ja som zo seba nemohla dostať ani hlásku. Som totálne vyklepaná! S poslednou štipkou zdravého rozumu som mu kolenom kopla do rozkroku a on sa s bolesťou zrútil k špinavej zemi. Mala som priestor na útek a tak som ho aj využila. Bežala som preč. Znova! Ani neviem kam, len som proste bežala. Prvý krát za dlhé roky som cítila ako mi po tvári stekajú slzy. Nechápala som ako je to možné, už dávno som ich mala stratiť. Veď sa mi nič také nestalo nie? Skoro ma okradli a kto vie čo by so mnou nakoniec bolo.
Bežala som ďalej až som nabúrala do niekoho hrude. Trochu som sa oddialila aby som videla toho ničomu, ktorý mi zatarasil cestu, no jediné čo som si v tom momente uvedomila bola tá známa vôňa. Ocitla som sa v teplej náruči.
" Pokoj Lara, už som s tebou. Som tu." Šepkal mi Alex nežne do ucha a naďalej ma držal v medveďom objatí.
Plakala som mu do hrude a sama sa k nemu tisla ako to len šlo. Zistila som, že všetka tá dlhoročná snaha, zabudnúť na minulosť, je zbytočná. Znova som to malé dievčatko, ktoré proste stratilo rodinu a nevie sa vymotať z tohto dospeláckeho sveta. Znova plačem a neviem nájsť únikový východ.
" Všetko je zle. Všetko je zle!" mumlala som mu do trička a neprestala priam hystericky plakať.
Udierala som ho svojimi malými päsťami v nádeji, že mi to pomôže trochu sa odreagovať, ale mýlila som sa. Pocítia som ako ma Alex pritisol ešte bližšie k sebe a tvár si zaboril do vlasov.
" Zoberiem ťa domov." Šepol.
" Nie!" skríkla som no on ma už bral do náruče. " Alex nie! Nechcem!" Bolo mi to tak prd platné. Nepustil ma. Chvíľu som sa zmietala no potom sa pomaly upokojila. Aj slzy som pomaly utíšila a nechala sa niesť. Tisla som sa k nemu akoby mal každú chvíľu odísť a ja som sa ho snažila zastaviť. Odniesol ma ku mne domov, posadil na gauč a uvaril obom čaj. Zababušil ma do deky a len sa na mňa díval. Bola zo mňa úplná troska. Akoby som bola úplne dohúlená a teraz mám tie najhoršie stavy. Úplne vypatá som sedela a zízala do hrnčeka s čajom.
Presne ako sa mohlo očakávať. Lucasova smrť a moje náhle citové zrútenie. Nič nevychádza a ja neviem ako sa mám naďalej biť s týmto hnusným svetom, ktorý som chcela oklamať. Nič sa nedarí, nič nie je tak ako má byť.
" Lara-" oslovil ma no ja som ho zastavila.
" Prosím." Šepla som.
" Myšlienky, ktoré počujem si môžem jedine nevšímať. Nejde to tak, že ich počujem len vtedy keď chcem."
" Prosím," Prosebne som na neho pozrela. " nechaj mňa i moju myseľ."
" Aj keby sa akokoľvek snažím, teba jednoducho neviem nechať na pokoji."
" Prečo? Prečo mi to tak komplikuješ?!"
" Zrejme som sa na teba naviazal tak veľmi, že som ani neovládol ten svoj komplikovaný život a prezradil ti moje tajomstvo. Mám ťa rád a nechcel som ti ublížiť. Odpusť mi to."
Z jeho hlasu bola počuť tá neskutočná ľútosť a zrejme aj trochu beznádej. A moje pocity? Sama sa v nich teraz nevyznám. Sú rôzne.
" Prosím odíď." Znova som sa zahľadela do môjho hrnčeka s čajom.
Alex sa nakoniec len zdvihol a po šepnutí " Dobrú noc, Lara." odišiel domov.
Celý môj život sa prevrátil na ruby a to len v malom zlomku sekundy. Položila som hrnček na stôl a ľahla si na gauč. Snažila som sa zaspať no stále mi po rozume behalo to isté. Alex.... Prečo si ma radšej nenechal v mojej pretvárke? Možno by som tak dokázala žiť i keď tomu sama neverím.

Tak co? paci sa vam Alex? =D =DD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 momo momo | 26. července 2011 v 15:12 | Reagovat

bolo to super :)...som zvedava co sa bude diat dalej :)

2 zuzu zuzu | Web | 26. července 2011 v 19:14 | Reagovat

nechcela by som, aby mi niekto dokázal čítať myšlienky... ale Alex sa mi páči, tá jeho starostlivosť je obdivuhodná... ;)

3 Kirawa Kirawa | Web | 27. července 2011 v 14:31 | Reagovat

no tak som odrovnaná..čo je on krucinál zač? rýchlo ďalšiu kapitolu prosím

4 Shiny=) Majiteľka Shiny=) Majiteľka | Web | 3. srpna 2011 v 15:11 | Reagovat

:-O

5 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 16:48 | Reagovat

či sa páči? :D páči!!! no to čítanie myšlienok...dosť ma to prekvapilo...je to super a zároveň strašné :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama