Club Human Factor:Kapitola 8

20. srpna 2011 v 18:45 | Shiny |  S-Club Human factor
Vĺčatá, prinášam ďalšie pokračovanie :) nachajte komentíky :)
Vaša Shiny :)



Klub Human Factor
Kapitola 8
Ťahal ma nočným mestom až kým sme neprišli do parku k jednému stromu, ktorý bol na najtmavšom mieste. Ten strom bol veľký, najväčší aký som kedy videla. Tam ma oň oprel a zahľadel sa mi do očí. Po chvíli povedal: "Sú také krásne, priam by som povedal nebezpečne krásne a zároveň tajomné." Potom priložil nos k mojim vlasom. "Voniaš, ako les za slnečného dňa tak divoko. Milujem takú vôňu. Nie je nič krajšie ako les, keď vonia za slnečného dňa po daždi." Bolo to zvláštne, že o mne tak rozpráva, ale bolo to krásne. "Prechádzaš sa lesom sám? Je to trochu nebezpečné." Zašepkala som keď priložil jeho pery na môj krk. "Ver, že keby si zažila také veci, ako ja na vojne, by ti les pripadal ako najbezpečnejšie miesto. Mám rád prírodu, pretože je bez ľudí a bez klamstva a krutosti. Zvieratá sa nepúšťajú do nezmyselných vojen, starajú sa len o seba. Keď líška zabije zajaca, tak je to úplne niečo iné, ako keď zabije človek iného človeka. Pre nich to je len kolobeh života a nevyhnutnosť, ale vojna je bezvýznamná a krutá. Vôbec to nemusíme robiť. Keby sa dalo odstúpiť, tak by som to už urobil dávno, ale nedá sa. A preto, keď sa ti pozriem do očí, cítim sa tak pokojne a nemyslím na tie hrozné veci, pretože príroda je v tvojich očiach. Za tých pár dní čo som ťa stretol, som spal pokojne po dlhej dobe. Než som ťa stretol, mával som nočné mory, v noci som takmer nespával." Bolo mi ho neskutočne ľúto, najradšej by som v tomto momente niekoho roztrhala. "Koľko ľudí si zabil?" opýtala som sa ticho. Jasper si potichu vzdychol, odtiahol sa odo mňa, sadol si na zem a oprel sa o strom. To isté som urobila aj ja. "Veľa zlých ľudí, ale ani to nie je utešujúce. Je to hrozní čin. Videl som, ako umierajú moji priatelia..." videla som, ako preglgol a snažil sa potlačiť pár sĺz, ale jedna mu unikla. Cítila som vo vzduchu silnú vôňu veľkého smútku a odporu. "Nie, nie...už na to nemysli." "Na to sa nemyslieť nedá." Pozrela som sa mu priamo do očí a pomaly ho donútila si ľahnúť až dokým som nekľačala nad ním a moje vlasy sa nedotýkali jeho pleca. Natiahla som sa k jeho uchu a pošepkala mu: "Tak ja ti s tým pomôžem." A hneď som sa odtiahla. Obkročmo som si na neho sadla a pomaly si vyzliekla tričko. Chcela som si dať dole podprsenku, ale zastavil ma. "Tu nie." Jedným švihom vyskočil na nohy a mňa vzalo do náručia. Odniesol ma až ku nemu domov. Nevedela som, že má malinký domček na okraji lesa. Za domom mal malinkú čistinku. Bola naozaj malá a o trochu ďalej sa už tiahol hustý les. Položil ma na tú krásnu čistinku a ja som mu dala dole tričko. Začal ma bozkávať na krku, prešiel na dekolt až na brucho. Trochu ma potom nadvihol, aby mi rozopol tú podprsenku a znovu ma bozkával na krku. Bolo to úžasné, hviezdy nám svietili rovno nad hlavou. Usmiala som sa na oblohu a ponorila sa do čara tejto ľudskej noci.
Zobudila som sa práve včas. Prvé ranné lúče na mňa dopadli a ja som cítila, ako moje telo začína s premenou na vlka. Jasper pokojne spal s úsmevom na perách. Prikryla som ho jeho tričkom, rýchlo som si pobrala veci a utekala do lesa, ktorý som mala na dosah. Utekala som dovtedy, dokým sa moje nohy nezlomili. Dopadla som na zem a plazením som sa odtiahla ku stromu, pri ktorom som prečkala celú premenu. Keď bola hotová, postavila som sa na nohy, oklepala sa a poriadne sa porozhliadla. Ja to tu poznám. Je to ten istý les, v ktorom sa schovávame. Sranda, že som nikdy nevidela jeho dom. Vzala som do zubov svoje veci a rozbehla sa domov. Keby som mu to povedala, pochopil by to? Chcel by niekoho, som ja? Beštiu, ktorá má na svedomí pár vrážd nevinných ľudí? On zabil aspoň tých zlých, ale ja som zabila len z dôvodu bezpečnosti vlkolakov. Chránim nás, nás netvorov. Po prvý krát v živote som seba nazvala netvorom. Mám rada svoju vlčiu podstatu, ale teraz som si uvedomila, že som vážne netvor. Zabiť niekoho, kto nás zbadal. Je to naša vina že nás videli, mali sme si dať väčší pozor. Akurát som dobehla na naše miesto. Billy a Simon tam ešte neboli, ale netrvalo to dlho. "Tak ako bolo? Zabavila si sa s tým človekom? Stál aspoň za to?" hovoril pohŕdavo Simon. Vycerila som na neho zuby a cvakla nimi. "Nehovor o ňom ako o bezvýznamnom človeku." Trochu sa stiahol, pretože videl, že som naozaj rozčúlená. "Tak čo? Vyrážame na náš týždenný vlčí výlet?" Ja som na to úplne zabudla. "No, viete..." "Nehovor mi, že nikam nejdeme!" znervóznel Billy. "Choďte bezo mňa. Ja tu ostanem strážiť klub. Vy dvaja sa určite zabavíte aj bezo mňa. Zabite veľa divej zveri a dávajte si pozor." "Ja bez teba nejdem." Povedal Simon a napriamil sa. "Je to rozkaz. Bežte sa baviť, zaslúžite si to." Obaja sa na mňa smutno pozreli a rozbehli sa lesom. Simon mi očami ešte stihol povedať "Dávaj si pozor." A behom sekundy boli preč. Ja som si odložila veci ku stromu a rozbehla sa ku Jasprovmu domu. Keď som tam prišla, priblížila som sa takmer na okraj toho lesíka. Jasne som ho videla ešte spať na tráve, ale on mňa nemohol vidieť. Ľudské oči sú príliš na to slabé. Bol taký nádherný, dokázala by som sa na neho pozerať hodiny. O chvíľu na to sa zamrvil a posadil. "Ema?" povedal potichu. "Tu som! Hneď tu!" Kričalo moje vnútro. Poobzeral sa dookola a smutne si vzdychol, no vzápätí na to sa pozrel na nebo a usmial sa. Vzal svoje veci a šiel do jeho domu. Počula som ako si zapol sprchu, potom si šiel pustiť televízor a smažil niečo na sporáku. Zavetrila som a ucítila vajce so slaninou. Počula som ako niečo cinklo a hneď za tým som cítila opečený chlieb. V tom sa mi oživila spomienka z detstva. Toto nám robievala mama v sobotu ráno. Z oka mi vytiekla veľká slza a ja som si sadla. Nechcela som na to myslieť tak som sa započúvala do Jasprových činností. Keď dojedol, šiel si umyť za sebou, potom vyšiel hore s niečím šuchotal a zase zišiel dole. Zrazu sa zjavil pri dverách za domom a na pleciach mal ruksak. "Kam ide?" pomyslela som si. Zišiel po schodoch dole prešiel na čistinku a ja som si uvedomila, že ide smerom ku mne. Rýchlo som sa postavila a rozbehla sa od neho ďalej. Pravdepodobne ma počul, pretože sa zastavil a pozrel sa rovno do lesa. "Je tam niekto?" povedal, no hneď zatriasol hlavou a dal sa znovu do kroku. Prikrčila som sa úplne k zemi a čakala, dokým prejde okolo mňa. Keď sa dostatočne vzdialil začala som ho sledovať. Počas cesty sa rozhliadal okolo, doslova si vychutnával každý krok ktorý urobil. Popri tom si pohmkával nejakú melódiu. Takto som ho sledovala až dokým sme sa nedostali hlboko do lesa. Z batohu si vybral deku, rozložil si ju a na popadané ihličie a lístie, sadol si a z batohu si vybral knihu. Neviem, aká to bola. Otvoril si ju, ale hneď ju aj zavrel. Vzdychol si a dal ju naspäť do batohu. "Je smutný." Ľahol si na zem a pozeral sa do korún stromov." Skúsim to?" Rozum mi kázal, aby som vzala nohy na plecia a ušla od nebezpečenstva, ale moje srdce horelo túžbou si k nemu sadnúť. Bola som od neho asi 20 metrov v malej húštine, prikrčená. Zhlboka som sa nadýchla a postavila sa. Podo mnou zapraskali malé konáriky a Jasper sa okamžite otočil tým smerom. Nemohol ma ešte vidieť, pretože mu zavadzali stromy. Pomaly som sa vystrčila spomedzi stromov, ale len tak aby mi videl hlavu. On zamrzol a aj ja. Bola som priklincovaná k zemi a on sa stále len pozeral. "Neskutočné." Zašepkal, ale ja som to počula jasne a zreteľne. "Si vážne skutočný?" opýtal sa a pomaly sa postavil. V tom momente som zmizla preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jiand Jiand | E-mail | Web | 20. srpna 2011 v 21:25 | Reagovat

Ahoj, příští týden tu nebudu a pokud jsi se ještě nedívala, na blogu jsou výsledky MR Award. ;-)

2 Samy xD Majiteľka Samy xD Majiteľka | Web | 22. srpna 2011 v 21:12 | Reagovat

jeee. Shiny to je inak dobrá časť. a zacina sa to zaujimavo vyvijat. dvoch kamosov poslat prec a ona ostala s nim. no paradicka. tesim sa na pokracko.. ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama