11.diel – Anjeli o tom vedia

9. října 2011 v 20:09 | Sammy |  S-Nepodstatná myšlienka
Dalsi dielik :)



Zacinam si uvedomovat ze akosi menim ten moj podpis. na zaciaku to bolo- sam s malim s. potom s velkym S... bolo tu aj sami, a aj samy... a teraz dokonca Sammy. no ale podstata je vlastne rovnaka :D pridavam dalsi dielik, tie predchadzajuce. komentare v 10, dieli boli krasne. som rada ze sa vam ten dielik tak pacil, snad sa bude aj tento. tak prajem prijemne citanie. Sammy xD


Nepodstatná myšlienka - 11.diel - Anjeli o tom vedia


Temná miestnosť, v očiach ľudí vládne spaľujúca zlosť. Spomínam si na toto. Snívalo sa mi to niekoľko týždňov v kuse. Kde teda je Alex? Mal spadnúť rovno predo mňa. Aj keď... vlastne je lepšie keď tu nie je. Čo ak mu niečo spravia? To nechcem riskovať.
" Asi by sme ju mali uvoľniť z tých reťazí. Ide sem šéfka."
Dobre počujem? Majú nadriadenú a oni skáču ako si píska. No fajne teda. Jeden muž podišiel ku mne, samozrejme som sa ani len nepohla, a on mi uvoľnil nohy zo železného zajatia.
" Je taká vysratá, že sa ani len nepohne." Zasmial sa a pobral sa zase na svoje miesto.
Toto ma vie maximálne dožrať. Prudko som zo sebou mykla a podkopla mu nohy. Stále platí predsa pravidlo, že čím je väčší, tým z väčšej výšky padne. Steny až tak zaduneli keď dopadol na zem. Naklonila som sa nad neho a znechutene som mu povedala do jeho hnusnej tváre.
" Nebojím sa ťa, len si mi totálne ukradnutý." Zvrtla som sa naspäť k tej chladnej stene a znova sa o ňu oprela.
Druhý muž ku mne naštvane pricupkal, vlepil mi jednu dobre mierenú facku chrbtom ruky až som hlavu stočila doprava a cítila na tvári svoje vlastné vlasy.
" Ty jedna malá-"
" Stačí." Začujem prísny hlas, ktorý mi je dokonale povedomý.
Veľmi pomaly som otočila hlavu naspäť ku dverám a zazrela som ten dobre známy šedý kostýmček.
" Stela." Šepla som.
Odhrnula som si vlasy z tváre a znova sa pozrela na osobu, ktorá mi svojou prítomnosťou skoro vyrazila dych. Čo tu robí?! Dvaja muži sa rýchlo poponáhľali k nej a už do nej hustili.
" Šéfka, ten malý harant provokoval. Nechceli sme-"
" Dosť." Uzemnila ich a spravila pár krokov ku mne.
" Šéfka?" zopakovala som zarazene. " Stela o čo tu ide? Nerozumiem tomu!"
" Ako by si mohla. Si len panghart, ktorého som musela mať na krku." Bože, aká je len milá.
" Si šialená alebo čo?! Čo má toto do pekla znamenať?!"
" Chcem ten kryštál."
No ale toto je vážne na facku. Ako mám akože vedieť o čom tu kecá?
" Netuším čo máš na mysli."
" Hovorím o talizmane tvojho otca, ktorý ti dal ešte pred jeho nehodou."
" Ja ale o ničom neviem!" skríkla som na ňu.
" No tak teda takto. Tvoj otec mal jeden kryštál farby tmavej krvi. Je v celku vzácny, pretože ak má človek elementálnu podstatu tak sa jeho schopnosti môžu prejaviť. A ty si jedna z tých, ktorý svoj element dokážu ovládať, keby chceli. Kedysi som ti povedala, že som musela otcovi pri tvojom narodení sľúbiť, že sa o teba postarám ak mu niečo stane. Bola to len zámienka. "Nehoda" tvojich rodičov mi to značne uľahčila. Aj keď som milovala svojho brata, mohlo by to veci len skomplikovať. Ale keď som sa dozvedela, že ti ten talizman dal a máš elementálnu podstatu, chcela som to otestovať. Tvoje schopnosti sa aktualizovali keď si dosiahla 18 rokov, takže do vtedy som ťa mala pod zámienkou " sľubu, že sa o teba postarám" na krku. Ale teraz mi už nebráni nič v tom aby som ťa zabila. Pred tým však. Daj mi ten kryštál."
Ja... neviem čo mám stráviť skôr. Ona zapríčinila smrť mojich rodičov! Ona spôsobila tú "nehodu"!
" To, že tí dvaja idioti ktorých platíš nevedia poriadne hľadať v mojom byte, nie je môj problém, Stela." Odsekla som.
" Tebe to asi všetko nedochádza však?" zasmiala sa. " Ty tu o veciach nerozhoduješ!"
Povedala a v tom sa začala celá budova triasť. Stropom sa ozvali dunivé zvuky a o pár sekúnd na to, akoby z neba, spadol on. Alex. Rovno predo mňa.
" Máš pravdu." Pozrel na Stelu. " Rozhodujem o tom ja." Povedal sebaisto.
Jedna vec ma teraz upútala. Jeho chrbát. To sú.... to sú krídla? Alex on...čo to má znamenať zase? Je toho na mňa moc! " Zlato, teraz mi neodpadávaj." Počula som v hlave jeho hlas.
...
Ako to, že ho počujem v mojej hlave?! Viem, že počuješ moje myšlienky, Alex. Ale ako to, že aj ja počujem tvoje? " Z toho istého dôvodu ako som ťa tak rýchlo našiel, ale to ti poviem potom. Najskôr sa z tadeto dostaneme."
Má pravdu. Teraz sa musíme dostať do bezpečia.
" Anjelik. Rozmýšľala som kedy prídeš."
Anjel. To slovo sa mi odrážalo v mysli stále dookola a akosi mi to dávalo aj nedávalo zmysel zároveň.
Všetka tá sila, ktorá z neho išla a tá neskutočná krása... Mohla by som sa rozplývať večne. Teraz ale cítim, že je v ohrození a chcem mu pomôcť!
" Nemyslíš si, že stáť zoči-voči anjelovi nie je tak trochu riziko?"
" Ani nie. Čakala som ťa."
Z ničoho nič mala v ruke môj zapaľovač. Zapálila ho a hodila na zem. Okolo Alexa sa vytvoril kruh. Jeho prekvapený výraz neveštil nič dobré.
" Jedna otázka. Od kade máš svätý olej?" spýtal sa Alex.
" Je to podstatné? Svätý oheň ťa zastaví tak či tak. Neprekročíš ho ani keby si bol neviem ako silný." Zasmiala sa.
Pomaly podišla ku stolu a z truhlice, ktorú tam mala, vytiahla akýsi väčší nožík.
" Verím, že tento nástoj dobre poznáš."
" Anjelský kopia." Precenil Alex pomedzi zuby. " Koho si musela zabiť, aby si ju získala?"
" Myslím že sa volal Azazel."
" Zabila si Anjela smrti?"
" A to je dobré alebo zlé?" pozrela na neho a s kopijou sa približovala k nemu.
" Pre teba určite zlé."
" Čo na tom záleží. Hlavne, že teraz zabijem teba." Pomaly kráčala smerom k nemu.
Ruky sa mi začínajú chvieť. Akoby boli v ohni no aj napriek tomu ma nepália. Akoby ma ten samotný oheň predo mnou šteklil na dlaniach. Musím zasiahnuť. Musím niečo spraviť! Vstávam zo špinavej zeme, prebehnem skrz oheň a postavím sa pred Alexa.
" Stačí! Nech ťa to ani nenapadne!"
Akoby som cítila plamene v očiach. Nenávisť sa stupňovala a pomaly som ju nevedela ovládať. " Oheň." Počula som Alexovu myšlienku ale nevedela som si ju teraz s ničím spojiť.
" Ustúp lebo umrieš skôr než on."
" Nie!" skríknem sebavedomo ale tú silu v sebe už viac nemôžem ovládať.
Môj ľavý vačok na nohaviciach mi začal priam svietiť na červeno a ja som začala cítiť teplo, ktoré sa stupňovalo. Vlasy mi sčervenali, rovnako aj oči a ja som celá vzplanula. Nevravím to len tak. Moje telo bolo celé v ohni! Plamene sa zo mi obmotávali okolo tela ako jedovatý had no predsa ten oheň nepálil. Pochopila som to! Bol to môj element. To je to o čom Stela hovorila! Alex! Skríkla som v mysli jeho meno. Stojím pár centimetrov od neho, čo ak mu ublížim?! " Mňa svojim ohňom nezabiješ, neboj. Ale mohol by som tomu trochu pomôcť." Počula som v svojej hlave a hneď na to ucítila ako ma chytil za ruky a stisol mi dlane.
Pocítila som novú silu a môj oheň sa zväčšil tak, že Stela a jej poskoci odišli z miestnosti, pretože bola celá v plameňoch. Doslova! Tiež máš oheň. Táto myšlienka patrila Alexovi. " Nie. Je to komplikovaná história. Ja ovládam vzduch." Aha, už chápem. Vzduch predsa môj oheň dokáže zväčšiť. Je to rovnaký princíp ako keď fúkame do ohniska alebo aj ako som kedysi povedala, že mi vzduch skôr sfajčí cigaretu ako ja! Bože! Sme s Alexom pre seba ako stvorení! Pomaly sme zatvárali náš "kohútik" a oheň sa strácal v mojom tele. Moje vlasy sa opäť zmenili na tmavú farbu a rovnako aj oči. Celé okolie bolo obhorené. Všimla som si ako tá Anjelská kopija je celá rozžeravená a plne prichytená do jednej steny. Mala teraz farbu akoby horúceho železa, takže až svietila na oranžovo. Toho sa Stela myslím už viac nedotkne. Otočila som sa k Alexovi tvárou. Potrebovala som ho. Potrebovala som svoju dávku! Okamžite som ho pobozkala. Akoby som ho nevidela roky. Lenže aj napriek šťastiu, že som s ním ma moje nohy prestávali poslúchať. Zrazu som sa cítila úplne vyčerpaná.
" Som strašne unavená." Šepla som a nechtiac sa zložila Alexovi do náruče.
" Prvý krát si spustila svoje schopnosti a ešte aj na takejto úrovni. Dalo sa to čakať." Znova prehovoril ten odporný Stelin hlas.
Musím sa sústrediť. Nesmiem zaspať! Nesmiem tak skoro odpadnúť! Nie, pokiaľ nie sme v bezpečí! Otočila som na ňu hlavu a nejako namáhavo roztiahla ruku. Z dlane som vypustila žeravý prúd ohňa rovno na ňu. Zasiahla som však jedného toho poskoka. Škoda. Avšak je to veľmi vyčerpávajúce. Už to ďalej nejde.
" Alex." Šepla som len a potom ma tá únava zmohla. Je to akoby som nespala 3 dni v kuse. Proste som to nevydržala. Som uťahaná. " Zlato-" začula som len a potom sme sa obaja ocitli na chladnej zemi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 momo momo | 10. října 2011 v 19:35 | Reagovat

paraaada:)...toto som absolutne necakala...rychlo dalsiu cast lebo sa zblaznim:)..je to paradne dufam ze tak skoro sa to neskonci:D

2 Shiny=) Majiteľka... Shiny=) Majiteľka... | Web | 12. října 2011 v 22:47 | Reagovat

xDD najviac sa mi rátala veta: "Toto je vážne na facku." Veľmi ju rada používam aj v mojom okolí :D :D super dielik :) rýchlo pokračko :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama