7.diel - Riešenie

11. srpna 2011 v 20:13 | Samy |  S-Nepodstatná myšlienka
Klik perex :)



čím to je, že vždy pred nejakým festivalom na ktory idem, sem pridam nejaky dielik? :)
Topfest a Duchonka sú uspesne za mnou... a zajtra odchádzam na Terchovský budzogáň... :) Nehorázne sa teším... akurát, že par kamaratov zacinaju vymyslat ze ostanu len jeden den a v noci pojdu domov, co sa mi zda zbytocne... su celkom fajn kapely a nemozem sa dockat az ich znova uvidim. :) Kabát - tieto prázdniny uz druhy krat (zas ma bude asi od vrieskania boliet hrdlo); horkýže slíže- uz treti krat (ale su aj tak uzasny); Ine Kafe- na tych sa tesim najviac :D hehe. A samozrejme kopu dalsich kapiel, ale tieto su u mna prvorade na budzogani...
No ale pridavam dalsi dielik. Mam ho napisany uz hadam aj dva tyzdne, ale ja nwm. zacinam byt leniva az tak, ze sa mi ho nechce pridavat. som hrozna ja vim.. ale tak.. snad vas tento dielik (je o nieco dlhsi) potesi, je tu fakt... mozno aj konecne riesenie problemu? :) mooozno.. akurat ze vobec netusim ako mam pokracovat.. Ale vazne ze ani len stipka napadu. tak snad mi nieco trkne v najblizsej dobe aby som to spisala. ted ale prijemne citanie, zlaticka :)
Samy


Nepodstatná myšlienka - 7.diel - Riešenie


Sobota. Ani netuším kolkateho je. Nemám pojem ani len o čase. Nespala som celú noc. V jednom kuse som sa len dívala do stropu a premýšľala nad zelenými očami istého idiota, ktorý mi skrížil cestu.
Posadila som sa na gauč na ktorom som ležala celú noc od kedy odišiel. Vlastne som sa od vtedy ani len nepohla. Čo tu robím? Žijem vo svete dospelých, ktorý je plný klamstiev a pretvárok. Vlastne....ja robím to isté. Klamem a pretvarujem sa. Alebo som sa o to do teraz snažila. Keby nebolo Alexa bola by som taká naďalej. Avšak... Pokazilo sa niečo, čo sa nikdy pokaziť nemalo. Počul každú moju myšlienku. Každú! Proste úplne všetko! Znova som zo sebou hodila do mäkkého gauča.
Aj tento byt. Fakt nerozumiem ako som tu mohla vydržať! Kedysi tu bývala moja teta, Stela. Je to otcova staršia sestra. Milovala ho. Bol to jej mladší bratček, ktorého ochraňovala. A mňa nikdy veľmi nemala v láske. Keď ale zomrel spolu s mamou a nenarodeným bratom v tom debilnom aute, obvinila ma z jeho smrti. Vraj: "Nič by sa mu nestalo, keby sa na to prekliate divadlo vykašľal. Mohol by tu s nami ešte dýchať! Je to tvoja vina, Lara! Nikoho iného len tvoja!"..... a toto mi vykričala do tváre na ich pohrebe. Zhoršila mi tým všetko a ja som sa na ňu dokázala len bez slov dívať a nič nepovedať. Hneď potom odišla so slovami: "Mlčanie znamená súhlas. Sama si ich zabila.".... proste... Nenávidela ma vtedy, nenávidí ma teraz. Vlastne som netušila prečo mi vložila do rúk kľúče od jej bytu pokým som tam neprišla. Jej veci boli preč až na pár zbytočností, ktoré tu nechala. Nemala som kam ísť a po prečítaní listu, ktorý mi tiež nechala, som tam ostala. Bol tam celý príbeh o tom, že musela pri mojom narodení v nemocnici sľúbiť otcovi, že ak sa jemu alebo mame niečo stane, postará sa o mňa ako o vlastnú dcéru. Byt mám kompletne zabezpečený, raz za mesiac príde jej vlastná gazdiná aby mi tu poupratovala a doplnila zásoby jedla či po prípade aspoň raz za mesiac navarila niečo normálne. Pravidelne mi posiela na účet nejaké peniaze aby mi to stačilo na celý mesiac. Proste aby som si mohla kedykoľvek niečo kúpiť. Peniaze na jedlo, oblečenie, školu a podobne. Aj keď väčšinu míňam na cigarety. Stela o tom nevie. Je to skúsená právnička. Zrejme najlepšia v celom meste. Proste sa o mňa finančne stará. Samozrejme na oplátku chce aby som sa dobre učila. Čo robím, veď známky mám dobre. Netuší ale, že vyrábam problémy, kašlem na pojem slova Disciplína a ani len netuší, že som zničila pár psychológov a vlastne ich... ho... vlastne ho ešte stále navštevujem, keďže sa o mňa nezaujíma a na riaditeľkine telefonáty a pozvania do školy neodpovedá, ignoruje alebo jednoducho povie, že nemá čas. Prečo by vlastne mala? Nie som jej dcéra, som len dievča, o ktoré sa musí starať, pretože dala sľub svojmu milovanému bratovi.
Počujem náhle klopanie na vchodové dvere, ktoré sa o sekundu na to otvoria. Zase som zabudla zamknúť? Ach jaj.
" Lara?" začujem jemný hlások, uvidím medzi dverami vlasy bronzovej farby až napokon dnu vkĺzne celá postava.
Posadím sa aby som na ňu lepšie videla. Je to Elizabeth. Gazdiná, ktorá ma poctí svojou návštevou každý jeden mesiac.
" Ahoj." Pozdravím ju a vstanem.
Viete, aj keď netúžim po priateľstve, ju som si v celku obľúbila. Je to útle dievča o niečo staršia ako ja. Vlastne má 29 rokov ale vždy sa z jej príchodu teším.
" Tak som zase tu. Pomôžeš mi?" otvorila poriadne dvere a pri prahu boli dve tašky plné... zrejme jedla.
" Samozrejme." Vyjde mi z úst prázdne.
" Stalo sa niečo?" pozrie na mňa, keď tašky položíme v kuchyni na stôl.
" Ani nie." Pokúsim sa o ako- taký úsmev, no je z toho niečo silené a ona si to sama všimne.
" No dobre. Ani tieto zaschnuté potôčiky sĺz mi nevysvetlíš?"
Som tak hlúpa. Mohla som sa aspoň umyť. Ale nie! Ja musím sedieť celú dobu na mieste a premýšľať nad tým ako sa všetko rúca ani domček z karát. Znova sa tak usmejem ale sama som si uvedomila, že to nemá zmysel a tak som aj tento silený úsmev nechala vypariť a pohľad zaryla do zeme.
" Moja." Začula som a o sekundu cítila ako ma objala. "Všetko vyriešime." Odtiahne sa odo mňa.
Je to úžasná žena. " Poď fajčiť." No dobre, každý máme nejaké chyby a ani ona, ani ja nie sme výnimky.
Teta nevie, že fajčím. A Elizabeth je aj jej gazdiná, ale som si istá, že ma El nikdy nebonzne. Mám ten pocit, že ona ma má skutočne rada. Vyšli sme spolu na balkón a tam si zapálili.
" Tak spusti. Čo sa deje?" ona mi proste vždy videla priamo do duše a ja som jej veľa krát rozprávala o mojich pocitoch či problémoch v škole.
Aj dneska som jej všetko porozprávala. Noo. Nie všetko. Samozrejme som jej nepovedala o Alexovi. Vie, že mám školského psychiatra, jeho meno a aj som jej trochu priblížila dej na mojich terapiách. Proste som jej povedala ako to na mojich nudných hodinách s ním chodí. Povedala som jej ako veľmi sa mi pri ňom nedá rozmýšľať a vždy poviem niečo čo má byť skryté. A aby som trochu pritvrdila na pravdu poviem jej, že sa mi zdá akoby mi videl priamo do hlavy, a presne vie moje kroky v živote. Že som sa opäť rozplakala ako malé decko aj som jej povedala o Lucasovi v cirkuse a všetkom čo som držala v sebe. Jej som sa mohla plne vyrozprávať. Bola mi ako staršia sestra.
" Zlatko, ja viem, že je to ťažké. Ten idiot určite stále priráža na všetky citlivé témy, ale nesmieš sa domu poddať. Buď silná. Aspoň kvôli sebe."
" Ja viem Elizabeth a snažím sa. Ale niekedy to proste nejde. Keď sa na mňa pozrie tými jeho zelenými očami, mám pocit.... že... že mi vidí priamo do žalúdka. Akoby čítal každú jednu myšlienku, ktorá mi preletí hlavou."
" Zrejme ho nemáš len v hlave." Pousmeje sa.
" Ako to myslíš?"
" Kúsok z neho ti leží aj tu." Ukázala na srdce. " A viem, že kúsok teba má aj on vo svojom srdci."
" Zrejme ťa nepresvedčím o opaku a keby sa tomu vzdorujem, len by si si potvrdila svoju teóriu." Sťažka vzdychnem.
" Tuším ťa nejaké jeho teórie už ulapili." Zasmeje sa ale potom znova nahodí vážnu tvár. " Micka. Poradím ti niečo. Ak máš vždy ten pocit, že ti číta myšlienky, začni si písať denník. Napíš tam všetko! Všetky svoje pocity, názory a zážitky. A hlavne všetko čo on chce o tebe vedieť. Vždy keď sa na terapií spýta niečo čo vedieť nemá, spomeň si na ten denník. Predstav si ako ho zatváraš a tvoje tajomstvo je ukryté v ňom. Pomôže ti to pri sústredení, ver mi." Chytí ma za plecia a zadíva hlboko do očí. " Bude to lepšie. Aspoň o niečo."
" Ďakujem ti Elizabeth." To je asi teraz jediné čo dokážem zo seba vydať.
" Choď si dať horúci kúpeľ a poriadne pri tom porelaxuj. Urobím čo mám na práci a spravím ti nejaký výborný obed. Dobre?"
Len nemo prikývnem a vydám sa smerom do kúpeľne. Skutočne som si ten kúpeľ užila ako ešte nikdy. Ležala som vo vani určite viac ako pól hodinu a mala som aspoň možnosť dobre popremýšľať nad tým čo mi povedala Elizabeth. S tým denníkom to nie je až taký zlý nápad. Ešte dnes si pôjdem nejaký kúpiť. Po tej spomínanej pól hodinke som vyšla z kúpeľne. Z kuchyne viala nejaká príjemná vôňa.
" Pomôžem ti s niečím?" spýtala som sa.
" Nie, nie. Už len dokončím obed ale bude asi tak o 20 minút."
" Už si všetko postíhala?"
" Samozrejme. Stela ma nezamestnáva zato, že upratujem celý deň. A ty tu zas nemáš toľko vecí na robote." Usmeje sa.
" Ďakujem." Posadím sa ale v tom si uvedomím, že pokiaľ mám čakať na obed, zbehnem do obchodu.
Je tam aj papiernictvo, takže pozriem nejaký obyčajný denník.
" Vieš čo. Pôjdem za vtedy dole do obchodu. Chceš niečo?" spýtam sa Elizabeth.
" No hej. Mohla by si mi kúpiť cigarety? Mám posledné dve."
" Jasné." Usmejem sa na ňu, oblečiem a idem.
A vlastne nekúpila som len to čo sme potrebovali. Ja ani neviem prečo ale bavilo ma tam nakupovať. Prechádzala som potravinami a vždy ma niečo upútalo. Aj keď to bola zbytočnosť, nejaký keks alebo fľaša vína, dokonca som kúpila konzervu kukurice, nutelu, olivy a podobné. Fakt netuším na čo mi to doma bude ale pokiaľ mi takáto hlúposť spravila radosť tak je mi to úplne ukradnuté.
Prišla som domov s plnou taškou mojej divnej nálady. Elizabeth sa na mňa pozerala takým zvláštnym pohľadom ale tak čo. Bude viacej jedla.
" S tebou sa vážne niečo deje." Zasmiala sa.
" Bavilo ma to. Asi prvý krát v živote." Vyťahovala som z tašky všetok môj nákup, spolu z denníkom a Elizabetinými cigaretami.
Vzala nejakú vec do ruky a s otázkou v očiach sa na mňa zadívala.
" Chili papričky? Pokiaľ viem tak príliš korenisté nemáš rada."
Len som pokrčila plecami a schovávala do skriniek a chladničky môj nákup. Elizabeth navarila úžasný obed. A nemám ani poňatia čo to bolo, no chutilo to vynikajúco. Spolu sme sa najedli a chvíľu rozprávali pri mojom kúpenom víne, pokým neprišiel čas kedy musela Elizabeth domov. Šla som si ešte jednu zapáliť a potom som sa posadila na gauči. Mala by som sa porozprávať so Stelou. Netuším čo ma to tak napadlo, ale vytočila som jej číslo a čakala kým prestane pípať ten hnusný zvuk. Konečne mi to zdvihla.
" Haló?" tak arogantný hlas nemá nikto. Ani nie je pri mne ale doslova viem vycítiť ako veľmi sa musí premáhať aby so mnou vôbec telefonovala.
" Ahoj Stela."
" Lara? Čo chceš?" zrejme nie je nikto tak otrávený ako ona.
" Potrebujem sa s tebou porozprávať o-"
" Nemám čas na niečo také. Tvrdo pracujem pokiaľ si nepamätáš."
" Je to dôležité." No hej, klamať sa musí.
" Chceš peniaze?" no samozrejme, pre ňu sú peniaze na prvom mieste.
" Nie, ide o školu-" neustále mi skáče do reči.
" Dúfam, že nerobíš žiadne problémy. Mohla by si sa správať trochu civilizovane. Keby si bola ako tvoj otec, nikdy by si nemusela pýtať peniaze. Dievča pekelné, určite sa musí teraz v hrobe obracať keď sa na teba díva. Zas sklamávaš. Zas len....." ja už ju ani nepočúvam.
Jediné čo si uvedomujem, že táto téma, dokonca z jej úst mi vytvorila slzu stekajúcu po mojom líci.
" Stela!" skríknem mierne a ona konečne zmĺkne. " Tiež som ťa rada počula, dovidenia." Zložila som slúchadlo a utrela si nepatrnú slzu.
Nesmiem plakať. Nie kvôli niekomu takému ako je ona. Vstanem a vbehnem do jej bývalej pracovne. Nechala tu pár kníh a ja práve na jednu z nich mám chuť. Vzala som prvú ktorá mi prišla pod ruku a čítam názov. Právo... no dobre, to nič. Chytám ďalšiu. A ďalšiu. Sakra! Ona tu nemá nič iné len nudné knihy o práve? Skúsim ešte jeden pokus a konečne vytiahnem niečo iné. Metódy právnej regulácie. Mňa snáď porazí. Nervózne tú knihu hodím do kúta, kde si ale všimnem na malom stolíku ďalšiu knihu. Nedá mi to a pôjdem sa pozrieť bližšie. Oooo. Konečne niečo iné. Prečítam si recenziu na zadnej strane. Je to o akejsi právničke -samozrejme, čo iné by to mohlo byť- ale je to niečo na romantiku. Také moc nemusím ale hold prečítam si pár riadkov.
Hm.. pár riadkov? Tak ma to zaujalo, že som tomu venovala celý víkend.
Nedeľa, sedem hodín večer. Moja prvá prečítaná kniha. Skončila sa samozrejme pusou a slovami- Milujem ťa, no dalo sa to čakať od romantickej knihy. Jediné ale čo ma zarazilo bola otázka tlčúca v mojej hlave...prečo mám teraz tak neskutočne bláznivé myšlienky? Prečo stále smerujú k Alexovi? Prečo sa zase neviem sústrediť a myslím len na jeho oči a ústa? Pocity sa vo mne miešajú a ja ani neviem prečo no... musím ho vidieť! Vstanem, oblečiem sa a bežím za ním!
Nechápem prečo, nechápem svoje pocity, nevyznám sa v nich. Avšak kde bude? Doma? Po tom všetkom? Pochybujem. Bežím do kancelárie! Tam kde mávame naše terapie. Aj napriek všetkému čo sa stalo, mu musím niečo vykričať do tváre. Povedal, že to nemôže zastaviť však? Takže moje myšlienky nebude ignorovať . Prečíta si ich! Fajn! Presne to teraz chcem!
Vojdem do budovy a nadávam si do...všetkého možného. Čo tu vôbec robím?! Do pekla so mnou!
Prudko roztvorím dvere do jeho kancelárie. Presne ako prvý krát, stál zahladený do okna. Rýchlo sa otočil na prichádzajúceho hosťa.
" Lara." Povedal prekvapene.
Čo ale na tom? Idem k nemu s nehorázne naštvaným výrazom . Snažím sa sústrediť len na svoje myšlienky a nič nehovoriť nahlas. Idiot. Debil. Magor. Nenávidím ťa! Nenávidím ťa najviac zo všetkých!! Ale to už som bola pri ňom. Neviem či čakal jednu dve do nosa a svoje správanie tiež tak trochu nechápem ale... chytila som ho za krk, trochu sa k zdvihla na špičky, pritiahla si ho k sebe a pobozkala ho. Ale aj napriek tomu si nemôžem pomôcť, pomyslela som si. Cítila som sa tak zraniteľne ale pritom úžasne. Prvý krát som ochutnala jeho pery a telo mi zaplavil pocit, akoby by som už nikdy v živote nechcela mať iné. Ako keby som sa infikovala jedom, ktorý mi pomaly ovláda celé telo i keď je to tak úžasný pocit. Pomaly sa od neho odtiahnem a pozriem do tých zelených očí, ktoré tak zbožňujem. Ale ani on ma nenechal trápiť a sám ma objal. Hlavu mi položil na rameno a šepkal doň moje meno.
" Lara......Lara....." akoby neveril, že som skutočná.
Tiež som ho objala a užívala si jeho blízkosť. Áno, teraz už môžem povedať, že viem čo chcem pretože ako prvý je určite Alex.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 12. srpna 2011 v 17:02 | Reagovat

aach nádhera! romantický koniec, ako ja také mám rada! :D :D Som zvedavá čo všetko sa medzi nimi ešte zomelie...a stele by som z radosťou dala facku! aj dve!

Je to super príbeh a teším sa na jeho pokračovanie :-)

2 Kirawa Kirawa | Web | 18. srpna 2011 v 12:04 | Reagovat

teším sa na pokračko... ako tá jej tetka je strašná

3 Shiny=) Majiteľka Shiny=) Majiteľka | Web | 22. srpna 2011 v 15:07 | Reagovat

presne ako hovorí Aiko, ale ja mávam rada aj tragické konce, sú také zaujímavejšie :D no ale koniec príbehu je ešte ďaleko takže tak nejak :D Sam! Amazing!!! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama