8.diel – Možno by som to mala brať vážne

8. září 2011 v 18:28 | samy |  S-Nepodstatná myšlienka
ja viem, ja viem... perex



Už sme dlho nič nepridali. Konec prázdnin som si chcela užiť najviac ako sa dalo a pokým som sa trochu dostala do tej školy, tiež chvíľu trvá. Ale zato som mala chvíľu času aby som si do mobilu spísala o všetky omje plány s touto poviedkou a už presne viem, čo kedy bude nasledovať; ako to skončí a podobne. Stačí to len spísať ale na to treba hlavne chuť čo pri tej únave nie je a času je tiež pomenej. Hneď ako prídem zo školy spím až do večera a večer mám zas nejaké iné plány.
Rozmýšľam, že to napíšem už do konca a potom to porozdelujem na časti. Uvidím ako bude nálada... ale ted pridavam dalsi dielik. snad sa zapaci. A nechajte komentiky :)) vasa Samy. :)


Nepodstatná myšlienka - 8.diel - Možno by som to mala brať vážne


Včerajšok bol...zvláštny. Tak trochu desivý ale pritom úžasne krásny. Konečne Alex pocítil čo k nemu cítim i keď to bolo vcelku nečakané. Zostala som s ním v kancelárií celú noc. Len my dvaja. Rozprávali sme sa, väčšinu času o hlúpostiach, no konečne sme sa porozprávali bez irónie a podpichovačiek. Teda...samozrejme sme si to niekedy priam neodpustili a rýpli si nejakou "hovadsky vtipnou" narážkou, ale to k našim rozhovorom zrejme jednoducho patrí. Chcela som aby mi povedal o čítané myšlienok ale odbil ma s tým, že na to je ešte čas a nechce si tým skaziť dnešný večer.
A možno mal pravdu. Byť s ním celú noc je jeden z najkrajších darov, aký môžete dostať a zaspať v jeho náručí, je už potom neopísateľné. Preto ma trochu mrzelo keď som sa ráno zobudila doma vo svojej posteli ale hlavne bez neho. Nastavil mi budík aby som zase nezaspala do školy a na chladničku prichytil odkaz.
" Meškáš do školy"....
.... Meškám do školy? Pozrela som sa na hodinky a... " Za dve 8!!!" ten idiot. Prečo mi budík nenastavil na skôr?! Veď ja si to s ním dneska na sedení vybavím.
Rýchlo som schmatla po batohu, skateboarde, zabuchla som dvere a bežala na ulicu. Tuším som zase nezamkla, že? Hmm, no nič. Nebolo by to prvý krát.
A tak vlastne som nejako prežila dnešný deň v škole. A musím sa priznať, že dneska som nič nespravila. Žiadny koberček u riaditeľky, nič! Nejako som nemala náladu robiť hlúposti. Tešila som sa za Alexom.
Teraz však sedím pred ním s takým tým vysmiato-naštvaným výrazom a sledujem ako si oprel hlavu o ruku a tiež ma sleduje. Nikto nič nevraví. Proste sa na seba len tak dívame. Je to... tak nejako... zvláštne krásne. Som divná ja viem, ale v tento moment by som viac asi nechcela. Dívať sa do jeho očí, ktoré tak zbožňujem, nehýbať sa, sotva dýchať, len sedieť a sledovať tú zelenú krásu.
Mohlo prejsť... ja neviem. Možno aj hodina. A my sme stále len na seba pozerali. Viem, že ma počul. Počul každú moju myšlienku ale teraz mi to bolo úprimne jedno.
Otvoril ústa, akoby chcel niečo povedať, no nakoniec ich znova zavrel a díval sa na mňa ďalej. Lenže... zrejme prišiel čas aby som niečo povedala a tiež pomaly šla domov.
" Čo sa týka toho tvojho odkazu na mojej chladničke." Povedala som, zarovno som vstala a ešte z toho kresla vzala svoju trigovicu.
Otočila som sa na neho ale nestihla som ani nijako reagovať. Všetko čo som si uvedomila bolo, že Alex tiež vstal a vlastne už tisol svoje pery na tie moje. Vyšlo zo mňa len prekvapené " Eh?!" ale potom som len pustila trigovicu na zem a ruky mu obmotala okolo krku. Spadli sme naspäť do kresla a tam sa ďalej venovali našim perám. Vlastne som u neho strávila ďalšiu hodinu a len sme sa bozkávali. Bez rečí len proste jeho prítomnosť a chutné pery.
Dobre, dobre. Už by som vážne mala ísť domov. Nejako sme sa od seba odlepili aj keď veľmi neradi. Lenže musím domov aj keď by som s ním najradšej strávila celú dobu.
Došmotlala som sa domov. To, že som cestou skoro zrazila na skateboarde akúsi starenku, necháme teraz bokom. Byt som nechala otvorený ale zrejme som to nemala robiť. Prečo? Pretože ma čakal parádny šok, hneď ako som otvorila dvere. Všetky moje veci boli porozhadzované! Niekto bol v mojom byte! Čo do pekla mohol hľadať?
Všetko! Kompletne všetko bolo hore nohami. Nábytok, kuchynská linka, proste všetko! Okamžite som zabuchla dvere a vzala do ruky mobil. Vytočila som číslo, ktoré by mohlo niečo s touto situáciou urobiť.
" Áno?"
" Stela, tu Lara."
" Čo chceš? Voláš mi v poslednej dobe nejako často." Aaach bože. Tak rada by som ti jednu strelila keby si teraz pri mne, Stela.
" Niekto bol v mojom byte a zrejme niečo hľadal. Celý byt je hore nohami." Poviem jej na rovinu.
" Pošlem Elizabeth nech ti tam uprace." Povedala otrávene a mňa skoro porazilo na mieste.
" Ty asi nevieš posúdiť situáciu Stela! Niekto bol v mojom byte a okradli ma."
" Chýba ti niečo?"
" Neviem! Teraz som prišla!"
" Tak potom ešte nevieš či ťa niekto okradol. Hneď zavolám Elizabeth a kúp si nový zámok rovno. Prajem ti pekný deň." Zložila.
Nervy mi stúpli tak nehorázne rýchlo do hlavy, že to neviem ani poriadne opísať. Očervenela som od zlosti a mobil šmarila do najbližšej steny. Vzala som z tašky cigarety a vybehla na balkón. Zapálila som si jednu, druhú, tretiu cigaretu. Fajčila som ako už dávno nie aj cez všetku tú nechuť, ktorú som mala v ústach. Takto ale nič poriadne nespravím. Začala som upratovať nejaké tie veci ale je toho tak veľa, že neviem odkadiaľ mám vôbec začať! Kuchyňa? Obývačka? Moja izba? Pracovňa? Netuším kde by som mohla začať. Ale vlastne skôr než som vrátila stôl v obývačke do pôvodného stavu, tak do dverí vletela Elizabeth. Skoro jej oči vypadli, keď zbadala všetok ten neporiadok.
" Čo sa tu pre boha stalo? Si v poriadku?" pribehla ku mne a silno ma objala.
" Som v pohode. Len všetko ostatné akosi nie."
" Čo sa tu udialo?"
" Stela ti nepovedala?" prekvapuje ma, že jej nič nepovedala. Väčšinou jej natára oveľa viac práce než je treba.
" Len mi zavolala s tým, že sa mám ponáhľať ku tebe. Nasadla som na prvý autobus, ktorý mi išiel."
" Tak to ma prekvapuje. Neviem čo sa stalo. Prišla som domov a bolo to takto. Zavolala som Stele, vyfajčila pár cigariet a potom si už prišla ty."
" No dobre. Poďme ešte zabafkať než začneme." Usmiala sa nakoniec.
A tak sme si spolu ešte zapálili, prehodili pár slov a pustili sa do upratovania. Samozrejme nesmela chýbať hudba z mojej veže aby nám bolo o niečo veselšie. Elizabeth nevadí akákoľvek hudba, takže som aspoň vo výbere mala slobodno. Zapojila som do veže mp3 a automaticky sa spustili piesne podľa abecedy ale nakoniec som tam predsa len pustila Kabát. Elizabeth ich má vraj veľmi rada a ja by som si niekedy bez nich nevedela predstaviť deň.
" A čo ty? Ako to ide s tým psychopatom s ktorým máš sedenia?" spýtala sa ma.
Spolu sme prevrátili gauč aj ostatné kreslá aby sa to tu neváľalo. Ukladala som knihy do knižnice, zakiaľ El znova nahadzovala záclonu na garniže. Nechápem čo zlodeji hľadali v záclone ale svoj efekt tým dosiahli. Je tu bodrel ako na nejakom smetisku.
" Ja neviem. Tie sedenia sa mi začínajú páčiť."
" Ááále. Copak se z naší holkou deje?" zbožňujem na nej keď občas takto hovorí.
Je mi ako staršia sestra.
" Čoby sa malo diať?" keď si spomeniem na dnešné sedenie, nahrnula sa mi krv do tváre.
" To sa práve červenáš?"
" Nie. Áno. Neviem!" čo to so mnou do pekla je?
" No dobre teda, micka. Ako chceš ale... Je to stále taký idiot ako pred tým?"
Poviem jej to? Nepoviem jej to? Hmm...
" To áno. Stále je to ten najväčší magor pod slnkom." ... poviem jej to! " Ale za to sa úžasne bozkáva." Usmiala som sa.
" Hej? No paráda Lara. Konečne si otvorila oči!"
" Beriem to ako blahoželanie. Ďakujem."
Ako inak som jej povedala všetko čo sa ako udialo, ako som zaspala u neho v kancli a zobudila sa doma, aj o dnešnom sedení. Povedala som jej všetko. Pocity, myšlienky, proste fakt všetko! A som rada, že som jej to povedala. Aspoň niekto, komu plne verím. A.... ja už ani vlastne neviem o čom všetkom sme sa rozprávali. Upratali sme dneska celú obývačku aj pracovňu a dokonca aj moju izbu, no potom sme si povedali, že načo robiť ďalej? Ona zajtra prácu nemá a ja by som mohla vynechať školu. Otvorili sme si fľašu vodky, podotýkam, že sedmička, zapli nejaký film s peknými chlapmi a opíjali sa. Lenže sa dalo predpokladať, že nám nebude stačiť jedna fľaša. Našla som niekde v bare aj nedopitý fernet a ešte niečo, netuším čo to bolo, no každopádne...dopili sme to. Zaspali sme spolu na gauči.
Ale to ráno... TO RÁNO! Elizabeth bolo zrejme trochu zle. Znesie toho pomerne menej než ja. No hej. Ja už mám tú svoju výdrž. Dali sme si kávu, prášky od bolesti a do obeda sme len ležali a spamätávali sme sa zo včerajška.
" Lara... Tá fľaša čo sme nevedeli definovať bola už na viac." Zhodnotila. Lenže tento fakt sme vedeli už včera.
" Nebolo to najhoršie."
Elizabeth sa zasmiala a okato na mňa zazrela.
" Tak to máš teda pravdu. Vodka nás rozbehla ale ten fernet sme mohli nechať."
" Ale prosím ťa. Boli tam presne dva frťany. Ani neviem načo som to skladovala."
" No dobre, dobre. Po obede sa pustíme do práce. Ale musím do obchodu. Došli mi cigarety."
" Čuduješ sa? Keď si si ich zapaľovala v dreze pod tečúcou vodou?" vstala som a napila sa minerálky.
" Je to dosť možné."
" V izbe v stole mám ešte krabičku, zober si ich pokojne. Idem niekde do obchodu, kúpiť nový zámok. Ostaň tu, fajči alebo rob čo chceš." Usmiala som sa, obliekla a vyšla z bytu.
A o 15 minút som bola naspäť. Hudba hrala tak hlasno, že som ju počula až na chodbu. Elizabeth už za vtedy stihla umyť podlahu po celom byte, teda až na kuchyňu v ktorej bol stále ešte binec. Momentálne vetrala ten puch, ktorý sme tu stihli spraviť. Stíšila som hudbu a pustila som sa do tej výmeny zámku. Elizabeth upratala za vtedy kuchyňu. Skončili sme narovnako.
" Musím povedať. Som z našej práce spokojná." Usmiala som sa.
" Odviedli sme skvelú prácu."
" To teda. No čo? Ideme na pivo?"
Myslím, že ten náhli útek na WC vysvetlil všetko. Zrejme by som mala prestať rýpať do ľudí. Aj keď... Niekedy si proste nemôžem pomôcť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 9. září 2011 v 21:02 | Reagovat

kapitolu musím jednodznačne označiť za pohodovú, hlavne ten koniec. Som zvedavá, čo bol dôvod, že Lare niekto prehrabal byt :) No a k začínajúcemu vzťahu sa netreba vyjadrovať :)

2 momo momo | 15. září 2011 v 18:34 | Reagovat

bola to super kapitolka som zvedava ako sa to bude dalej vyvijat s larou a alexom a tiez som zvedava kto jej rozhadzal byt..:)

3 Shiny=) Majiteľka... Shiny=) Majiteľka... | Web | 22. září 2011 v 19:10 | Reagovat

tak na to som aj ja zvedavá prečo jej roz... :D prehrabali byt :D idem na ďalšiu kapitolku :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama