12.diel – História Neba

23. října 2011 v 2:11 | Samy |  S-Nepodstatná myšlienka
Nazdárek. Pridávam nový dielik. Tak snáď nebude veľa chýb...



Inak, možno by vás aj zaujímalo (len možno vážne :D ) že od kade ja viem o všetkých tých anjeloch, archanjeloch, schopnostiach a podobných veciach... S bratrancom máme momentálne jednu úchylku na jeden seriál. Originál názov je - Supernatural, na Slovensku to bolo známe ako Hrozba z temnoty a v Česku ako Lovci duchŮ. Už pozeráme poslednú sériu a je tam toho dosť o úplne všetkých možných bytostiach. Najskôr ma to nebavilo, ale teraz viem, že je to úplne úžasný seriál. Niečo na báze hororu a sem-tam vtipu, ale je to proste paráda. Ale teraz naspäť k poviedke. Myslím, že táto časť vás nebude VôBEC baviť! Je tam veľa z histórie. Niečo je dokonca z biblie, samozrejme nie žiadne citáty z tade. Len som to chcela nejako spojiť a keďže mi ten seriál dal inšpiráciu a vlastne aj dosť informácií, využila som toho... Takže aspoň prajem príjemné čítanie xD
Sammy
Nepodstatná myšlienka - 12.diel - História Neba


Celé moje telo ma bolí a bojím sa čo i len pohnúť. Treští mi v hlave. Zdvíham ruku aby som sa automaticky chytila za hlavu, ale niečo mi v tom zabránilo. Otváram oči. Znova miestnosť no tentoraz iná. Na rukách som mala reťaze. Do pekla! Čo si to Stela akože myslí? Dobre vie, že môžem svojim ohňom rozžeraviť aj toto železo, alebo čo je zač.
" Nemôžeš." Počula som Alexov hlas.
Až teraz som si ho všimla. Na ľavo odo mňa bol tiež v akýchsi reťaziach. Stále mal svoje krídla.
" Akoto, že nemôžem?"
" Vzali ti kryštál tvojho otca."
" Netuším kde bol ani ako vyzeral."
Len si sťažka vzdychol. Ale nie takým tým únavným spôsobom. Bolo to iné a mne došlo čo tým chcel povedať.
" O všetkom si vedel." Povedala som.
" Vedel." Zrejme pochopil, že niečo mi tajiť, v tomto momente nemá zmysel.
Ťahala som do nosa ten hnusný vzduch, ktorý tu bol a vstrebávala tú velikánsku lož, ktorá teraz vyšla na povrch.
" Lara-"
" Nemyslíš, že je čas povedať mi pravdu?"
" Neviem či-" opäť som ho prerušila. On snáď ešte aj váhať bude, nie?
" Alex! Uväznili ma bez toho aby som poznala poriadni dôvod. Moja jediná príbuzná je hnusná sviňa, ktorá dala zabiť mojich rodičov a nenarodeného brata, a všetko sa to dozvedám v deň, kedy tebe vidím na chrbte krídla a mne sa ozve v žilách oheň, ktorý mi tam kvôli nejakej elementárnej podstate koluje. Takže si vážne myslím, že pár viet pravdy na viac ma už vážne nezabije!"
Som rozčúlená. A mám na to pravo! Alex ma pozorne počúval a sledoval každú moju zmenu nálady či len slabý náznak spomienky na rodinu a vlastne celého tohto diania.
" Boží Anjeli, zvaní aj Anjeli Pána sú mimoriadne mocné bytosti. Iba vnímanie ich podoby má za následok slepotu . Spôsobuje to ich prirodzený vzhľad, ktorý je natoľko ohromujúci, že je schopný vypáliť ľudom oči z jamiek. Iba niektorí špeciálni ľudia dokážu zniesť ich skutočný vzhľad a hlas. Pretože ich skutočná podoba nemôže byť bezpečne vnímaná ľuďmi, často sa zmocnia ľudského hostiteľa."
Napadlo ma prečo nie som slepá, keď ľudia nedokážu zniesť skutočný anjelský hlas ani vzhľad ale budem pozorne počúvať a neprerušovať Alexa.
"Anjeli môžu prijať ľudskú podobu, avšak to je v Nebi najzávažnejší zločin. Odstránením jeho aury, anjel padá na Zem. Všetky schopnosti a spomienky na jeho anjelský život sú potlačené, hoci malé zlomky sa môžu obnoviť v prípade potreby. Na úplné obnovenie pamäti sú potrebné metódy ako napríklad hypnóza."
Počúvala som pozorne každé jedno slovo .
" A ja." Pozrel na mňa. " Ja som padlý anjel." Znova pozrel do zeme.
Je to priam neuveriteľné, ale verím mu. Verím všetkému čo povedal.
" Boh ako prvých stvoril 4 archanjelov. Michael, Héllél ben Sáchár, Raphael a Gabriel. Každého stvoril inak no jedného mal najradšej. Héllél ben Sáchár bol najkrajší anjel v celej existencií a Boh ho miloval najviac zo všetkých. Keď ale Boh stvoril ľudstvo, prikázal v Nebi, aby ich milovali viac než čokoľvek. To ale Héllél ben Sáchár odmietol. Povedal, že to nemôže, pretože ľudia sú vraždiace a chybné stvorenia. Po tejto neposlušnosti bol vlastne premenovaný na Lucifera a bol vyhodený z Neba, čo ho viac rozzúrilo tak začal vytvárať jeho nové stvorenia. Démony. Táto neodpustiteľná urážka viedla k jeho uväzneniu v klietke. Od vtedy je v pekle. Jeho cieľom bolo, že keď vyjde z klietky, odstráni ľudstvo, čo by mu umožnilo obnoviť Zem do pôvodnej neskazenej slávy. Tiež navrhol, že by zničil démonov, svoje vlastné výtvory, pretože ich považuje za ešte menej než ľudí. Naznačuje, že Boh z neho zámerne spravil diabla, pretože na začiatku každého jedného archanjela spravil inak a podľa svojho vlastného plánu. A čo sa týka mňa..." znova pozrel na mňa. " prirovnávajú ma k Luciferovi, len preto, že som vraj tiež zradil."
" Vraj?" zopakovala som.
" Aj ja som mal svojich rodičov Lara. A prakticky ešte stále mám, keby sa ma nevzdali."
" Čo??!!" ako to mohli spraviť pre Boha?!
" Najstarší boží syn, najstarší archanjel, Michael...je môj otec."
A znova musím zakričať.
" ČO?!" O_o
" Michael sa raz vyspal s jedným cherubínom. Ženského pohlavia samozrejme. Cherubíni sú strážcovia Raja a ovládajú elementy. To po mame som zdedil silu naj jedným elementom - vzduchom. Mal som byt tiež cherubín po mame, ale keď Michael zistil, že má syna, nemohol to nechať len tak. Tiež ako by to asi vyzeralo. Archanjelov syn by bol len strážca Raja. Nie!... Spravil zo mňa anjela!"
" Nepáčilo sa ti to." Zhodnotila som.
" Presne tak. Neznášal som ten post ale čo som mal robiť? Otec bol archanjel a ja som musel poslúchať. Nemal som pádny dôvod na to aby som sa vzoprel. A aj keď je to otec, mohol ma kedykoľvek spáliť svätým ohňom len dotykom prsta."
" Ako to?!"
" Archanjeli majú svoje schopnosti. Spália menších anjelov dotykom prsta, oživia zosnulého, hoja rany, vymažú určité spomienky z ľudskej mysle, vykazujú anjelov lusknutím prsta, teleportujú seba alebo aj skupiny ľudí hocikedy a hocikde, či do minulosti alebo aj do budúcnosti. A tak. On... vidí sám seba ako - dobrý a verný syn svojho otca. Tsss. Aj keď otec, no nemám ho rád."
" Ako to, že si padlý anjel, keď si nič neporušil. A Michael? Tvoj otec? Prečo to dovolil?"
" Neplánoval som to, ale udalosti mi hrali do karát ako zmiznúť z niečoho čo neznášam...." nadýchol sa a pokračoval. " Keď Boh opustil Nebo, Michael prevzal velenie nad anjelmi. To sa mi nepáčilo. Povedal som ti, že Anjeli môžu prijať ľudskú podobu, avšak to je v Nebi najzávažnejší zločin. Spravil som to! Vzal som si ľudskú podobu a nechal sa chytiť. Postavili ma pred otca. Bol zo mňa sklamaný. Veľmi! Nechcel ma poslať preč, no pred Gabrielom a Raphaelom, jeho bratmi, musel mať vodcovské sklony, preto ma vyhodil. Vzal mi auru a stal sa zo mňa padlý anjel. Preto povedal, že robím to isté ako Lucifer. Aj Lucifer je padlý anjel. Tiež som vraj zradil. No ja som to, že mi odobral auru, bral ako slobodu a nie ako zradu. Aj keď to bolo veľmi bolestivé, bola to moja nová nádej. Vyhodil ma, no nevzal mi spomienky. Spravil to ako trest, aby som si pamätal o čo som prišiel. Nerátal však s tým, že mi moje schopnosti zostanú niekde hlboko vo mne. Nepoužíval som ich. Jedine čítanie myšlienok som nemohol zastaviť. Ostatné boli vo mne hlboko zamknuté. Len veľká, takmer všetka sila ju dokáže na chvíľu uvoľniť. A to sa vlastne stalo dnes. Musel som ťa nájsť."
Mal to tak ťažké a ja mu to o nič neuľahčujem! Som hrozná...
" Ako si ma vlastne našiel?" spýtala som sa no potom ma niečo ešte napadlo. " A ako je vlastne možné, že som ťa vtedy počula vo svojej hlave?"
" To všetko ty. Všetko si zapríčinila ty."
" Ja?!"
" V tú chvíľu keď si ma prvý krát pobozkala." Nemôžem za to, ale trochu som sčervenala. " Nerobil som to náročky. Pri každom jednom bozku sa do tvojho tela uvoľnil môj jed. Keď ho nebudeš mať dlhšiu dobu, začne sa vytrácať, budeš na ňom závislá až nakoniec zomrieš. A ja vtedy zarovno s tebou. Nejde to už vrátiť späť ale podľa toho som vedel určiť kde si a aj si navzájom môžeme čítať myšlienky. Ale to iba ak uvoľním tú moju silu a narastú mi opäť krídla."
Viem pravdu. Presne to som chcela nie? Tak prečo mám taký pocit, že som toho veľa spôsobila ja? Prečo mám pocit, že sa toto deje len kvôli mne? Zase mám to bremeno na chrbte ja. Zas a znovu neviem čo od dobroty a všetky rany schytávam do chrbta. Zrejme som už raz taká. Hlúpy osud. Prečo ťa mám, keď ťa neviem zmeniť?
" Vedel som o tom talizmane. Od začiatku. No nemohol som ti to povedať. Myslel som si, že ten kryštál získam a teba vyliečim po tej psychologickej stránke ako mnoho ľudí pred tým. Vždy mi pomohlo to, že som vedel čítať myšlienky. No ty si sa stále nedala nalomiť aj keď som presne vedel tvoje pocity či myšlienky. Nešlo to."
Je...Je rovnaký. Je rovnaký ako všetci ostatní! Chcel ma len využiť. Len obyčajné dokončenie svojej práce!
" Prosím. Nechcem aby si to brala takto. Nie je to pravda."
Zase mi čítaš myšlienky. Veď čo iné? Je to tvoja práca!
" Ak si pamätáš naše prvé sedenie..." Kto by si nepamätal... " Dala si mi tvoju MP3 aby som si uložil nové CD Linkin Parku. Rozoberali sme hudbu a ty si sa tým nechala uniesť."
" Pamätám si." V hlave sa mi objavila spomienka na tú hodinu. Alex ju sledoval tiež skrz mňa.
" Je v tvojej MP3-ke."
" Čo?"
" Ten kryštál. Otcov talizman. Vložil ju do MP3 aby bola stále s tebou. Vedel ako miluješ hudbu."
Tomu neverím! Ako... ako to všetko mohol vedieť? Ako to, že otec spravil niečo také? Ako je to všetko možné, do pekla?!!
" Rozmýšľaj. Otec ju choval pred Stelou ale zároveň chcel aby bol stále s tebou. Aby tvoje schopnosti rástli pokiaľ sa aktualizujú."
" Dal mi ju otec. K narodeninám." Používala som ju každý deň!
Sakra! To preto mi svietil ľavý vačok, keď som to v tej miestnosti použila! Svietil na červeno, presne takou farbou akú má ten kryštál. A tam som mala schovanú svoju MP3!
" Keď som si dával pesničky do počítača, v prvom rade som overil či tam kryštál je."
" Musel si predsa overiť aj mňa nie? Ako si vedel?!" skríkla som na neho ale on sa len usmial.
A znova mi to došlo!
" Naše druhé sedenie. Ten reťazák. Ty si mi tie otázky nedával len tak!"
" Prišla si na to."
Čo on snáď necíti ako ma toto ničí? Hral sa na môjho priateľa pričom ma za chrbtom zrádzal.
" Všetky tvoje odpovede vypovedali k tomu aký máš charakter alebo aké máš schopnosti. Všetky odpovede išli z tvojho vnútra. Boli o tebe aj keď ti to tak pripadať nemuselo. Napríklad. Keby si bola elementom. Povedala si oheň. Ten predsa ovládaš!"
Má pravdu. Ani som nad odpoveďami nerozmýšľala, proste som to povedala.
" Niektoré boli len preto aby som sa o tebe niečo dozvedel. Napríklad: Keby si bola pamiatkou. Povedala si cintorín. Predpokladám, že si tam od pohrebu rodičov ešte nebola. A to, že nie si na hranie si mi dokazovala vždy keď sme mali sedenie. Nezlomil som ťa ničím!"
Prudko trhol rukami a ja som len počula elektrické šoky.
" Tie hnusné reťaze. Natreli ich svätým olejom!" znova ich trhal a znova mu to ubližovalo.
Dívala som sa na neho ako sa z nich pokúša dostať.
" Nikdy som ti nechcel ublížiť, Lara." Stále a stále to skúšal.
" Prestaň." Šepla som.
" Nevedel som čo si zač, pokiaľ som ťa poriadne nespoznal." A znova sa trhal a znova len trpel. Počula som jeho krik, ktorý sa snažil tlmiť, no bolo cítiť akú bolesť prežíva.
" Dosť!" skríkla som už.
" Neplánoval som sa do teba zamilovať." Po jeho tele stekali potôčiky potu a ja si aj napriek všetkému uvedomujem čo vraví. Neplánoval ale ani tomu nezabránil. Čo to zase robíš, Lara?! Nadávala som si sama sebe.
" Prosím prestať! Len si ubližuješ! Stačí!" kričala som na neho. Nemôžem sa predsa dívať ako trpí!
" Neviem čo som spravil zle a čo dobre, no jedna vec bola a aj je určite správna!.. aaach..." sťažka dýchal. " Milujem ťa, Lara!" zostala som sa zarazene dívať do jeho unavených očí.
Usmial sa na mňa tak ako to robí vždy a posledný krát zo sebou trhol tak, že sa jeho železné zovretie uvoľnilo. Cítila som vo vlasoch studený vzduch a hneď mi došlo, že to dokázal aj vďaka svojmu elementu. Okamžite pribehol ku mne a oslobodil ma. Môžem by na neho nahnevaná akokoľvek, no nikdy ho neprestanem milovať.
" Ty si taký idiot!" kričala som na neho a neprestala ho objímať.
Telo sa mi znova napĺňalo jeho jedom, bez ktorého neviem žiť a ja som cítila novú energiu, ktorá mnou kolovala. Asi 5 minút v kuse som ho neprestala bozkávať až mi sám vyslal myšlienku, že by sme mali ísť domov. Avšak...tentoraz budem rázna.
" Nie. Mám tu niečo, prečo sa musím ešte vrátiť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 23. října 2011 v 11:17 | Reagovat

Supernatural je uplne skvely! milujem ten serial... hoci posledne diely su uz maximalne zamotane a clovek uz nevie co si o tom mysliet, aj tak ho milujem ;)
a tento diel nebol nudny, praveze v pohode, primerane dlhy a fajn...som zvedava, ako sa Lara popasuje so svojou tetou... ;)

2 Kirawa Kirawa | Web | 27. října 2011 v 18:59 | Reagovat

som zvedavá na ďalšiu kapitolu :D dielik bol fajn :D taká malina :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama